A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kozmológia |
Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru
Skorý vesmír
Expanzia vesmíru
Vznik štruktúry
Budúcnosť vesmíru
Komponenty
História kozmologických teórií
Experimenty
Vedci
Sociálny dopad
|
Náhodný objav žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia (CMBR) je dôležitou súčasťou modernej fyzikálnej kozmológie. Aj keď skoršie teórie predpokladali existenciu CMBR, tak ho pri pokusoch s Homdel Horn Anténou náhodne objavil Arno Penzias a Robert Woodrow Wison. Tento objav je dôkazom rozpínajúceho sa vesmíru a vyvracia model ustáleného stavu. Za tento spoločný objav boli Penzias a Wilson v roku 1978 ocenení Nobelovou cenou za fyziku.
História
V polovici dvadsiateho storočia existovali dve rozličné kozmologické teórie, ktoré sa pokúšali vysvetliť vznik vesmíru. Jednou bola teória ustáleného stavu, ktorá tvrdila, že vesmír vždy existoval a bude existovať večne a bez väčších zmien. Druhá sa nazýva teória veľkého tresku a predpokladala, že vesmír vznikol obrovskou explóziu pred miliardami rokov (neskôr upresnené na 13,7 miliardy).
Prvá publikácia, ktorá hovorila o CMBR ako o merateľnom jave, bola v roku 1964 práca s názvom "Mean Density of Radiation in the Metagalaxy and Certain Problems in Relativistic Cosmology" od sovietskych astrofyzikov A. G. Doroshkevicha a Igora Novikova.[1]
V roku 1964 Arno Penzias a Robert Wilson, zamestnanci Bellových laboratórii v New Jersey, experimentovali so 6 metrovou, vysoko citlivou, rohovou anténou. Pôvodne bola vyvinutá na detekciu rádiových vĺn odrazených od satelitov Echo. Na zachytenie týchto slabých rádiových vĺn museli odstrániť všetko rozpoznateľné rušenie. Odstránili rušenie spôsobené radarom a rádiovým vysielaním, potlačili aj rušenie spôsobené vlastným teplom prijímača, pomocou chladenia tekutým héliom na teplotu −269 °C.
Časová os objavenia CMB | |
---|---|
Dôležité dátumy a osobnosti | |
1946 | George Gamow odhaduje teplotu na 50K |
1946 | Robert Dicke predpokladá teplotu CMBR "menej ako 20K" (ref: Helge Kragh), neskôr upravené na 45K (ref: Stephen G. Brush) |
1948 | Ralph Alpher a Robert Herman upravili Gamowov odhad na 5K. |
1949 | Alpher a Herman opäť upravili Gamowov odhad na 28K. |
1960s | Robert Dicke určil teplotu CMBR na 40K (ref: Helge Kragh) |
1964 | A. G. Doroshkevich a Igor Novikov publikovali prácu, v ktorej označili jav CMBR za zistiteľný. |
1960s | Arno Penzias a Robert Woodrow Wilson odmerali teplotu žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia – 3 K. |
Napriek odstráneniu všetkých možných rušivých javov prijímač zachytával stály, slabý, rovnomerný, záhadný šum. Tento zostatkovaý šum bol ale 100krát silnejší, ako predpokladali, a bol rovnomerne rozložený celou oblohou, prítomný v noci aj cez deň. Boli si istí, že detegované žiarenie, s vlnovou dĺžkou 7,35 cm, nepochádza zo Zeme, Slnka ani našej galaxie. Šum pretrvával aj napriek dôkladnej kontrole ich zariadení, odstránení hniezdiacich holubov a ich výkalov. Obaja prišli k záveru, že šum pochádza z priestoru mimo našej vlastnej galaxie, aj keď si nevedeli predstaviť rádiový zdroj, ktorý by to spôsoboval.
Ani nie 60 km odtiaľ sa v tom čase astrofyzici Princetonskej univerzity, Robert H. Dicke, Jim Peebles, a David Wilkinson, pripravovali na hľadanie mikrovlnného žiarenia v tejto oblasti spektra. Dicke a jeho kolegovia tvrdili, že Veľký tresk nerozptýlil iba hmotu, ale musel uvoľniť aj obrovské množstvo žiarenia. Toto žiarenie by malo byť pomocou vhodných nástrojov pozorovateľné, aj keď kvôli červenému posunu len ako mikrovlnné.
