Obliehanie Budína
Súčasť Habsbursko-osmanských vojen v Uhorsku (1526 – 1568)
Dátum 4. máj až 21. august 1541 Miesto Budín, severné Maďarsko Výsledok osmanské víťazstvo
Protivníci
Svätá ríša rímska Kráľovské Uhorsko	Osmanská ríša
Velitelia
Viliam Roggendorf† Jeromoš Záray†	Sulejman I. Şehzade Mehmed Selim II. Şehzade Bayezid Hadım Süleyman Paša Rüstem Paša Juraj Utešenič Valentín Török
Sila
31 000 až 50 000	52 000
Straty
20 000	neznáme
Historický portál

Obliehanie Budína v dňoch 4. mája až 21. augusta 1541 sa skončilo dobytím mesta Budín ako historického hlavného mesta Uhorského kráľovstva vojenskou silou Osmanskej ríše. To viedlo k približne 150-ročnej osmanskej nadvláde v niektorých častiach Uhorska. Obliehanie, ktoré bolo súčasťou Malej vojny v Uhorsku, bolo jedným z najvýznamnejších osmanských víťazstiev nad habsburskou monarchiou počas osmansko-habsburských vojen (16. až 18. storočie) v Uhorsku a na Balkáne.

Po bitke pri Moháči sa Uhorské kráľovstvo rozdelilo medzi Osmanskú ríšu zasahujúcu z východu a habsburskú monarchiu, ktorá zdedila titul uhorského kráľa.

Osmanský vazal menom Ján I. Zápoľský však skonal v roku 1540 a jeho syn Ján II., ktorý bol v tom čase neplnoletý, bol korunovaný za kráľa pod regentstvom svojej matky Izabely Jagellonskej a biskupa Juraja Martinuzziho. Osmanský vládca Sulejman I. Veľkolepý to prijal pod podmienkou, že maďarské obyvateľstvo bude naďalej vzdávať hold osmanskému sultánovi. Nového kráľa však Habsburgovci neprijali. Ferdinand I. ako rakúsky arcivojvoda vyslal 50-tisícovú armádu zloženú z vojsk z Rakúska, nemeckých kniežatstiev, Čiech a habsburského Uhorska pod velením Viliama von Roggendorfa s cieľom obliehania Budína. Vojsko obliehalo Budín v lete roku 1541. Obliehanie bolo bez úspechu a niekoľko útokov zlyhalo s veľmi vysokým počtom obetí na habsburskej strane.

Suleiman I. Veľkolepý prevzal osobné velenie osmanskej pomocnej armády, ktorá zahŕňala 6 362 janičiarov. Osmanská pomocná armáda dosiahla dňa 21. augusta mesto Budín a zviedla bitku s Roggendorfovou armádou. Habsburská armáda bola porazená a 20 000 mužov bolo zabitých alebo utopených v rieke. Roggendorf bol tiež zranený v bitke a zomrel dva dni po utŕžených zraneniach.

Osmania potom obsadili mesto, ktoré zasa oslavovalo oslobodenie, trikom: Sulejman Veľkolepý pozval do svojho stanu nemluvňa Jána II. Žigmunda Zápoľského s uhorskými šľachticmi, medzitým začali do pevnosti pomaly prenikať turecké vojská ako „návštevníci“, zdanlivo obdivujúc architektúru budov. V náhlom poplachu však použili zbrane a odzbrojili stráže a celú tamojšiu posádku. Uhorskí šľachtici sa zároveň cítili v sultánovom stane nepríjemne a chceli odísť. V tej chvíli, na výkrik sultána „Čierna polievka (káva) ešte len príde!“ tureckí vojaci odzbrojili maďarského vyslanca. Všetci mohli odísť s jedinou výnimkou: Bálint Török, ktorého Sulejman I. považoval za možného silného súpera. Bol vzatý do zajatia a bol prevezený do pevnosti Yedikule, kde strávil zvyšok svojho života. Kráľovský dvor, šľachtici a občania Budína mohli opustiť mesto so svojím majetkom bez akejkoľvek ujmy.

Obliehanie Budína bolo rozhodujúcim osmanským víťazstvom proti Ferdinandovi a Habsburgovcom. Víťazstvo umožnilo okupáciu stredného Uhorska zo strany Osmanskej ríše približne na 150 rokov čím je významom porovnateľné s bitkou pri Moháči v roku 1526.

Karol V. sa o porážke svojho brata Ferdinanda dozvedel po svojom príchode do Janova a to dňa 8. septembra 1541. Tužiac po pomste sa vydal na výpravu proti Alžíru, ktorá sa tiež skončila porážkou Habsburgovcov.

Ferdinand I. sa pokúsil získať späť mestá Budín a Pešť v roku 1542, ale Osmania ho odrazili.

• Osmansko-habsburské vojny
• Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)
• Sulejman I.
• Budínsky pašalík (1541 – 1686)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obliehanie Budína (1541)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siege of Buda (1541) na anglickej Wikipédii.