A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nikolaj Vasilievič Gogoľ | |
ruský básnik, spisovateľ | |
Narodenie | 1. apríl 1809 Soročynci, Poltavská gubernia, Ruská ríša |
---|---|
Úmrtie | 4. marec 1852 (42 rokov) Moskva, Ruská ríša |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Nikolaj Vasilievič Gogoľ (plné texty diel autora) |
Commons | Nikolaj Vasilievič Gogoľ |
Nikolaj Vasilievič Gogoľ (rus. Николай Васильевич Гоголь; ukr. Микола Васильович Гоголь; * 1. apríl 1809, Soročynci, Ukrajina – † 4. marec 1852, Moskva, Rusko) bol ruský prozaik a dramatik ukrajinského pôvodu,[1] hlavný predstaviteľ ruského kritického realizmu.
Život a dielo
Nikolaj Vasilievič Gogoľ sa narodil v ukrajinskej šľachtickej rodine, avšak jeho otec nepatril k bohatým šľachticom, no napriek tomu bol vzdelaný a venoval sa literatúre. Písal pre divadlo a sám aj režíroval ochotnícke predstavenia, ktoré organizoval bohatý statkár Troščinskij. Gogoľ už ako dieťa nasával atmosféru divadla. Už ako dieťa hrával v otcových inscenáciách, zásadne dievčenské roly.
Ako študent veľa čítal a prispieval do študentských časopisov. V roku 1828 sa presťahoval do Petrohradu, kde sa pokúšal zamestnať ako úradník. O rok na to vydal svoju prvú epickú báseň. Po negatívnej odozve kritikov na jeho prvotinu, však skúpil celý náklad a následne ho spálil. Po období literárnych neúspechov sa zamestnal ako učiteľ dejepisu v škole pre dcéry dôstojníkov. Okrem zamestnania mu mesto poskytovalo aj bohatý materiál pre jeho budúce literárne diela. V Petrohrade spoznával osobnosti ruskej literatúry, okrem iného sa zoznámil aj s Puškinom.
V tomto období začal publikovať poviedky, ktoré neskôr zhrnul do zbierky Večery na dedine neďaleko Dikaňky. Zbierka zaznamenala veľký úspech v radoch kritiky i u čitateľov a vysoko ju hodnotil aj samotný Puškin. Poviedky boli inšpirované ukrajinským folklórom a boli dôkazom Gogoľovho výnimočného prozaického talentu. Po predošlých neúspechoch však Gogoľ o sebe naďalej pochyboval a tak sa v roku 1834 zamestnal ako asistent na petrohradskej univerzite, pričom sa venoval písaniu ďalších poviedok. Už o rok sa však rozhodol venovať naplno literatúre.
Po zbierke Večery na dedine neďaleko Dikaňky nasledovala zbierka Mirhorod a romantická novela s historickým námetom Taras Buľba. Nasledovala zbierka Arabesky, v nej medzi najznámejšie poviedky patria Nevský prospekt, Portrét a Bláznove zápisky. Spolu s prózami Nos a Plášť, napísanými neskôr, tvoria cyklus o živote bezvýznamných a biednych ľudí vo veľkomeste pod názvom Petrohradské poviedky.
Gogoľ podľa vzoru svojho otca písal aj divadelné hry - tou najznámejšou je satirická komédia Revízor. Námet na jej napísanie získal od Puškina a kritizuje v nej spoločenské pomery vo vtedajšom Rusku. Hlavná postava - petrohradský úradník Chlestakov - je omylom považovaný za revízora, ktorého príchod do malého provinčného mestečka bol dopredu avizovaný. Starosta a ďalší predstavitelia mesta sa boja, že bude odhalená ich úplatkárska prax a neplnenie si povinností, preto Chlestakova úctivo hostia. Tomu sa situácia náramne hodí, predstiera, že je revízor, votrie sa do ich rodín, dá sa podplácať... Po Chlestakovom odchode prichádza skutočný revízor. Hra sa končí nemou scénou zdesených predstaviteľov mesta. Autor ňou otvoril novú cestu pre ruské divadlo a vydobyl si jedno z popredných miest medzi ruskými i svetovými dramatikmi. Po premiére Revízora musel opustiť Rusko, pretože kritika ho považovala za nepriateľa štátu. Ďalšou známou Gogoľovou hrou je komédia z meštiackeho prostredia Ženba.
Usadil sa v Taliansku v Ríme. Tu začal pracovať na svojom vrcholnom diele - na románe Mŕtve duše. V roku 1848 sa vrátil do Ruska a pracoval na pokračovaní Mŕtvych duší. S rukopisom bol neustále nespokojný, prepracovával ho až do konca svojho života. Niekoľko dní pred smrťou v ťažkej duševnej depresii Gogoľ časť rukopisu spálil. Zomrel 4. marca 1852 v Moskve.
Výberová bibliografia
- 1831-1832: Večery na dedine neďaleko Dikaňky; zbierka poviedok
- 1835: Mirhorod; zbierka poviedok obsahujúca novelu Taras Buľba a iné
- 1835: Arabesky; zbierka poviedok obsahujúca novelu Zápisky blázna a iné
- 1836: Revízor; divadelná hra
- 1842: Ženba; divadelná hra
- 1843: Hráči; divadelná hra
- 1842: Mŕtve duše; román
- 1847: Korešpondencia s priateľmi; zbierka listov a esejí
- 1857: Razmyšlenija o Božestvennoj liturgii
Referencie
- ↑ GOGOL Nikolaj Vasiljevič. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 231-234. (po česky)
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Nikolaj Vasilievič Gogoľ
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Externé odkazy
- Project Gutenberg; Gogoľove diela (po anglicky)
- iLibrary.ru: Gogol; výber z Gogoľových diel (po rusky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aľa Rachmanovová
Alexandr Alexandrovič Bestužev
Alexandr Isajevič Solženicyn
Alexandr Ivanovič Gercen
Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
Alexandr Nikolajevič Radiščev
Alexandr Petrovič Každan
Alexandr Sergejevič Gribojedov
Alexandr Sergejevič Puškin
Alexej Nikolajevič Tolstoj
Alexej Vasilievič Koľcov
Alisa Arkadievna Ganijevová
Anna Andrejevna Achmatovová
Anton Pavlovič Čechov
Arkadij a Boris Natanovič Strugackovci
Avvakum Petrov
Ayn Rand
Ayn Randová
Boris Akunin
Boris Leonidovič Pasternak
Boris Viktorovič Savinkov
Bulat Šalvovič Okudžava
Daniil Ivanovič Charms
Daniil Leonidovič Andrejev
Fiodor Alexandrovič Abramov
Fiodor Filippovič Koňuchov
Fiodor Ivanovič Ťutčev
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Gavril Romanovič Deržavin
Gonbožab Cebekovič Cybikov
Ivan Alexandrovič Gončarov
Ivan Alexejevič Bunin
Ivan Andrejevič Krylov
Ivan Ivanovič Dmitrijev
Ivan Sergejevič Turgenev
Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko
Joseph Brodsky
Jurij Vasilievič Bondarev
Kondratij Fiodorovič Rylejev
Konstantin Alexandrovič Fedin
Konstantin Michajlovič Simonov
Konstantin Nikolajevič Leontiev
Kornej Ivanovič Čukovskij
Leonid Nikolajevič Andrejev
Lev Borisovič Kamenev
Lev Isaakovič Šestov
Lev Nikolajevič Tolstoj
Marina Ivanovna Cvetajevová
Maxim Gorkij
Michail Afanasievič Bulgakov
Michail Alexandrovič Šolochov
Michail Jurievič Lermontov
Michail Petrovič Arcybašev
Michail Vasilievič Lomonosov
Mostaj Kärim
Nestor (kronikár)
Nikolaj Gavrilovič Černyševskij
Nikolaj Ivanovič Novikov
Nikolaj Michajlovič Karamzin
Nikolaj Platonovič Ogariov
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Nikolaj Viktorovič Starikov
Oľga Alexandrovna Slavnikovová
Osip Emilievič Mandeľštam
Pafnutij Sergejevič Baturin
Sergej Alexandrovič Jesenin
Sergej Vasilievič Lukianenko
Sergej Vladimirovič Michalkov
Valentin Grigorievič Rasputin
Valerij Alexejevič Čudinov
Valerij Jakovlevič Briusov
Varlam Tichonovič Šalamov
Vasilij Andrejevič Žukovskij
Vasilij Pavlovič Aksionov
Vasilij Petrovič Botkin
Vasilij Semionovič Grossman
Velimir Chlebnikov
Venedikt Vasilievič Jerofejev
Viľgeľm Karlovič Kiucheľbeker
Vissarion Grigorievič Belinskij
Vladimir Fiodorovič Odojevskij
Vladimir Georgijevič Sorokin
Vladimir Osipovič Bogomolov
Vladimir Semionovič Vysockij
Vladimir Sergejevič Soloviov
Vladimir Vladimirovič Majakovskij
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Zoznam ruských spisovateľov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk