Neymar - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Neymar
Neymar
Neymar za Brazíliu na Majstrovstvách sveta 2018.
Neymar za Brazíliu na Majstrovstvách sveta 2018.
Osobné údaje
Celé meno Neymar da Silva Santos Júnior
Dátum narodenia 5. február 1992 (31 rokov)
Miesto narodenia Mogi das Cruzes, Brazília
Výška 175 cm
Pozícia Útočník
Klubové informácie
Súčasný klub Paris Saint-Germain
Číslo 10
Mládežnícke kluby
1999–2003
2003–2009
Portuguesa Santista
Santos
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
2009–2013
2013–2017
2017–
Santos
Barcelona
Paris Saint-Germain
1770(107)
1230(68)
10600(80)   
Národné mužstvo2
2009
2011
2012–2016
2010–
Brazília U17
Brazília U20
Brazília U23
Brazília
3000(1)
7000(9)
1400(8)
1240(77)

1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 13. novembru 2022.
2 Zápasy a góly v reprezentácii k 9. decembru 2022.


Pozri aj Športový portál

Olympijské zlato

Neymar da Silva Santos Júnior, známy ako Neymar (* 5. február 1992, Mogi das Cruzes, Brazília) je brazílsky profesionálny futbalista hrajúci na pozícii útočníka za francúzsky klub Paris Saint-Germain a brazílske národné mužstvo. Je považovaný za jedného z najlepších hráčov futbalu v histórii ľudstva.[1][2]

Na výslnie sa dostal v Santose, kde si odbil debut v 17 rokoch. Pomohol klubu vyhrať dvakrát Campeonato Paulista (v rade), jedenkát Copa do Brasil a Copa Libertadores 2011; poslednú trofej Copa Libertadores vyhral Santos v roku 1963. Bol dvakrát zvolený juhoamerickým futbalistom roka (2011 a 2012), a čoskoro nato prestúpil do Európy, kde sa pripojil k Barcelone. Bol súčasťou barcelonského útočného tria s Lionelom Messim a Luisom Suárezom. S Barcelonou vyhral kontinentálne treble, čiže La Ligu, Copa del Rey a Ligu majstrov UEFA, a za svoje výkony skončil v roku 2015 v ankete Zlatá lopta FIFA na treťom mieste. V sezóne 2015/2016 dopomohol klubu k domácemu double. V roku 2017 prestúpil z Barcelony do Parisu Saint-Germain za 222 miliónov €, čím sa stal najdrahším hráčom v histórii. Vo Francúzsku vyhral tri ligové tituly, dvakrát Coupe de France a dvakrát Coupe de la Ligue. V jeho debutovej sezóne získal domáce treble a stal sa hráčom roka Ligue 1.[3] V sezóne 2019/2020 pomohol PSG získať domáce quadruple a doviedol klub do ich prvého finále Ligy majstrov UEFA.

So 64 gólmi v 103 zápasoch za Brazíliu od jeho debutu v 18 rokoch je druhým najlepším strelcom za brazílsky národný tím, keď je pred ním len prvý Pelé so 77 gólmi. Bol kľúčovým hráčom Brazílie pri víťazstvách na Majstrovstvách Južnej Ameriky hráčov do 20 rokov 2011, kde sa stal najlepším strelcom, a v Pohári konfederácii FIFA 2013, kde získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja. Jeho účasť na Majstrovstvách sveta 2014 a Copa América 2015 bola ukončená zranením, respektíve suspendáciou. Brazília (s Neymarom ako kapitánom) získala prvé olympijské zlaté medaily v mužskom futbale na Olympijských hrách 2016. O dva roky neskôr sa zúčastnil Majstrovstiev sveta 2018.

Mimo ihriska sa radí medzi svetovo najpopulárnejších športovcov; SportsPro ho v rokoch 2012 a 2013 zvolilo za najpredávanejšieho športovca na svete, a ESPN ho v roku 2016 zvolilo za štvrtého najpopulárnejšieho športovca na svete. V roku 2017 bol v magazíne Time zvolený do zoznamu 100 najvplyvnejších ľudí na svete.[4] V roku 2018 ho France Football zaradil ako tretieho najlepšie plateného futbalistu na svete, a v roku 2019 ho Forbes zaradil ako tretieho najlepšie plateného športovca na svete.[5]

V súčasnosti vyrovnal počet strelených gólov za brazílsky národný tím s Pelém čím sa stal prvým kto vyrovnal tento rekord.

