Obraz je vo filozofii je materiálny alebo ideálny výtvor zobrazovacej alebo obrazotvornej činnosti v najširšom zmysle slova. V dejinách sa vytvorili rôzne predstavy o obraze alebo pojmy obrazu, pričom tieto významové útvary možno deliť podľa rôznych kritérií, napr. podľa toho, či vznikli v špeciálnovednej alebo filozofickej oblasti (na jednej strane napr. optický pojem obrazu, literárnovevdný pojem obrazu, matematický pojem obrazu a pod., na druej strane napr. gnozeologický pojem obrazu, estetický pojem obrazu a pod.), podľa toho, v ktorej filozofickej disciplíne vznikli, ktorý filozofický smer alebo filozof vytvoril pojem obrazu (napr. Platónov pojem obrazu, Demokritov pojem obrazu, marxistický pojem obrazu, naivorealistický pojem obrazu atď.), podľa toho, o obraz čoho ide (napr. obraz sveta, obraz človeka) a pod.

Názory na obraz

Obraz je podľa Kanta výtvor empirickej schopnosti produktívnej obrazotvornosti.^[1]

Obraz je podľa Platona všetko, čo je prístupné zmyslovému vnímaniu, "videný rod" súcien proti rodu "pomyselnému". Napr. tiene, odrazy na lesklých plochách, hmotné predmety prirodné (zvieratá, rastliny, nebeské telesá), umelé (geometrické modely a kresby), stavy a konania, ktorými sa prejavuje istá idea (napr. spravodlivé konanie je viditeľným obrazom idez spravodlivosti). Sám svet je obrazom boha pomyselného. Obraz veci je jednou zo základnych podmienok, prostriedkov poznania veci.^[2]

Zdroje