Tento článok sa zaoberá demografiou Estónska.

K 1. januáru 2016 žije v Estónsku 1 311 800 obyvateľov.^[1]

Stav a historický vývoj

Vývoj demografie Estónska sa veľmi nelíši od vývoja v iných postkomunistických štátoch. Pôrodnosť je nedostatočná na dosiahnutie reprodukcie obyvateľstva a táto skutočnosť je ešte umocňovaná negatívnou migračnou bilanciou. Jednako, emigrácia nedosahuje také vysoké hodnoty ako v prípade Litvy a Lotyšska a miera plodnosti (1,6 dieťaťa na ženu) je vyššia ako vo väčšine postkomunistických krajín (pre porovnanie, na Slovensku dosahuje 1,4 dieťaťa).

Estónsko predstavuje jednu z krajín s najnižším prírastkom obyvateľstva za posledných sto rokov - počet obyvateľov Estónska vzrástol z 1 107 059 v roku 1922 na 1 311 800 podľa odhadu k 1. januáru 2016. Navyše, počet etnických Estóncov sa za dané obdobie dokonca znížil z 970-tisíc na 908-tisíc. Dôvodom sú okrem nízkej pôrodnosti predovšetkým veľké straty počas druhej svetovej vojny, stalinské deportácie a emigrácia - nielen Estóncov, ale aj Nemcov a Švédov.

Po druhej svetovej vojne rast obyvateľstva zabezpečovala predovšetkým systematická imigrácia Rusov a ďalších národov ZSSR do Estónskej SSR. Počet obyvateľov vzrástol z 1 351 640 v januári 1970 na 1 570 599 v januári 1990. Odvtedy Estónsko stratilo asi šestinu obyvateľov. Podľa sčítania, uskutočneného v decembri 2011, žilo v Estónsku 1 294 455 ľudí. Tento pokles je výsledkom kombinácie emigrácie (tretina úbytku) a prirodzeného úbytku (dve tretiny úbytku), ten bol zaznamenaný každý rok od roku 1990 s výnimkou roku 2010. V roku 2010 bol počet živonarodených vyšší o 35 osôb než počet zomretých. Emigrácia bola tradične vyššia u etnických menšín (návrat nedávnych imigrantov).

Veková štruktúra

V rokoch 1970 až 1990 bola veková štruktúra estónskeho obyvateľstva pomerne stabilná, keď približne 22% obyvateľstva predstavovala veková kategória 0–14-ročných, 66% bolo veku medzi 15 a 65, kým 12% bolo starších ako 65 rokov. V dôsledku poklesu pôrodnosti po roku 1990 poklesol podiel detí na 15% (2009), kým podiel ľudí v poproduktívnom veku vzrástol na 17% (2009). Podiel ľudí vo vekovej skupine 15–64 mierne vzrástol na 68%.

Prirodzený prírastok

Od roku 1947 do roku 1989 bol počet živonarodených vyšší ako počet zomretých, po roku 1990 sa tento stav obrátil (jedinou výnimkou bol rok 2010). V roku 2015 sa narodilo v Estónsku 13 973 (10,7 na 1000 obyv.) detí, zomrelo 15 389 ľudí (11,8 na 1000 obyv.) a prirodzený úbytok tak dosiahol 1 416 ľudí (-1,1 na 1000 obyv.).

Úhrnná miera plodnosti

V rokoch 1970 až 1990 bola úhrnná miera plodnosti tesne na 2 deťmi na 1 ženu. Na zabezpečenie reprodukcie obyvateľstva je potrebných vo vyspelých krajinách s nízkou detskou úmrtnosťou asi 2,1 dieťaťa na ženu. Po rozpade ZSSR tento ukazovateľ prudko poklesol až na 1,28 v roku 1998, potom nastal mierny rast na 1,72 dieťaťa v roku 2010. V dôsledku hospodárskych problémov opäť poklesol, tentoraz na 1,52 v roku 2013, odvtedy narástol na 1,60 dieťaťa v roku 2015.

Miera dojčenskej úmrtnosti

Miera dojčenskej úmrtnosti v Estónsku v posledných desaťročiach výrazne poklesla. V roku 1970 zomrelo do 1 roku 17,7 z 1000 narodených, v roku 1980 to bolo 17,1, v roku 1990 12,3 dieťaťa, v roku 2000 už len 8,4 promile a v roku 2011 len 2,6 prípadov na 1000 živonarodených.

Očakávaná dĺžka života

Očakávaná dĺžka života je v Estónsku nižšia ako v západoeurópskych krajinách, ale za posledné desaťročia sa výrazne zvýšila. Kým v sovietskej ére bola medzi 64 a 66 rokmi u mužov a medzi 73 a 75 rokmi u žien, v roku 2012 vzrástla na 68,3 roka u mužov a 79,2 roka u žien.

Zahraničné sťahovanie

V rokoch 1991 až 2010 stratilo Estónsko zahraničných sťahovaním 82-tisíc obyvateľov. Išlo najmä o etnických Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Postupne došlo k spomaleniu emigrácie, v roku 2015 dosiahlo migračné saldo len -100 ľudí.

Etnické skupiny

Estónsko je národnostne pomerne heterogénna krajina, keďže podľa sčítania 20111 tvoria Estónci 68,54% populácie. Z územného hľadiska je obyvateľstvo etnicky kompaktnejšie, keďže menšiny sú koncentrované v dvoch krajoch (z 15) - v Tallinne (kraj Harjumaa) a v kraji Ida-Virumaa (mesto Narva a okolie).

V medzivojnovom období tvorili menšiny len 12% obyvateľov Estónska.

V dôsledku presídľovania v rámci ZSSR klesol podiel Estóncov z 88% v roku 1934 na 61,5% v roku 1989.

Jazyky

Okrem úradného jazyka, ktorým je estónčina, sa v Estónsku používa aj ruština, ukrajinčina, angličtina, fínčina, nemčina a iné.