Staroveká Mezopotámia
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia rieky: Eufrat · Tigris oblasti: Sumer · Akkad · Babylonia · Asýria · Mezopotámia dnes: Irak
Jadro Mezopotámie Obejdská kultúra · Urucká kultúra · Džemdetnasrská kultúra · Sumeri a Semiti (Akkadi) · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Akkadská ríša · Gutejci · Guti (Gutejci) · Lagaš II (II. lagašská dynastia) · Ur III (III. urská dynastia) · Staroasýrska ríša · Starobabylonská ríša (Amorejci) · Stredobabylonská ríša (Kassiti) · Stredoasýrska ríša · Mitanni (Churriti) · Novoasýrska ríša · Novobabylonská ríša · Perzská ríša
Periféria Mezopotámie Elam · Urartu · Média · Mitanni · Chetiti · StarovekýEgypt · Prímorie · Chaldejci · Aramejci · Musasir · Mannejci · Feničania · Júdsko · Izrael · Peržania
Mestá (výber) Eridu · Ur · Uruk · Kiš · Lagaš · Nippur · Aššur · Akkad (mesto) · Akkad · Ninive · Nuzi · Nimrúd Dlhší zoznam: Mezopotámia
Vládcovia Kráľovské zoznamy: Sumer · Babylon · Asýria Moderné zoznamy: Babylon · Akkad · Aššur · Ur · Kiš · Uruk · Isin · Lagaš · Mari · Ešnunna · Mitanni · Guti
Jazyk, kultúra, náboženstvo písmo: klinové písmo jazyky: sumerčina · akkadčina (babylončina · asýrčina) · amorejčina · elamčina · churritčina náboženstvo: Náboženstvo Mezopotámie · Gilgameš · Nibiru

Nippur (sumersky Nibru, akkadsky Nibbur) bolo staroveké sumerské mesto. Bolo osobitným sídlom kultu sumerského boha Enlila, „Pána vetra", vládcu vesmíru, ktorý podliehal iba Anovi. Nippur sa nachádzal v dnešnom Nuffare v Afaku, v guvernoráte Al-Kádisíja v Iraku. Nachádza sa približne 200 km južne od súčasného Bagdadu a približne 100 km juhovýchodne od starovekého mesta Babylon. Miesto bolo obývané už v období ubajdskej kultúry, spadá do uruckej kultúry a do obdobia džemdetnasrskej kultúry. Pôvod starovekého názvu nie je známy, ale objavili sa rôzne návrhy.^[1]

História

Nippur nikdy nemal politickú hegemóniu sám o sebe, ale jeho kontrola bola kľúčová, pretože sa považoval za schopný udeliť celkovú „kráľovskú moc" panovníkom z iných mestských štátov. Bolo to výrazne posvätné mesto, dôležité z hľadiska toho, že tu stál slávny Enlilov chrám Ekur. Ninurta, Enlilov syn, mal v mestskom štáte aj svoje hlavné kultové centrum, chrám É-šumeša.^{[2] [3]}

Podľa Tummalskej kroniky tento chrám ako prvý vybudoval Enmebarageši, skorý vládca Kišu,^[4] ktorého vplyv na Nippur bol zistený aj archeologicky. Kronika uvádza následných ranostredovekých sumerských vládcov, ktorí v chráme udržiavali občasné obrady: Kišský Aga, syn Enmebaragešiho; Mesannepada z Uru; jeho syn Meskiang-nunna; Gilgameš z Uruku; jeho syn Ur-Nungal; Nanni z Uru a jeho syn Meskiang-nanna. Uvádza sa tiež, že túto prax obnovil v období tretej dynastie Uru Ur-Nammu z Uru a pokračoval v nej, až kým Ibbi-Sin nevymenoval Enmegalana za veľkňaza v Uruku (asi 1950 pred Kr.).

Nápisy Lugal-Zage-Siho a Lugal-kigub-nidudu, kráľov Uruku, resp. mesta Ur, a ďalších skorých vládcov na dverových zásuvkách a kamenných vázach ukazujú, aká úcta sa vtedy prechovávala k starobylej svätyni a aká dôležitosť sa pripisovala jej vlastníctvu, ktoré jej dodávalo určitú pečať legitimity. Niektorí z týchto panovníkov sa na svojich votívnych daroch označujú ako ensis alebo guvernéri.

Akkadské, urské III a starobabylonské obdobie

Koncom 3. tisícročia pred Kr. Nippur dobyli a obsadili vládcovia Akkadu alebo Agade a početné votívne predmety Sargona, Rimuša a Naram-Sina svedčia o úcte, ktorú preukazovali aj tejto svätyni. Naram-Sin prestaval chrám Ekur aj 17,5 metra široké mestské hradby. Jeden z mála prípadov, keď má Nippur zaznamenaný vlastného vládcu, pochádza z tabuľky, ktorá zobrazuje vzburu viacerých mezopotámskych miest proti Naram-Sinovi vrátane Nippuru pod vedením Amar-enlila. Tabuľka ďalej uvádza, že Naram-Sín tieto vzbúrenecké mestá porazil v deviatich bitkách a vrátil ich pod svoju kontrolu. Weidnerova tabuľka (ABC 19) naznačuje, že Akkadská ríša padla ako božia odplata za to, že Sargon inicioval presunutie štatútu „svätého mesta" z Nippuru do Babylonu.

Túto akkadskú okupáciu vystriedala okupácia počas tretej dynastie Uru a stavby Ur-Nammu, veľkého staviteľa chrámov, sa bezprostredne nadväzujú na stavby Naram-Sina. Ur-Nammu dal chrámu jeho konečnú charakteristickú podobu. Čiastočne zrovnal so zemou stavby svojich predchodcov a postavil terasu z tehál, vysokú asi 12 m, ktorá zaberala plochu približne 32 000 m2. Pri severozápadnom okraji, smerom k západnému rohu, postavil zikkurat z troch stupňov suchých tehál, obložených pálenými tehlami uloženými v asfalte. Na vrchole stála, podobne ako v Ure a Eridu, malá komora, špeciálna svätyňa alebo príbytok boha. Prístup k jednotlivým stupňom zikkuratu z nádvoria pod ním bol po naklonenej rovine na juhovýchodnej strane. Na severovýchode od zikkuratu stál zrejme dom Bela a na nádvoriach pod zikkuratom stáli rôzne ďalšie budovy, svätyne, pokladnice a podobne. Celá stavba bola orientovaná rohmi k svetovým stranám kompasu.

Ur-Nammu tiež prestaval hradby mesta na línii Naram-Sinových hradieb. Obnovu všeobecných čŕt chrámu z tohto a bezprostredne nasledujúceho obdobia výrazne uľahčil objav náčrtu mapy na fragmente hlinenej tabuľky. Táto náčrtná mapa predstavuje štvrť mesta na východ od kanála Šatt-en-Nil. Táto štvrť bola uzavretá vo vlastných hradbách, mesto v meste, tvoriace nepravidelný štvorec so stranami dlhými približne 820 m, oddelený od ostatných štvrtí a od krajiny na severe a východe kanálmi zo všetkých strán, so širokými nábrežiami pozdĺž hradieb. Menší kanál rozdeľoval túto štvrť samotného mesta na dve časti. V juhovýchodnej časti, v strede jej juhovýchodnej strany, stál chrám, zatiaľ čo v severozápadnej časti, pozdĺž Šatt-en-Nil, sa uvádzajú dve veľké skladiská. Vlastný chrám podľa tohto plánu pozostával z vonkajšieho a vnútorného nádvoria, z ktorých každé malo rozlohu približne 32 000 m2, obklopeného dvojitými múrmi, pričom na severozápadnom okraji tohto nádvoria sa nachádzal zikkurat.

Chrám naďalej dobudovávali alebo prestavovali králi rôznych nasledujúcich dynastií, o čom svedčia tehly a votívne predmety s nápismi kráľov rôznych dynastií z Uru a Isinu. Zdá sa, že v čase alebo približne v čase vpádu Elamitov vážne utrpel, ako dokazujú rozbité fragmenty sôch, votívnych váz a podobne z tohto obdobia. Rim-Sin I., kráľ Larsy, sa štylizuje ako „pastier krajiny Nippur". So vznikom Babylonskej ríše za vlády Chammurapiho začiatkom 2. tisícročia pred Kr. sa náboženské, ale aj politické centrum vplyvu presunulo do Babylonu, Marduk sa stal pánom panteónu, mnohé Enlilove atribúty boli prenesené na neho a Ekur, Enlilov chrám, bol do istej miery zanedbaný.^[5]

Mesto dobyl Ilī-ma-ilu, prvý vládca prvej dynastie Sealandovcov, približne v 29. roku vlády Samsu-iluna, vládcu Babylonu. Opätovne ho dobyl Abí-ešúš do svojho 5. roku po tom, ako prehradil rieku Tigris.^[6][7]

Referencie

Literatúra

• Zamarovský, Vojtech: Na počiatku bol Sumer, Perfekt, Bratislava 2017, ISBN 978-80-8046-820-0

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nippur

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nippur na anglickej Wikipédii.