Význam svojho objavu si Penzias a Wilson začali uvedomovať až potom ako im ich priateľ (Bernard F. Burke, Prof. fyziky na MIT) povedal o možnosti detekcie zostatkového žiarenia z výbuchu, ktorý vyplnil vesmír pri jeho vzniku. Charakteristika žiarenia, ktoré Penzia a Wilson zachytili, sa presne zhodovala s predpoveďami Roberta Dickeho a jeho kolegov z Princetonskej univerzity. Penzias okamžite kontaktoval Dickeho, a po vzájomnej výmene dát ho pozval na pozorovanie tohoto šumu do Bellových laboratórií. Robert Dicke, P. J. E. Peebles, P. G. Roll a D. T. Wilkinson identifikovali toto žiarenie ako pozostatok Veľkého tresku.
Výsledky sa rozhodli publikovať spoločne, aby sa vyhli prípadnému konfliktu. Astrofyzikálnemu žurnálu doručili dve správy. V prvej Dicke a jeho spolupracovníci
popísali dôležitosť CMB ako dôkazu Veľkého tresku. V druhej správe s názvom "A Measurement of Excess Antenna Temperature at 4080 Megacycles per Second,", podpísanej Penziasom a Wilsonom, potvrdili existenciu zostatkového šumu a ako možné vysvetlenie navrhli Dickeho teóriu.
Za tento spoločný objav boli Penzias a Wilson v roku 1978 ocenení Nobelovou cenou za fyziku. Cenu zdieľali ešte s Pyotrom Kapistom, ktorý ju získal za iné objavy.
Referencie
- ↑ A. A. Penzias. The origin of elements. . . Dostupné online.
Bibliografia
- AARONSON, Steve. The Light of Creation: An Interview with Arno A. Penzias and Robert W. Wilson. Bell Laboratories Record, January 1979, s. 12–18.
- ABELL, George O.. Exploration of the Universe. 4th ed.. Philadelphia : Saunders College Publishing, 1982.
- ASIMOV, Isaac. Asimov's Biographical Encyclopedia of Science and Technology. 2nd ed.. New York : Doubleday & Company, Inc., 1982.
- BERNSTEIN, Jeremy. Three Degrees Above Zero: Bell Labs in the Information Age. New York : Charles Scribner's Sons, 1984. ISBN 0-684-18170-3.
- BRUSH, Stephen G.. How Cosmology Became a Science. Scientific American, August 1992, s. 62–60. DOI: 10.1038/scientificamerican0892-62.
- CHOWN, Marcus. A cosmic relic in three degrees. New Scientist, September 29, 1988, s. 51–55.
- CRAWFORD, A.B., D.C. Hogg and L.E. Hunt Project Echo: A Horn-Reflector Antenna for Space Communication. The Bell System Technical Journal, July 1961, s. 1095–1099.
- DICKE, R.H., P. J. E. Peebles, P. J. Roll and D. T. Wilkinson Cosmic Black-Body Radiation. Astrophysical Journal Letters, July 1965, s. 414–419. DOI: 10.1086/148306.
- DISNEY, Michael. The Hidden Universe. New York : Macmillan Publishing Company, 1984. ISBN 0-02-531670-2.
- FERRIS, Timothy. The Red Limit: The Search for the Edge of the Universe. 2nd ed.. New York : Quill Press, 1978.
- FRIEDMAN, Herbert. The Amazing Universe. Washington, DC : National Geographic Society, 1975. ISBN 0-87044-179-5.
- HEY, J.S.. The Evolution of Radio Astronomy. New York : Neale Watson Academic Publications, Inc., 1973. ISBN 0-88202-027-7.
- JASTROW, Robert. God and the Astronomers. New York : W. W. Norton & Company, Inc., 1978. ISBN 0-393-01187-9.
- KIRBY-SMITH, H.T.. U.S. Observatories: A Directory and Travel Guide. New York : Van Nostrand Reinhold Company, 1976. ISBN 0-442-24451-7.
- LEARNER, Richard. Astronomy Through the Telescope. New York : Van Nostrand Reinhold Company, 1981. ISBN 0-442-25839-9.
- PENZIAS, A.A., R. W. Wilson A Measurement Of Excess Antenna Temperature At 4080 Mc/s. Astrophysical Journal Letters, July 1965, s. 419–421. DOI: 10.1086/148307.
