Obroda

Obroda (úplný názov Klub za socialistickú prestavbu Obroda) bola opozičná iniciatíva v Česko-Slovensku, ktorá vyvíjala činnosť v rokoch od roku 1989. V Česku jej aktivity prakticky skončili v roku 1990, na Slovensku v roku 1992.

Tvorili ju v najmä vylúčení členovia KSČ, ktorá sa počas normalizácie zbavovala „vnútorných nepriateľov“. Existencia iniciatívy bola ohlásená vo februári 1989 a jej čelným predstaviteľmi boli historici Antonín Benčík, Miloš Hájek, Václav Kural a Vojtěch Mencl, ďalej Josef Domanský, Miluše Fischerová, Vladimír Kabrna, Josef Stehlík, Zdeněk Přikryl. Na činnosti Obrody sa tiež podieľali Čestmír Císař, Jiří Dienstbier a ďalší. Klub sa hlásil k odkazu Pražskej jari (ktorej vrcholný predstaviteľ Alexander Dubček sa k iniciatíve tiež hlásil)^[1] a ku Gorbačovovej perestrojke.

Na Slovensku klubu predsedal historik Ivan Laluha.^[2] "Klub Obroda Slovenska bolo spoločensko-záujmové zoskupenie bývalých členov strany po r. 1970 z nej vylúčených, ktoré sa usilovalo o odstránenie krívd z čias normalizácie a po roku 1992 zaniklo."^[3] Laluha bol predseda Klubu Obroda Slovenska od roku 1990 do roku 1992.^[3]

Na kandidátke VPN sa do poslaneckých lavíc vo voľbách v júni 1990 dostali Obrodári Ivan Laluha, Augustín Marián Húska, Rudolf Filkus, Hvezdoň Kočtúch, Robert Harenčár a ďalší. Vladimír Mečiar sa stal premiérom slovenskej vlády.^[2]

Po novembri 1989 sa predstavitelia Obrody pokúšali presadiť v Občianskom fóre, mnohí z nich potom zamierili do radov sociálnych demokratov. Členovia Obrody obsadili posty námestníkov ministra vnútra Richarda Sachera. Ovládli aj Bezpečnostnú komisiu hnutia OF. Tzv. Obrodári obsadili svojimi nominantami aj Branno-bezpečnostný výbor Federálneho zhromaždenia (viedol ho Ladislav Lis, stúpenec demokratické obrody socializmu), aj novú tajnú službu – Úrad pre ochranu ústavy a demokracie.^[2]

Iniciatíva vydávala v Prahe časopis Dialóg, ktorý vychádzal aj v brnianskej regionálnej mutácii.

Referencie

↑ BUREŠ, Jan. Česká demokracie po roce 1989 : institucionální základy českého politického systému. 1. vyd. Praha : Grada, 2012. 526 s. ISBN 978-80-247-4283-0. S. 28.
↑ ^a ^b ^c BUDAJ, Ján. Reakcia na otázku pánov P. Zajac , F.Gál a J.Flamík, ktorí pátrajú: Ako to, že Mečiar dostal moc?. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2017-11-18. Dostupné online .
↑ ^a ^b Žiť trvalo v súlade so svedomím. Kurier 1/2003-INT. Dostupné online.

Literatúra

KOKOŠKOVÁ, Zdeňka; KOKOŠKA, Stanislav. Obroda : klub za socialistickou přestavbu : dokumenty. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996. 211 s. ISBN 80-85800-59-4.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] BUREŠ, Jan. Česká demokracie po roce 1989 : institucionální základy českého politického systému. 1. vyd. Praha : Grada, 2012. 526 s. ISBN 978-80-247-4283-0. S. 28.

[:0-2] BUDAJ, Ján. Reakcia na otázku pánov P. Zajac , F.Gál a J.Flamík, ktorí pátrajú: Ako to, že Mečiar dostal moc?. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2017-11-18. Dostupné online .

[:1-3] Žiť trvalo v súlade so svedomím. Kurier 1/2003-INT. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]