Mladosť

Neymar da Silva Santos Júnior sa narodil v Mogi das Cruzes, São Paulo, Neymarovi Santosovi st. a Nadine da Silve. Meno získal po otcovi, ktorý je bývalý futbalista a neskôr, ako Neymarov talent rástol, sa stal jeho agentom.[6] Neymar okomentoval otcovu rolu: „Môj otec bol pri mojom boku od malička. Stará sa o veci, moje financie a moju rodinu.“[7] Ako rástol, zamiloval sa do futsalu a pouličného futbalu.[8] Neymar povedal, že futsal mal masívny vplyv na jeho rast, pomohol mu zlepšiť techniku, rýchlosť myslenia a pohyb v malom priestore.[9]

V roku 2003 sa so svojou rodinou presťahoval do São Vicente, kde začal hrať za mládežnícky tím Portuguesa Santista.[10] Neskôr toho roku sa presťahovali do Santosu, kde sa Neymar pripojil k Santosu FC.[11] Vďaka úspechom vo svojej kariére a zvýšeným platom si rodina kúpila svoju prvú nehnuteľnosť, dom vedľa Vila Belmiro, domovského štadióna Santosu. Ich kvalita života sa zlepšovala, keď mal Neymar 15 rokov, kedy zarábal 10 000 realov mesačne, a v 16 rokoch zarábal 125 000 realov mesačne. V 17 rokoch podpísal svoj prvý profesionálny kontrakt, po čom bol povýšený do prvého tímu Santosu a začal podpisovať prvé sponzorské zmluvy.[12]

Klubová kariéra

Santos

Mládež

Neymar začal od útleho detstva hrať futbal a v roku 2003 dostal ponuku od Santosu FC, kde sa pripojil k mládežníckej akadémii, ktorá v minulosti vyprodukovala také brazílske medzinárodné hviezdy ako Coutinho, Clodoaldo, Diego, Elano a Alex. Taktiež sa pripojil k hráčom ako Pepe, Pelé a Robinho, ktorí začali svoje kariéry v tomto klube, prezývanom Peixe.[13] Zatiaľ čo bol v mládežníckej akadémii, stretol Paula Henriqueho Gansa, a stali sa dobrými priateľmi. V 14 rokoch odcestoval do Španielska, aby sa pripojil do mládežníckeho tímu Realu Madrid, v čase, keď mal Real hviezdy ako Ronaldo, Zinedine Zidane, David Beckham, Roberto Carlos a Robinho.[14]

2009: Debutová sezóna

Neymar si odbil profesionálny debut 7. marca 2009, keď mal len 17 rokov; do hry bol poslaný na posledných tridsať minút, pri výhre 2:1 vonku proti Oeste. Nasledujúci týždeň strelil svoj prvý gól za Santos proti Mogi Mirim. O mesiac neskôr, 11. apríla, strelil rozhodujúci gól pri výhre 2:1 vonku proti Palmeirasu v 1. zápase semifinále Campeonato Paulista 2009.[15] Vo finále však Santos utrpel porážku s celkovým skóre 4:2 proti Corinthians.[16] Vo svojej prvej sezóne strelil 14 gólov v 48 zápasoch.

2010: Úspech v Campeonato Paulista

„Tento 18 ročný chalan má veľkolepú perspektívu. Je elegantný a šikovný, schopný obehnúť obrancu na oboch stranách, je plný kľučiek, ktoré môže produktívne využiť v pokutovom území a okolo neho. “
— Juhoamerický futbalový novinár Tim Vickery hovoriaci o Neymarovi v roku 2010.

15. apríla 2010 strelil päť gólov za Santos pri výsledku 8:1 proti Guarani v kvalifikačnej skupine brazílskeho pohára. Na Campeonato Paulista 2010 strelil Neymar 14 gólov v 19 zápasoch, a klub zdvihol nad hlavu túto trofej po celkovom výsledkom 5:5 proti Santo André.[17] Následne získal cenu pre najlepšieho hráča turnaja.[18] Neymarove výkony za Santos začali prirovnávať k iným Brazílčanom, ako boli Robinho a legendárny Pelé.[19]

V roku 2010 Santos odmietol ponuku za Neymara od anglického klubu West Ham United za 12 miliónov £,[20] a neskôr aj ponuku od ďalšieho anglického klubu, Chelsea, ktorá chcela zaplatiť 20 miliónov £.[21] Napriek tomu, že Santos nemal v úmysle Neymara predávať a aj napriek tomu, že sám Neymar povedal že „sa sústredí iba na Santos",[22] jeho agent, Wagner Ribeiro, pripustil, že Neymarova kariéra bude niekde inde, keď povedal: „Chce sa stať najlepším hráčom na svete. Šanca, že sa mu to podarí v Brazílii, je nulová." Hoci Neymar o rok neskôr pripustil, v interview pre Daily Telegraph, že bol potešený záujmom Chelsea, pretože to bol jeho "sen hrať v Európe", pričom zároveň uviedol, že v tom čase bolo správnym rozhodnutím zostať v Brazílii.

30. novembra 2010 Santos predal 5% podielu budúcich poplatkov za prestup, ktorý dostane investičná skupina Terceira Estrela Investimentos S.A. (TEISA), za 1,5 milióna €.[23] V minulom roku predala jeho rodina 40% podiel na Neymarových športových právach skupine DIS Esporte, ktorá bola dlhodobým strategickým partnerom futbalového klubu Santos.[24]

Napriek jeho prvým dvom vysoko úspešných sezónach, keď sezónu 2010 ukončil s 42 gólmi v 60 zápasoch, sa začali objavovať problémy s tým, že pri súbojoch ochotne padá na zem, namiesto toho, aby pokračoval ďalej v behu, a svojou povahou. Ten prišiel do popredia počas zápasu s Atlético Goianiense 15. septembra 2010, kedy manažér Santosu, Dorival Júnior, vymenoval iného hráča, ktorý bude kopať pokutový kop, ktorý bol po faule na Neymara. Jeho rozhodnutie bolo založené na fakte, že Neymar nepremenil rozhodujúcu penaltu počas finále Copa do Brasil toho roka, hoci Santos vyhral. V reakcii na to sa Neymar otočil chrbtom svojmu trénerovi a musel ho upokojiť čiarový rozhodca a argumentovať s kapitánom Edu Dracenom. Výsledkom tejto udalosti bolo to, že Dorival Júnior chcel suspendovať Neymara na dva týždne, avšak klub sa dal na stranu Neymara a okamžite bol tréner prepustený. Napriek Neymarovmu ospravedlneniu za tento incident, stále pretrvávajú určité pochybnosti o jeho povahe. V decembri 2010, vo veku len 18 rokov, bol zvolený na treťom mieste v ocenení juhoamerický hráč roka 2010, za Andrésom D'Alessandrom a Juanom Sebastiánom Verónom.

2011: Cena Ferenca Puskása

Neymar hrajúci za Santos proti Barcelone vo finále Majstrovstiev klubov FIFA 2011 v Jokohame, Japonsko.

Neymar strelil cestou Santosu do finále Copa Libertadores 2011 šesť gólov, čím sa stal tretím najlepším strelcom, vrátane rozhodujúceho gólu pri celkovej výhre 4:3 Santosu proti Cerro Porteño v semifinále.[25] V dvojzápasovom finále čelil Santos uruguajskému Peñarolu, a prvý zápas v Montevideu skončil remízou 0:0.[26] V druhom zápase hranom v Santose, strelil Neymar otvárací gól v 46. minúte pri výhre 2:1 a získal ocenenie muža zápasu.[27] Copa Libertadores sa predtým podarila vyhrať naposledy Santosu v roku 1963, kedy tu hral legendárny Brazílčan Pelé.[28][29]

Neymar a Santos sa 9. novembra 2011 dohodli na predĺžení zmluvy, ktorá by mu umožnila zostať v klube až po Majstrovstvá sveta 2014 v Brazílii. Dohoda údajne zvýšila Neymarov plat o 50% na úroveň, ktorú by mu platili špičkové európske kluby. 14. decembra 2011 strelil otvárací za Santos pri výhre 3:1 nad Kashiwa Reysol v semifinále Majstrovstiev klubov FIFA na Toyota Stadium v Tokyu, avšak vo finále hranom 18. decembra 2011 proti Barcelone gól nestrelil, a jeho tým prehral 4:0, vďaka čomu sa jeho klub umiestnil na druhom mieste. V roku 2011 vyhral cenu Ferenca Puskása za sólo gól, ktorý strelil v Brasileirão Série A proti Flamengu, pri prehre 5:4. 31. decembra 2011 vyhral ocenenie juhoamerický futbalista roka 2011 po prvýkrát, s rekordným náskokom, a pripojil sa ku legendám ako Diego Maradona, Pelé a Zico.[30]

2012: Najlepší hráč Južnej Ameriky

5. februára 2012, v deň 20. narodenín, strelil 100. gól v profesionálnej kariére, v zápase Campeonato Paulista proti Palmeirasu.[31] 25. februára 2012, strelil dva góly, jeden z nich z 23 metrov, a vytvoril dve asistencie pri výhre 6:1 proti Ponte Preta. 7. marca 2012 strelil hattrick pri výhre 3:1 proti rivalovi Internacionalu v skupinovej fáze Copa Libertadores. 29. marca strelil dva góly proti Guaratinguetá pri výhre 5:0. 29. apríla 2012 strelil hattrick pri výhre 3:1 proti São Paulo. Potom sa presadil dvakrát v prvom aj druhom zápase finále Campeonato Paulista 2012 proti Guarani, pri celkovom skóre 7:2. Neymar ukončil Campeonato Paulista 2012 s 20 gólmi a bol zvolený najlepším hráčom a najlepším útočníkom, a Santos sa stal víťazom turnaja. Bol na delenom prvom mieste v tabuľke strelcom v Copa Libertadores s ôsmimi gólmi, avšak Santos bol eliminovaný z tejto súťaže v semifinále s budúcim víťazom Corinthians.

25. augusta 2012 strelil dva góly pri výhre vonku 2:1 nad Palmeiras.[32] 3. novembra 2012, v zápase Brasileiro Série A vonku proti Cruzeiru, strelil hattrick a asistoval Felipemu Andersonovi pri výhre 4:0. Neymar ukončil rok 2012 vo veľkom štýle, keď najprv pripravil gól Victorovi Andrademu, a potom sám strelil dva pri výhre doma 3:1 nad Palmeirasom dňa 1. decembra 2012. Bol zvolený najlepším hráčom Recopa Sudamericana 2012, keď strelil gól v druhom zápase pri celkovej výhre 2:0. Campeonato Brasileiro Série A 2012 ukončil so 14 gólmi a stal sa najlepším útočníkom. Sezónu 2012 ukončil so Zlatou loptou, ocenením Arthura Friedenreicha a trofejou Armanda Nogueira. Bol jedným z troch finalistov v cene Ferenca Puskása 2012, kde skončil druhý za Miroslavom Stochom. Vyhral cenu juhoamerický futbalista roka 2012, čím si obhájil vlaňajšie víťazstvo a predbehol aj hráčov ako Ronaldinho.

2013: Posledná sezóna

Neymar začal Campeonato Paulista 2013 dvoma gólmi v prvom zápase, pri výhre 3:1 nad São Bernardo dňa 19. januára 2013. O štyri dni neskôr, 23. januára 2013, strelil opäť gól pri výhre 3:0 nad Botafogom. 3. februára 2013, v zápase Campeonato Paulista proti São Paulo, v ktorom Santos vyhral 3:1, strelil gól a na dva nahral. 18. marca 2013, povedal, že: „Mám sen o hraní v Európe za veľké kluby, ako Barcelona, Real Madrid alebo Chelsea." Ďalej však povedal: „Nemá zmysel špekulovať, kedy opustím Santos. Odídem, keď budem chcieť.“

13. apríla strelil všetky štyri góly, nebol mu uznaný jeden gól, a nastrelil žrď pri výhre 4:0 nad União Barbarense Campeonato Paulista. 25. apríla 2013 jeho agent a otec oznámili, že pred Majstrovstvami sveta 2014 odíde do Európy.[33] V jeho poslednom zápase za Santos, 26. mája proti Flamengu, mal počas národnej hymny v očiach slzy.[34]

Barcelona

Neymar počas prezentácie v Barcelone v júni 2013.

24. mája 2013 Santos oznámil, že obdržal dve ponuky na Neymara. Na ďalší deň Neymar oznámil, že 27. mája 2013 podpíše kontrakt s Barcelonou a pripojí sa k tímu po Pohári konfederácií FIFA 2013. Ani Neymar, ani kluby nezverejnili podrobnosti o poplatkoch za prestup alebo osobných podmienkach, s výnimkou toho, že podpísali päťročnú dohodu. Dňa 3. júna 2013 bol Neymar predstavený v Barcelone po absolvovaní lekárskych testov a podpísaní zmluvy, ktorá by ho udržala v klube do júna 2018.[35]

Bol prezentovaný na Camp Nou pred 56 000 fanúšikmi, čo je rekord pre brazílskeho hráča.[36] Viceprezident klubu Josep Maria Bartomeu prezradil, že Neymar stál 57,1 miliónov € a má výstupnú klauzulu 190 miliónov €.[37][38] Barcelonský lekár navrhol, že bude musieť priberať na váhe, aby sa dokázal fyzicky vyrovnať španielskemu futbalu.[39]

Prešetrovanie prestupu

V januári 2014 začala prokuratúra v Madride vyšetrovanie poplatkov za prestup, ktoré Barcelona platila za Neymara.[40] Dokumenty predložené orgánom na požiadanie obsahovali protichodné informácie. Dňa 23. januára 2014 Rosell rezignoval vo funkcií prezidenta.[41] O deň neskôr Barcelona odhalila podrobnosti o prestupe; tento prestup ich v skutočnosti stál 86,2 milióna €,[42][43] pričom rodičia Neymara potvrdili, že dostali sumu 40 miliónov €.[44][45] Následne boli Barcelona a Bartomeu obvinení z daňových podvodov.[46]

2013/2014: Adaptovanie sa v Španielsku

30. júla 2013 Barcelona remizovala 2:2 s Lechiou Gdańsk v priateľskom zápase; Neymar si v tomto zápase odbil neoficiálny debut, keď nastúpil z lavičky.[47] Svoj prvý gól za klub strelil pri výhre 7:1 nad Thajskou XI dňa 7. augusta 2013 na Rajamangala National Stadium.[48]

Súťažný debut za Barcelonu si odbil v otváracom zápase La Ligovej sezóny 2013/2014, keď nastúpil ako náhradník v 63. minúte za Alexisa Sáncheza pri výhre 7:0 nad Levante.[49] 21. augusta svoj prvý súťažný gól za klub v prvom zápase Supercopa de España 2013 proti Atléticu Madrid na Vincete Calderón; sedem minút po príchode z lavičky ako náhrada za Pedra hlavičkoval center Daniho Alvesa, čím vyrovnal na 1:1, a vďaka tomuto gól Barcelona vyhrala pohár, keďže rozhodlo pravidlo gólu vonku.[50] 18. septembra debutoval v Lige majstrov UEFA, kde asistoval Gerardovi Piquému na gól pri výhre 4:0 nad Ajaxom v otváracom zápase sezóny 2013/2014.

O šesť dní neskôr strelil svoj prvý gól v La Lige pri výhre 4:1 nad Realom Sociedad na Camp Nou. 26. októbra odohral svoje prvé El Clásico, v ktorom strelil otvárací gól a asistoval Alexisovi Sánchezovi na víťazný gól pri výhre 2:1 na Camp Nou.[51] 11. decembra si pripísal svoje prvé tri góly v Lige majstrov, keď strelil hattrick pri výhre 6:1 proti Celticu v posledom zápase skupiny H.[52]

2014/2015: Treble a individuálny úspech

Neymar hrajúci za Barcelonu proti Villarrealu v La Lige, 1. februára 2015. Strelil otvárací gól Barcelony pri výhre 3:2.

13. septembra 2014 strelil po príchode z lavičke svoje prvé dva góly v sezóne 2014/2015, ktorými pomohol poraziť Athletic Bilbao 2:0. 27. septembra strelil hattrick proti Granade pri výhre 6:0[53] a strelil gól v ďalších troch zápasoch La Ligy, vrátane otváracieho gólu pri prehre 1:3 proti Realu Madrid na Estadio Santiago Bernabéu.[54]

24. januára 2015 strelil dva góly a asistoval na ďalšie dva pri výhre 6:0 nad Elche.[55] 28. januára strelil svoj 20. gól v sezóne pri výhre 3:2 nad Atléticom Madrid vo štvrťfinále Copa del Rey.[56] 4. marca strelil dva góly pri výhre 3:1 v semifinále proti Villarrealu, čím sa klub kvalifikoval do 37. finále Copa del Rey.[57] 21. apríla strelil 30. gól v sezóne po dvoch góloch pri výhre 2:0 proti Parisu Saint-Germain vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA.[58]

V máji, poslednom mesiaci sezóny, strelil posledný gól pri výhre 3:0 nad Bayernom Mníchov v prvom zápase semifinále Ligy majstrov UEFA.[59] Ďalší týždeň strelil oba góly Barcelony pri prehre 3:2 v druhom zápase na Allianz Arene, čím sa Barça kvalifikovala do finále Ligy majstrov UEFA.[60] Taktiež strelil otvárací gól hlavou pri ligovej výhre 2:0 nad Realom Sociedad, čím mala Barça štvorbodový náskok nad Realom Madrid dve kolá pred koncom.[61]

Barcelonský fanúšikovia pred finále Ligy majstrov UEFA 2015 v Berlíne držia nad hlavami fotky útočného tria: Messiho, Suáreza a Neymara (MSN)

Po tom, čo si Barcelona 17. mája zabezpečila ligový titul po výhre 1:0 vonku nad Atléticom Madrid, porazila dňa 30. mája Athletic Bilbao 3:1 vo finále Copa del Rey, v ktorom Neymar strelil druhý gól Barcelony.[62] Na konci zápasu predvádzal triky s loptou, čo bral súper Andoni Iraola ako nešportové správanie. Barcelonský tréner Luis Enrique tvrdil, že je potrebné pochopiť, že takéto správanie je v Brazílii prijateľné, zatiaľ čo samotný Neymar sa ospravedlnil.[63]

6. júna 2015 strelil tretí gól Barçi pri výhre 3:1 nad talianskym majstrom Juventusom vo finále Ligy majstrov UEFA na Berlínskom Olympiastadion, čím získala Barcelona piaty európsky titul.[64] Týmto sa stala Barcelona prvým tímom, ktorý vyhral v jednej sezóne ligu, pohár a Ligu majstrov dvakrát.[65] Stal sa ôsmim hráčom v histórii futbalu, ktorý vyhral Copa Libertadores a Ligu majstrov, a prvým hráčom, ktorý strelil gól vo finále oboch súťaží.[66]

Sezónu ukončil s 39 gólmi vo všetkých súťažiach a s 10 v Lige majstrov, vďaka čomu skončil na delenej prvej pozícii strelcov v tejto súťaži s Cristianom Ronaldom a spoluhráčom Lionelom Messim.[67] Stal sa prvým hráčom, ktorý bol najlepší strelec turnaja okrem Messiho a Ronaldo, od čias Kaku v sezónu 2006/2007.[68] Barcelonské útočné trio Messi, Luis Suárez a Neymar, známe ako "MSN", ukončilo sezónu so 122 gólmi, čo je najviac gólov pre trio za jednu sezónu v histórii španielskeho futbalu.[69]

2015/2016: Domáce double

Neymar kvôli mumpsu neodohral finále Supercopa de España 2015 a zápas proti Seville v Superpohári UEFA.[70] 17. októbra 2015 strelil štyri góly v zápase s Rayom Vallecano pri domácej výhre 5:2, čím strelil v sezóne už osem gólov.[71] 21. novembra 2015 si pripísal jeden gól a asistenciu pätou Andrésovi Iniestovi pri víťazstve v El Clásicu proti Realu Madrid na Estadio Santiago Bernabéu 4:0.[72] 28. novembra strelil dva góly pri domácej výhre 4:0 nad Realom Sociedad, čím strelil v La Lige 14 gólov v 12 zápasoch.[73] 30. novembra 2015 bol nominovaný na ocenenie Zlatá lopta FIFA, kde sa umiestnil na 3. mieste za Lionelom Messim a Cristianom Ronaldom.[74] 22. mája 2016 dal gól na 2:0 v predĺžení proti Seville vo finále Copa del Rey na Vicente Caledrón, čím klub oslavoval domáce double druhú sezónu po sebe.[75][76] Trio Messi, Suárez a Neymar zaznamenalo v tejto sezóne dohromady 131 gólov, čím prekonali svoj vlastný rekord za najviac strelených gólov útočného tria v jednej sezóne..[77]

2016/2017: Posledná sezóna

„Aj keď existuje 1% šanca, budeme mať

99% viery.“

— Neymar po prehre 4:0 proti PSG, dňa 15. februára 2017.

Neymar bol hlavným strojcom postupu Barcelony v osemfinále Lige majstrov cez Paris Saint-Germain pri domácom víťazstve 6:1 po vonkajšej prehre 0:4, keď strelil dva góly a asistoval na rozhodujúci gól Sergiho Roberta.[78][79] Tento dvojzápas sa zapísal do histórie ako najväčší obrat skóre v dejinách Ligy majstrov.[80]

2. apríla 2017 dal Neymar 100. gól za Barcelonu vo všetkých súťažiach v jeho 177. zápase, keď pomohol k víťazstvu nad Granadou 4:1.[81][82] 27. mája 2017 vo finále Copa del Rey dal Neymar svoj 105. gól za Barcelonu a pomohol k výhre nad Alavésom 3:1 v na Vicente Calderón Madride.[83]

Paris Saint-Germain

Neymar robiaci trik počas predstavenia v Paris Saint-Germain
Fotografia dvoch mužov vedľa seba na futbalovom ihirsku
Neymar s Nasserom Al-Khelaifim, prezidentom Paris Saint-Germian.

Barcelona 3. augusta 2017 oznámila, že zákonní zástupcovia Neymara zaplatili klubu 222 miliónov,[84] čo sa rovná výkupnej klauzule, vďaka čomu sa uskutočnil najväčší prestup v histórii futbalu. Klub informoval UEFA, aby mohla určiť akékoľvek disciplinárne povinnosti, ktoré môžu z tohto prípadu vyplynúť. Podľa BBC v Španielsku musí výkupnú klauzulu aktivovať samotný futbalista. Situácia bola neobvyklá v tom, že poplatok bol klubu zaplatený priamo po tom, čo La Liga odmietla prijať platbu.[85] Výkupná klauzula sa zvyčajne v La Lige ukladá, aby sa hráč zbavil zmluvy, a liga potom peniaze odovzdá predajnému klubu. La Liga však odmietla platbu - citujúc porušenie pravidiel Financial Fair Play (FFP) zo strany PSG, ktorí sú podporovaní peniazmi z Kataru.[86]

Neymar sa pripojil k Parisu Saint-Germain po podpísaní kontraktu, ktorý má trvať do roku 2022.[87] Od Javiera Pastoreho obdržal číslo 10 ako "uvítací darček".[88][89]

Súd kvôli porušeniu zmluvy

Dňa 27. augusta 2017 podala FC Barcelona žalobu proti Neymarovi, v ktorej požadovala vrátenie bonusu za obnovenie zmluvy, ktorú dostal, ako aj náhradu škody vo výške 8,5 milióna € a ďalších 10% za nedoplatky. Tvrdili, že dlhujú peniaze, ktoré Neymar dostal v rámci bonusu za obnovenie kontraktu, keď v roku 2016 podpísal novú zmluvu. Klub tiež požiadal Paris Saint-Germain, aby prevzal zodpovednosť za zaplatenie poplatkov, ak to hráč nemôže urobiť sám.[90]

2017/2018: Debutová sezóna a treble

Neymar hrajúci za PSG proti Lille vo februári 2018

Neymar debutoval za Les Rouge-et-Bleu 13. augusta, keď skóroval a asistoval v zápase vonku proti Guingampu pri výhre 3:0.[91] Ďalšie dva góly strelil v nasledujúcom zápase v Ligue 1 proti Toulouse.[92] Vytvoril plodné útočné trio spolu s dospievajúcim francúzskym zázrakom Kylianom Mbappém a uruguajským útočníkom Edinsonom Cavanim. Neymar strelil gól v oboch otváracích zápasoch PSG v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA 2017/2018, v ktorých vyhralo PSG 5:0 proti Celticu, respektíve 3:0 doma proti Byernu Mníchov.[93][94]

25. februára 2018 v zápase proti rivalovi Olympique de Marseille, pri výhre 3:0, utrpel zranenie piatej metatarzálnej kosti na pravom chodidle. Odcestoval do Belo Horizonte a podstúpil úspešnú operáciu.[95] Počas zotavovania sa zo zranenia však už za PSG v sezóne nehral, a preto ukončil svoju prvú sezónu v Paríži s 28 gólmi v 30 zápasoch.[96]

2018/2019: Zranenie a ligový titul

12. augusta 2018 strelil otvárací gól PSG sezóny 2018/2019 pri výhre 3:0 nad Caen na Parc des Princes.[97] Ďalší gól strelil z penalty v nasledujúcom zápase pri výhre 3:1 nad Guingamp v Ligue 1.[98] V ďalšom ligovom zápase sa presadilo celé trio Neymar, Mbappé a Cavani pri výhre 3:1 doma nad Angers.[99]

3. októbra 2018 strelil hattrick pri výhre 6:1 nad Crvenou Zvezdou Belehrad v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA.[100] V januári 2019 utrpel zranenie chodidla, čo ho vyradilo z osemfinále Ligy majstrov proti Manchestru United.[101] Po tom, čo United vyradilo PSG sa Neymar na Instagrame vyjadril na adresu rozhodcov a na pokutový kop pre United. UEFA ho za to potrestala na tri zápasy.[102]

27. apríla 2019 strelil gól vo finále Coupe de la Ligue 2019 proti Rennes, avšak Rennes vyhral po penaltách. Po zápase bol zachytený na videu, kde pravdepodobne udrel fanúšika do tváre.[103] Divák natáčal a urážal hráčov PSG. Paris Saint-Germian uviedol, že Neymara v tomto incidente podporuje na "100 percent". Neymar pripustil, že spravil chybu, ale tvrdil, že ani on, ani nikto iný nemohol zostať ľahostajným. Tréner PSG Thomas Tuchel povedal: „Po porážke nie je ľahké vyliezť po schodoch. Ak prehráme, musíme prejaviť úctu. Nemôžete sa dostať do konfliktu s fanúšikom."

