Nikolaj Archipovič Prokopiuk (rus. Николай Архи́пович Прокопю́к; * 7. jún 1902, obec Samčiki, provincia Kamianec-Podiľskyj - † 11. jún 1975, Moskva) bol vojak a dôstojník Červenej armády, dobrovoľník v Španielskej občianskej vojne, počas 2. svetovej vojny veliteľ partizánskej jednotky „Ochotniki“ neskôr premenovanej na partizánsku brigádu Sergej, účastník Slovenského národného povstania a bojov o Beskydy, plukovník, hrdina Sovietskeho zväzu (5. november 1944).^:427

N. A Prokopiuk sa narodil 7. júna 1902 vo Volyni, v obci Samčiki, provincia Kamianec-Podiľskyj v Ruskej ríši (dnes Starokonstantinovský okres, Chmeľnycká oblasť, Ukrajina).

Mladý Nikolaj sa hneď po absolvovaní farskej školy musel nechať najať na poľnohospodárske práce u statkára. V roku 1916, po samostatnej príprave, zložil skúšku pre šiestu triedu mužského gymnázia ako externý študent.

Po októbrovej revolúcii Nikolaj pracoval v kovoobrábacích a sústružníckych dielňach. Vo veku šestnástich rokov dobrovoľne vstúpil do ozbrojených milícií závodu. Najskôr závod bránil, v roku 1919 sa zúčastnil povstania proti Bielym Poliakom, neskôr bojoval v Červenej armáde, v 8. červenej kozáckej divízii.

V roku 1921 bol Nikolaj Prokopiuk ako poslaný pracovať do štátnych bezpečnostných agentúr. Stáva sa zamestnancom Šepetovského okresnej pobočky GPU, priamo sa podieľa na boji s poľskou rozviedkou. V roku 1923 získal Nikolaj Prokopiuk čestnú registrovanú zbraň „za svoj nemilosrdný boj proti kontrarevolúcii“.

O rok neskôr bol Prokopiuk vyslaný pracovať do pohraničných jednotiek: najprv v Slavutskom a potom v pohraničných oddieloch v Mogileve.

Od roku 1935 bol Prokopiuk zamestnancom sovietskej zahraničnej rozviedky. V rokoch 1937 – 1938 sa aktívne zúčastnil Španielskej občianskej vojny, za čo mu bol udelený Rád červenej zástavy.

Počas bojov na východnom fronte druhej svetovej vojny bol Nikolaj Prokopiuk vysadený za línie nemeckých okupantov ako veliteľ prieskumného a sabotážneho oddielu NKVD „Ochotniki“, ktorý pôsobil v priestore Rovno – Luck – Koveľ.^:468 Oddiel zviedol viac ako dvadsať bitiek s protipartizánskymi silami a v rámci nich aktívne bránil poľské obyvateľstvo vo Volyni pred útokmi UPA.

Od januára 1944 sa Prokopiukova brigáda presúvala na západ, v marci v počte 600 mužov prekročila rieku Západný Bug a vstúpila do Ľubelskej oblasti Poľska.^:22 V máji a začiatkom júna 1944 zviedli jej príslušníci spolu s poľskými partizánskymi jednotkami (Armia Krajowa, Armia Ludowa, Bataliony Chłopskie) ťažké boje s nemeckými vojskami v priestore Janowských lesov (nemecká operácia „Sturmwind“), kde v bitke na Porytowym Wzgórzu velil Nikolaj Archipovič Prokopiuk všetkým sovietskym aj poľským partizánskym jednotkám. Oddiely boli obkľúčené, no obkľúčenie sa podarilo prelomiť a brigáda zamierila do Karpát.^:30

Pozri aj: Boje o Beskydy

4. septembra 1944 oddiel N. A. Prokopiuka vstúpil na územie Slovenska. Postupne sa rozrástol na partizánsku brigádu s viac ako 600 bojovníkmi (vrátane viac ako 200 Čechov a Slovákov) a vytvorili so slovenskou vojensko-partizánskou brigádou Kriváň partizánsku oblasť s 20 obcami. Počas východokarpatskej útočnej operácie po útoku nemeckých síl na partizánsku oblasť 26. septembra 1944 brigáda ustupovala k priesmyku cez Východné Beskydy v ústrety postupujúcim jednotkám Červenej armády, dobyla ho a držala dva dni až do priblíženia sovietskych vojsk. Ráno 28. septembra dosiahli priesmyk dva predsunuté prápory 271. pešej divízie a ďalšie dva dni bojovníci a partizáni pokračovali v krutom boji o priesmyk, potom však museli ustúpiť pre nedostatok munície k Červenej armáde.^:468 Len 28. septembra bolo odrazených 16 nemeckých útokov.

V boji proti nemeckým okupantom sa N. A. Prokopiuk osvedčil ako schopný veliteľ. Za príkladné plnenie špeciálnych úloh za nepriateľskými líniami a odvahu a hrdinstvo mu bol 5. novembra 1944 udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.

V rokoch 1944 – 1946 sa Prokopiuk zúčastnil ako dôstojník NKVD čínskej občianskej vojny na strane čínskej komunistickej armády.

Po vojne viedol N. A. Prokopiuk niekoľko rokov jedno z oddelení sovietskej vojenskej správy v Nemecku. V roku 1950 v hodnosti plukovníka odišiel pre chorobu do výslužby. Až do konca svojich dní sa aktívne zapájal do spoločenských aktivít.

Nikolaj Archipovič Prokopjuk zomrel 7. júna 1975 v Moskve. Popol je v kolumbáriu moskovského Novodievčieho cintorína.

N. A Prokopiukovi boli udelené dva Leninove rády, tri Rády Červeného práporu, Rád vlasteneckej vojny 1. stupňa a mnoho medailí, ako aj osem zahraničných rádov.

Výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 5. novembra 1944 mu za úspešné splnenie bojových úloh velenia a organizácie partizánskeho hnutia na Ukrajine bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu (Medaila Zlatá hviezda č. 4514).

Históriu partizánskych oddielov Belov – Kovalenko, Borkaňuk a Prokopiukovej partizánskej brigády Sergej popísal v spomienkovej knihe Boj o Beskydy člen oddielu Belov – Kovalenko Michal Piteľ.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Николай Архипович Прокопюк na ruskej Wikipédii.