- PENZIAS, A.A., R. W. Wilson A Measurement of the Flux Density of CAS A At 4080 Mc/s. Astrophysical Journal Letters, October 1965, s. 1149–1154. DOI: 10.1086/148384.
Externé odkazy
- Astronomy and Astrophysics Horn Antenna.. National Park Service, Department of the Interior.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrodynamika
Astrofyzika
Astrometria
Astronómia podľa štátu
Astronómovia
Astronomické úkazy
Astronomické časopisy
Astronomické cykly
Astronomické jednotky dĺžky
Astronomické novinky
Astronomické objekty
Astronomické observatóriá
Astronomické organizácie
Červený posun
Ablácia (astronómia)
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna jasnosť kométy
Absorpčné čiary
Albedo
Alhidáda
Amatérska astronómia
Archeoastronómia
Areocentrická dráha
Asterizmus
Astrobiológia
Astrochémia
Astrofotografia
Astrofyzika
Astrometria
Astronóm
Astronómia
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Astronómia viditeľného svetla
Astronomické súradnicové systémy
Astronomický katalóg
Astronomický kongres v Prahe
Astronomický symbol
Baldetova metóda odhadu jasnosti kométy
Baryónové číslo
Beyerova metóda odhadu jasnosti kométy
Biela noc
BOOMERanG
Centrála pre kométy a planétky
Central Bureau of the International Polar Motion Service
Chronológia vesmíru
Chronologická tabuľka kozmologických teórií
Deklinácia (astronómia)
Dichotómia (astronómia)
Dissertatio cum Nuncio Sidereo
Dopplerov jav
Družica
Družicová geodézia
Ekvidenzitometrická metóda
Ekvinokcium (súradnice)
Elementy dráhy
Epocha (astronómia)
Extrafokálna metóda odhadu jasnosti kométy
Extragalaktická astronómia
Fázový uhol
Fabryho metóda odhadu jasnosti kométy
Farebný index
Flamsteedovo označenie
Galaktická astronómia
Gama astronómia
Gaussov rok
Gravitačný parameter
Hawkingovo žiarenie
Heliaktický
Heliocentrická dráha
Hertzsprungov-Russellov diagram
Historická astronómia
Holetschkova metóda odhadu jasnosti
Hubblova konštanta
Hubblovo hlboké pole
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hubblov zákon
Hvězdářská ročenka
Hviezdna veľkosť
Infračervená astronómia
Institute of Space and Astronautical Science
J2000.0
Koincidencia (fyzika)
Kondenzácia (astronómia)
Konečný osud vesmíru
Kopernikovský princíp
Kozmické žiarenie
Kozmické neutrínové pozadie
Kozmické pozadie gravitačných vĺn
KOZMOS (časopis)
Kráter
Lambda-CDM model
Letopočet
Mascon
Medzihviezdna hmota
Medzinárodný rok astronómie
Meteoritika
Mikrovlnové pozadie
Milankovičov cyklus
Mimozemský život
Modul vzdialenosti
Morrisova metóda odhadu jasnosti kométy
Multiverzum
Náboženské interpretácie Veľkého tresku
Narodenie Ježiša Krista
Nebeská mechanika
Nekonvenčná astrofotografia
Neutrínová astronómia
Noc
Nukleosyntéza (kozmológia)
Obežná dráha
Obežná rovina
Objav kozmického mikrovlnného pozadia
Objekt hlbokého vesmíru
Obloha
Optická astronómia
Označenie premenných hviezd
Pól (vesmírne teleso)
Park tmavej oblohy
Planetológia
Platónsky rok
Polárna noc
Polnoc
Poludnie
Portál:Astronómia
Pozičný uhol
Pozorovacia kozmológia
Pozorovateľská astronómia
Primárne kozmické žiarenie
Protoplanetárna hmlovina
Rádioastronómia
Röntgenová astronómia
Radiálna rýchlosť
Rektascenzia
Rocheova medza
Súmrak
Sústava astronomických konštánt
Saros
Selenológia
Sférická astronómia
Sidgwickova metóda odhadu jasnosti kométy
SIMBAD
Spacewatch
Stelárna astronómia
Svetový čas
UFO
Ultrafialová astronómia
Vývoj hviezdy
Večer
Veľká polos
Veľká skupina kvazarov
Vesmír
Vlákno (galaxie)
Vysokoenergetická astronómia
Vznik a vývoj galaxií
Vznik hviezdy
World Jump Day
Západ slnka
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zorné pole (optika)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk