A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Olaf V. | |
nórsky kráľ | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Glücksburgovci |
Panovanie | 21. september 1957 – 17. január 1991 |
Predchodca | Haakon VII. |
Nástupca | Harald V. |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Olaf - Alexander Edward Christian Frederik |
Narodenie | 2. júl 1903 Sandringham, Norfolk, Spojené kráľovstvo |
Úmrtie | 17. január 1991 (87 rokov) Oslo, Nórsko |
Pochovanie | Akershus, Nórsko |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Haakon VII. |
Matka | Maud z Walesu |
Odkazy | |
Olaf V. na kongehuset.no | |
Olaf V. (multimediálne súbory na commons) | |
Olaf V. (Alexander Edward Christian Frederik; * 2. júl 1903, Sandringham, Norfolk, Spojené kráľovstvo – † 17. január 1991, Oslo, Nórsko) bol nórskym kráľom v rokoch 1957 - 1991. Po nástupe jeho otca na nórsky trón bol premenovaný z Alexandra na Olafa. Bol iba druhým nórskym kráľom od osamostatnenia Nórska v roku 1905.
Detstvo
Olaf sa narodil 2. júla 1903 ako Alexander Edward Christian Frederik v Appleton House v Sandringhame. Jeho matkou bola britská princezná Maud z Walesu, dcéra britského korunného princa Alberta Eduarda, ktorý nastúpil na britský trón po smrti svojej matky kráľovnej Viktórie v roku 1910 ako Eduard VII. Olafov otec bol pôvodne dánsky princ Karol. V roku 1905 sa princ Karol stal nórskym kráľom, zmenil si meno na Haakon VII. a z princa Alexandra sa stal nórsky korunný princ Olaf. Olaf študoval na nórskej Vojenskej akadémii a potom na Balliol College v Oxforde; po jej skončení sa stal dôstojníkom nórskeho námorníctva a pomáhal otcovi vo vládnych záležitosťiach. V tridsiatich-dvoch rokoch prvýkrát zastupoval otca, keď kráľ vycestoval do zahraničia. Princ se zaujímal o umenie, kultúru a literatúru, bol však i veľmi športovo nadaný, venoval sa plachteniu, skokom i behu na lyžiach; najväčší úspech dosiahol, keď s plachetnicou Norna získal zlatú medailu v kategórii šesťmetrových plachetníc na olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928.
Manželstvo a deti
21. marca 1929 sa Olaf v Osle oženil so svojou sesternicou, princeznou Martou Švédskou. Marta sa narodila 29. marca 1901 ako dcéra švédskeho princa Karola Švédskeho, vojvodu z Västergötlandu (1861 – 1951), a jeho manželky, dánskej princeznej Ingeborg (1878 – 1958). Korunná princezná Marta zomrela na rakovinu 5. apríla 1954, tri roky pred nastúpením svojho manžela na nórsky trón. Z manželstva vzišli traja potomci: dve dcéry – Ragnhild (* 9. júl 1930 – † 16. september 2012) a Astrid (nar. 12. februára 1932) a jeden syn, následník trónu princ Harald (nar. 21. februára 1937). Staršia dcéra Ragnhild sa vydala za priemyselníka Erlinga Lorentzena, s ním mala tri deti; rodina žila v brazílskom Rio de Janeiro. Mladšia dcéra Astrid si vzala rozvedeného námorníka a olympionika Johana Martina Fernera, s ktorým žije v Osle a majú päť detí.
Druhá svetová vojna
V druhej svetovej vojne bolo Nórsko napadnuté Nemeckom a Olaf spoločne so svojím otcom odplával v júni 1940 na palube ťažkého krížnika HMS Devonshire z Tromsø do londýnskeho exilu,[1] kde organizoval „slobodné“ jednotky. Celá rodina sa vrátila späť do Nórska po skončení vojny v roku 1945. Olaf priplával do Osla v rámci operácie Kingdom 13. mája 1945 na palube rýchlej mínonosky HMS Apollo.[2]
Vláda
Olaf nastúpil na trón 21. septembra 1957 po smrti svojho otca Haakona VII. pod menom Olaf V., ale na rozdiel od svojho otca nebol korunovaný, iba požehnaný v katedrále v Trondheime. Nový kráľ bol vdovcom a v priebehu prvých rokov jeho vlády ho pri oficiálnych príležitostiach doprevádzala jeho mladšia dcéra, princezná Astrid. Kráľ, veľmi populárny už od svojho príjazdu do Nórska, bol nazývaný kráľom ľudu (Folkekongen); choval sa prosto a skôr ako mešťan než ako monarcha, šoféroval sám svoje auto, často sa prechádzal po Osle bez doprovodu ochrankárov. V roku 1985 založil Nórsky rád za zásluhy. V júli 1990 dostal mozgovú mŕtvicu a princ Harald prevzal vládu ako regent. Aj keď jeho rekonvalescencia úspešne pokračovala, zomrel pol roka nato 17. januára 1991; príčinou smrti bol srdcový infarkt (podľa niektorých prameňov ho mali urýchliť neblahé správy o udalostiach v Perzskom zálive). Bol posledným žijúcim vnukom anglického kráľa Eduarda VII. a kráľovnej Alexandry.
Zaujímavosti
- Na jeho počesť nazval nórsky polárnik Roald Amundsen pri svojej úspešnej výprave na južný pól v roku 1911 pobrežie a vrchy v Antarktíde - Pobrežie princa Olafa a Hory princa Olafa
- v roku 1961 získal cenu Fridtjofa Nansena za činnosť v prospech utečencov; v roku 1973 bol pri príležitosti svojich 70. narodenín ocenený najvyšším štátnym nórskym vyznamenaním, Medailou za veľké občianske zásluhy
- jeho vášeň a prínos pre lyžovanie bola v roku 1968 ocenená Medailou Holmenkollen
- 17. decembra 2005 bol v ankete nórskej televízie NRK vyhlásený za Nóra 20. storočia
Genealógia
Referencie
- ↑ MASON, Geoffrey B.. SERVICE HISTORIES of ROYAL NAVY WARSHIPS in WORLD WAR 2: HMS DEVONSHIRE - County-type Heavy Cruiser . . Dostupné online.
- ↑ NICHOLSON, Arthur. Very Special Ships: Abdiel Class Fast Minelayers of World War Two. Barnsley : Seaforth Publishing, 2015. ISBN 978-1-84832-235-6. S. 176-177. (anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olaf V.
Literatúra
- BRICARDOVÁ, Isabelle. Monarchie moderní Evropy : lexikon panovnických rodů. Praha : Brána : Knižní klub, 2002. ISBN 978-8-02420-744-5.
Externé odkazy
- Oficiálna stránka Nórskej kráľovskej rodiny (v nórčine a angličtine)
- Olaf V. na stránkach genealogy.euweb
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olaf V. na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk