Nicolas Lorgne

	Nicolas Lorgne
	Predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema
21. Veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
	V úrade; 1277 – 1284
Biografické údaje
Narodenie	13. storočie; Francúzske kráľovstvo
Úmrtie	12. marec 1284; Svätá zem
Národnosť	francúzska
Vierovyznanie	katolík
Odkazy
	Nicolas Lorgne; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Francúzsky portál; Biografický portál

Fra' Nicolas Lorgne (* 13. storočie, Francúzske kráľovstvo – † 12. marec 1284, Svätá zem) bol francúzsky šľachtic a 21. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád) od roku 1277 až do svojej smrti v roku 1284. Jeho vláda sa vyznačovala stratou pevnosti Margat v roku 1285.

Životopis

Nicolas bol zrejme francúzskeho pôvodu, vo Svätej zemi sa objavuje okolo roku 1250, kde mal byť kastelánom pevnosti Margat. V roku 1255 sa stal kastelánom Krak des Chevaliers, v rokoch 1266 – 1269 bol maršalom, potom v rokoch 1271 – 1273 získal hodnosť veľkokomtúra. Nepoznáme dátum jeho zvolenia za veľmajstra, vieme o ňom, že pokračoval v reformnej politike Huguesa de Revela. V rokoch 1278 a 1283 predsedal dvom generálnym kapitulám, ktoré prijali dôležité uznesenia o vytvorení kapitulnej buly a najmä o používaní červeného habitu s bielym krížom pre všetkých bratov v boji.^[1]

Vládol v čase mieru s moslimami, aj keď vo vzduchu bolo cítiť nebezpečenstvo nadchádzajúcich stretov. Všetkými možnými spôsobmi sa snažil tlmiť nezhody medzi špitálnikmi a templármi, vďaka svojej obozretnosti zmieroval nepriateľské strany a upokojoval sporné otázky medzi templármi a grófom z Tripolisu Bohemundom VII. Vpád Mongolov na jeseň 1280 vniesol zmätok a paniku do radov Saracénov a prišiel vhod špitálnikom, ktorí si upevnili svoje pozície. Mamlucký sultán Al-Mansúr Kalaun uzavrel mier s damašským emírom, ale aj s grófom z Tripolisu a špitálikmi o neutralite kresťanov, aby sa posilnil pred stretom s Mongolmi v Druhej bitke pri Homse v roku 1281. Mierová zmluva bola uzavretá na 10 rokov, 10 mesiacov, 10 týždňov a 10 dní. Napriek tomu sa netajil s plánom dobyť pevnosť Margat a 17. apríla 1285 jeho vojská napadli poslednú pevnosť johanitov vo Svätej zemi. Rytieri Margat neudržali a pevnosť 25. mája opustili. Špitálnici prosili o pomoc pápeža Mikuláša IV. a anglického kráľa Eduarda I., ale neúspešne. Bolo im dovolené odísť s 2000 zlatými mincami a tým, čo unesie 25 mulíc. Odišli do Tripolisu a Tortosy.^[2]

Nicolas Lorgne podľa všetkého zomrel 12. marca 1284 a nezažil pád Margatu, pretože posledná zmienka o ňom pochádza z 27. septembra 1283, kým prvá zmienka o jeho nástupcovi Jeanovi de Villiersa je zo septembra 1285. Po jeho smrti viedol Rád veľkokomtúr Jacques de Taxi ako veľmajster ad interim, kým Jean de Villiers nepricestoval do Svätej zeme.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b DELAVILLE LE ROULX, Joseph Marie Antoine. Les Hospitaliers en Terre Sainte et à Chypre, 1100-1310. Paríž : Paris E. Leroux, 1904.
↑ DE VERTOT, René Aubert. Histoire des Chevaliers Hospitaliers de S. Jean de Jerusalem : appellez depuis les Chevaliers de Rhodes, et aujourd'hui les Chevaliers de Malthe. Paris : Rollin • Quillau Pere & Fils • Desaint, 1726.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nicolas Lorgne

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:0-1] DELAVILLE LE ROULX, Joseph Marie Antoine. Les Hospitaliers en Terre Sainte et à Chypre, 1100-1310. Paríž : Paris E. Leroux, 1904.

[2] DE VERTOT, René Aubert. Histoire des Chevaliers Hospitaliers de S. Jean de Jerusalem : appellez depuis les Chevaliers de Rhodes, et aujourd'hui les Chevaliers de Malthe. Paris : Rollin • Quillau Pere & Fils • Desaint, 1726.

[1]

[2]