2019/2020: Pozastavená sezóna, finále Ligy majstrov UEFA

Neymar zahrávajúci penaltu proti Lille počas zápasu Ligue 1 v roku 2020.

V júli 2019 neprišiel na tréning PSG.[104] Pred termínom posledného prestupového dňa koncom augusta sa Neymar rozhodol zostať v PSG po tom, čo sa PSG a Barcelone nedohodli na jeho návrate.[105]

Neymar odohral prvý zápas za PSG v sezóne 2019/2020 14. septembra 2019, ktorý skončil výhrou 1:0 proti Strasbourgu v Ligue 1. Strelil víťazný gól v nadstavenom čase nožničkami.[106] O týždeň neskôr strelil opäť gól na konci zápasu, pri výhre 1:0 proti Lyonu na Parc Olympique Lyonnais.[107]

V októbri počas medzinárodnej prestávky za Brazíliu sa zranil,[108] a do hry za PSG sa vrátil počas zápasu skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA proti Realu Madrid 22. novembra pri remíze 2:2. 18. februára 2002 strelil v osemfinále Ligy majstrov proti Borussi Dortmund kľúčový gól pri prehre 2:1 na Signal Iduna Park. V druhom zápase urobilo PSG comeback a vyhral zápas 2:0 (celkové skóre 3:2). Strelil gól hlavou po rohovom kope Ángela Di Maríu a taktiež vytvoril šancu na druhý gól jeho spoluhráča, Juana Bernata.

Kvôli pandémii COVID-19 bola Ligue 1 prerušená, a Neymar získal s PSG tretí titul.[109] 24. júla 2020, v prvom zápase Parisu Saint-Germain v oficiálnom zápase po pandémii, strelil jediný gól zápasu pri výhre 1:0 nad Saint-Étienne vo finále Coupe de France, čím vyhral túto súťaž po druhýkrát.[110] 31. júl PSG vyhral Coupe de la Ligue po výhre 6:5 na penalty s Lyonom, keď riadny hrací čas skončil 0:0, čím získali domáce treble. Neymar sa presadil v pokutových kopoch.[111] Vo štvrťfinále Ligy majstrov 12. augusta, asistoval na vyrovnávajúci gól v nadstavenom čase pri výhre 2:1 nad Atalantou.[112] V semifinále proti RB Lipsku asistoval na dva góly pri výhre 3:0, čím sa PSG prebojovalo do finále Ligy majstrov po prvýkrát v histórii;[113] PSG však v ňom 23. augusta prehralo 1:0 proti Bayernu Mníchov.[114]

2020/2021: Kontroverzie, góly a zranenia

Neymar sa nezúčastnil prvého ligového zápasu sezóny 2020/2021, pretože bol týždeň predtým pozitívne testovaný na COVID-19;[115] PSG v tomto zápase prehralo výsledkom 0:1 proti Lensu.[116] Na tréningy sa vrátil pred zápasom s Marseille, ktorý sa odohral 13. septembra 2020.[117] PSG v tomto zápase, zvanom Le Classique, prehralo (0:1) prvýkrat od roku 2011 proti Marseille, pričom v tomto zápase padlo 14 žltých kariet a 5 červených kariet, ktorú inkasoval aj Neymar.[118] V 97. minúte zápasu bol zapojený do roztržky s Álvarom Gonzálezom, uprostred hádky, ktorá prepukla medzi hráčmi PSG a OM. Neymar obvinil Álvara Gonzáleza za rasistické urážky na jeho osobu, za čo ho udrel do zadnej časti hlavy, po čom dostal červenú kartu.[119]

V nadväznosti na to Neymar odpovedal na sociálnych sieťach, pretože obranca Marseille poprel, že by Neymarovi počas zápasu povedal akékoľvek rasistické narážky.[120] 16. septembra 2020 dostal dvojzápasový dištanc za tento incident; LFP tiež začala vyšetrovanie, kvôli údajným rasistickým komentárov Álvara.[121] Niekoľko dní pred rozhodnutím francúzskej ligy španielska rozhlasová stanica Cadena SER tvrdila, že má zábery Neymara, ktorý rasovo zneužíval hráča OM Hirokiho Sakaiho.[122] 30. septembra LFP rozhodol, že Álvaro aj Neymar nedostanú nijaké pozastavenia, pretože dôkaz o ich priestupkoch bol nedostatočný.[123] Sakai deň po rozsudku navyše poprel na sociálnych sieťach, že by mal Neymar voči nemu rasistické komentáre.[124]

