A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Olga Havlová | |
prvá dáma Československa a Česka | |
Narodenie | 11. júl 1933 Praha, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 27. január 1996 (62 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Olga Havlová |
Olga Havlová, rodená Šplíchalová (* 11. júl 1933, Praha – † 27. január 1996, Praha), bola prvá manželka česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla, prvá dáma Česko-Slovenska a Česka.
Osobný život
Narodila sa v Prahe na Žižkove v početnej rodine. Vyučila sa v Baťovej továrni, kde neskôr pracovala. S Václavom Havlom sa spoznala v roku 1953, známosť nadviazali o tri roky neskôr.[1] Vydala sa za neho v roku 1964. V rokoch 1961 až 1969 bola uvádzačkou v Divadle Na Zábradlí, kde v tom čase pôsobil aj Václav Havel.
Aktívne tiež pôsobila v českom disente. V roku 1979 spoluzaložila Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). Od toho istého roku viedla samizdatovú edíciu Expedícia. Na začiatku 80. rokov 20. storočia začal jej milostný vzťah s hercom Janom Kašparom, ktorý trval do druhej polovice 80. rokov kedy ho ukončila. V tom čase mal paralelný vzťah s inou ženou aj Václav Havel.[2][3]
Začiatkom roka 1990 založila Výbor dobré vůle (ako pokračovanie tradície VONS), 23.septembra 1992 bola zaregistrovaná Nadace Olgy Havlové a odvtedy používa nadácia zložený názov Výbor dobré vůle – Nadace Olgy Havlové. Od roku 1991 bola konateľkou spoločnosti Lucerna – Barrandov, ktorú vlastnila napoly so svojou švagrinou Dagmar Havlovou.[4]
Zomrela po dlhej a ťažkej chorobe v roku 1996.
Ocenenia
V roku 1991 jej nórska organizácia Stiftelsen Arets Budeie udelila za charitatívnu prácu (ako prvej žene bez nórskeho občianstvo) titul Žena roka. V Holandsku prevzala v roku 1995 detskú cenu barónka zo Zeme všetkých čias. V tom istom roku bola ocenená medailou Přemysla Pittra a stala sa Ženou roka 1995 Českej republiky. V roku 1997 jej bol in memoriam prepožičaný Rad Tomáša Garrigua Masaryka za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
V roku 1993 bol o nej nakrútený dokument v rámci cyklu GEN – Galerie elity národa.[5] V roku 2006 – k desiatemu výročiu úmrtia – dokument Pani Olga z cyklu Príbehy slávnych.
Výbor dobré vůle – Nadace Olgy Havlové udeľuje od roku 1995 Cenu Olgy Havlové ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí i cez neho pomáhajú ďalším ľuďom.[6]
Od roku 1996 nesie gymnázium v Ostrave-Porube so súhlasom vtedajšieho prezidenta republiky čestný názov Gymnázium Olgy Havlové. V Prahe je po Olge Havlovej pomenovaná ulica a v Jánských Lázních stacionár.
Referencie
- ↑ Paní Olga – televizní dokument z cyklu Příběhy slavných
- ↑ ŠŮRA, Adam. Žena, která zůstala svá . s Respekt, 2013-07-06, . Dostupné online.
- ↑ KOSATÍK, Pavel. Člověk má dělat to, nač má sílu (život Olgy Havlové). 1.. vyd. : , 1997. ISBN 978-80-204-1955-2. S. 232 – 239. (po česky)
- ↑ Obchodní rejstřík na justice.cz, IČ 44265808, Lucerna – Barrandov, spol. s r. o. (spoločnosť najprv krátko pôsobila pod firmou 2 000, spol. s r.o.)
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Cena Olgy Havlové
Literatúra
- ZÍDEK. Po boku : třiatřicet manželek našich premiérů (1918–2012). Praha : Universum, 2012. 416 s. ISBN 978-80-242-3694-0.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olga Havlová
Externé odkazy
- Olga Havlová – oficiálne stránky Václava Havla
- Olga Havlová – Knižnica Václava Havla
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olga Havlová na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Andrej Stankovič
Augustin Navrátil
Dáša Vokatá
Dana Němcová
Dominik Tatarka
Egon Bondy
Emil Ludvík
Eugen Brikcius
Eva Kantůrková
Filip Topol
František Kriegel
František Lízna
Hana Ponická
Ivan Dejmal
Ivan Martin Jirous
Jáchym Topol
Ján Mlynárik
Jakub S. Trojan
Jan Petránek (novinár)
Jan Sokol (filozof)
Jan Tříska
Jaroslav Hutka
Jaroslav Seifert
Jiří Dienstbier (1937)
Jiří Hájek
Josef Zvěřina
Karel Pecka
Karel Pichlík
Karol Sidon
Ludvík Vaculík
Marta Kubišová
Miklós Duray
Mikoláš Chadima
Milan Uhde
Miroslav Kusý
Miroslav Petříček
Otta Bednářová
Pavel Kohout
Pavel Landovský
Peter Uher
Petr Pithart
Radomír Malý
Rudolf Kučera (politológ)
Stanislav Budín
Svatopluk Karásek
Tomáš Petřivý
Václav Bělohradský
Václav Havel
Václav Malý
Vladimír Pavlík
Vratislav Brabenec
Zdeněk Mlynář (politik)
Zoznam slovenských signatárov Charty 77
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk