Odboj

Sovietski partizáni v Bielorusku počas druhej svetovej vojny.

Odboj alebo odbojové hnutie je organizovaný odpor určitej časti civilného obyvateľstva proti vládnúcemu režimu^[1] alebo okupácii, v súčasnosti často s cieľom narušiť mier, poriadok a stabilitu.^[2] Hnutie odporu sa môže snažiť dosiahnuť svoje ciele aj prostredníctvom použitia nenásilného odporu (niekedy nazývaný civilný odpor), alebo použitím sily, či už formou ozbrojeného alebo neozbrojeného odporu. V mnohých prípadoch, ako napríklad v Nórsku počas druhej svetovej vojny, hnutie odporu môže používať obe násilné aj nenásilné metódy, zvyčajne fungujú v rámci rôznych organizácií a pôsobiace v rôznych fázach alebo zemepisných oblastiach v rámci jednej krajiny.

Príslušníci hnutia odporu nemusia byť vždy považovaní za kombatantov v zmysle Ženevských dohôd, ktoré tieto práva umožňujú uznať pre bojovníkov proti koloniálnej nadvláde, cudzej okupácii alebo proti rasistickému režimu^[3]. Niektoré krajiny alebo režimy ich môžu považovať za teroristov alebo banditov. Ich zaradenie je preto čisto politickou otázkou.

Termín sa často spája s hnutím odporu v Nemcami okupovanej Európe počas druhej svetovej vojny.^[4]^[5] Počas druhej svetovej vojny fungovalo hnutie odporu aj na Slovensku. Predstavovali ho rôzne ilegálne organizácie, medzi najznámejšie z nich patrili Flóra a Justícia. Príslušníci odboja sa podieľali na príprave Slovenského národného povstania. Odbojové hnutie viedlo spravodajskú činnosť pre vojská Spojencov, pomáhalo ukrývať politicky, či rasovo prenasledované osoby a vojnových zajatcov, ktorým sa podarilo uniknúť z nacistického zajatia. Na mnohých miestach viedlo diverznú činnosť a sabotáže, či otvorenú partizánsku vojnu.

Referencie

↑ Kačala, J., Pisárčiková, M., Považaj, M., 2003, Krátky slovník slovenského jazyka. Veda, Bratislava, 985 s.
↑ resistance movement in Department of Defense Dictionary of Military and Associated Terms. As Amended Through 15 February 2016, s. 204
↑ Dodatkový protokol I k Ženevským úmluvám 1949 . cs.wikisource.org, 05.06.2006, . Dostupné online.
↑ Resistance in Kol. autorov, 2006, Britannica Concise Encyclopedia. Encyclopædia Britannica, Inc., Chicago s. 1610
↑ Dviženie soprotivlenia. in Ogarkov, N. V. a kolektív, 1979, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 3. Vojenizdat, Moskva, s. 113

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Kačala, J., Pisárčiková, M., Považaj, M., 2003, Krátky slovník slovenského jazyka. Veda, Bratislava, 985 s.

[2] resistance movement in Department of Defense Dictionary of Military and Associated Terms. As Amended Through 15 February 2016, s. 204

[3] Dodatkový protokol I k Ženevským úmluvám 1949 . cs.wikisource.org, 05.06.2006, . Dostupné online.

[4] Resistance in Kol. autorov, 2006, Britannica Concise Encyclopedia. Encyclopædia Britannica, Inc., Chicago s. 1610

[5] Dviženie soprotivlenia. in Ogarkov, N. V. a kolektív, 1979, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 3. Vojenizdat, Moskva, s. 113

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]