Novoslavianofili sú pokračovatelia slavianofilov v druhej polovici 19. storočia Od svojich predchodcov prevzali tézu o protikladnosti spoločenského vývinu v krajinách Východu a Západu a ideu o zvláštnej historickej úlohe Slovanov, najmä Ruska a podali nové teoretické zdôvodnenie konzervatívnych stránok slavianofilstva.

Hlavný predstaviteľ tohto smeru Nikolaj Jakovlevič Danilevskij, rozvinul organickú teóriu lokálnych kulturno-historických typov, podľa ktorej každý z nich prežíva svojrázne dejiny, prechádza etnografickým, kmeňovým (mladosť), štátnym (zrelosť) a civilizačným (staroba, úpadok) obdobím. Európsky typ prežíva obdobie vädnutia, zatiaľ čo Slovania vstúpili do obdobia rozkvetu. Preto práve slovanský federatívny štát, na čele ktorého by stálo samoderžavne Rusko, môže napomôcť všetko šľachetné v ľudstve.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.