2. októbra 2020, v zápase proti Angers strelil jeho prvé dva góly v sezóne pri výhre 6:1.[125] Zapísal sa tak do zoznamu desiatich najlepších strelcov v histórii PSG, keďže strelil 72. gól za klub, vďaka čomu sa dostal na úroveň Raího.[126] 28. októbra Neymar utrpel zranenie v zápase proti İstanbulu Başakşehir; z ihriska odišiel v 26. minúte.[127] Vrátil sa do hry ako náhradník pri prehre 3:2 proti Monaku dňa 20. novembra[128] a svoj prvý gól po zotavení zo zranenia strelil pri výhre 1:0 proti RB Lipsku v Lige majstrov dňa 24. novembra.[129]

28. novembra 2020 strelil Neymar svoj 50. gól v Ligue 1, keď premenil penaltu pri remíze 2:2 proti Bordeaux. Vďaka tomu sa stal najrýchlejším hráčom v histórii klubu, ktorý strelil 50 ligových gólov, dosiahol tak iba v 58 zápasoch.[130] O štyri dni neskôr, 2. decembra 2020, strelil dva góly pri víťazstve 3:1 proti Manchestru United na Old Trafford v Lige majstrov UEFA.[131] V záverečnom zápase skupiny PSG v Lige majstrov strelil svoj tretí hattrick v Lige majstrov v kariére proti Istanbulu Başakşehir; jeho tím vyhral 5:1 a kvalifikoval sa do vyraďovacej fázy ako víťaz skupiny.[132] Stal sa prvým hráčom v histórii PMEK a Ligy majstrov, ktorý strelil 20 gólov za dva rôzne kluby, v 40 zápasoch strelil 21 gólov za Barcelonu a v 25 dueloch 20 gólov za PSG.[133]

13. decembra, v ligovom zápase proti Lyonu pri prehre 1:0, utrpel zranenie členka po súboji od Thiaga Mendesa, a musel byť z ihriska odnesený na nosítkach.[134] Nemal zlomeninu, ale mal ho podvrtnutý a z hry bol von na tri týždne.[135] Na ihrisko sa vrátil presne po mesiaci, 13. januára 2021, pri výhre 2:1 nad Marseille v Trophée des Champions, v ktorom strelil víťazný gól z penalty.[136]

Reprezentačná kariéra

Neymar na tlačovej konferencii za brazílsky národný tím v roku 2010.

Vďaka výkonom za Santos v sezóne 2010, kedy vyhrali Copa do Brasil 2010, v ktorom sa stal Neymar najlepším strelcom, a Campeonato Paulista 2010, v ktorom strelil 14 gólov, bývalí brazílski futbalisti Pelé a Romário údajne vyzvali trénera Dunga, aby vzal Neymara na Majstrovstvá sveta 2010. Hoci rozšírený názor, že si Neymar zaslúžil miesto v Dungovom mužstve, ktorý došiel až k 14 000 podpisovej petície,[137] a napriek obrovskému tlaku na Dunga, aby ho vzal,[138] bol vynechaný z 23-členného zoznamu hráčov. Aj keď Dunga označil Neymara za „mimoriadne talentovaného“, tvrdil, že nebol dostatočne testovaný na medzinárodnej úrovni, aby získal miesto na Majstrovstvách sveta, a počas medzinárodných povinností nedokázal dostatočne zapôsobiť.

Neymar oslavuje svoj gól za Brazíliu proti Škótsku, dňa 27. marca 2011, s Andrém Santosom a Ramiresom.

26. júla 2010 bol Neymar prvýkrát povolaný do brazílskeho seniorského tímu novým hlavným trénerom Manom Menezesom na priateľský zápas proti Spojeným štátom, ktorý sa hral v East Rutherford,New Jersey. 10. augusta 2010 si v tomto zápase odbil debut za národný tím, ako 18 ročný, kedy začal v základnej zostave s číslom 11. Strelil gól po 28. minútach, keď hlavičkoval center Andrého Santosa, pri výhre Brazílie 2:0. 1. marca 2011 povedal: „Byť v brazílskom tíme je privilégiom, sú tu úžasní hráči a som veľmi rád, že som medzi nimi.“ 27. marca 2011 strelil dva góly pri výhre 2:0 nad Škótskom na Emirates Stadium.[139] Počas zápasu so Škótskom bol na ihrisko hodený banán po Neymarovej premenenej penalte, čo viedlo Neymara k tomu, že sa sťažoval na „neustále posmešky a atmosféru rasizmu“, čo znamená, že škótski fanúšikovia prejavovali rasizmus.[140][141] Zatiaľ čo škótski predstavitelia vysvetľovali, že Neymar bol vystrašený výlučne z dôvodu vnímania zranenia, nemecký študent, ktorý bol na štadióne medzi podporovateľmi Brazílie, uviedol, že banán hodil bez rasistických úmyslov. To viedlo k tomu, že škótska futbalová asociácia požiadala brazílsku futbalovú konfederáciu o ospravedlnenie obvinení škótskych fanúšikov.[142][143] Neymar sa odmietol ospravedlniť alebo stiahnuť svoje slová a tvrdil, že „neobvinil žiadnu osobu alebo skupinu priaznivcov“.[144][145]

2011: Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov a Copa América

Neymar bol najlepším strelcom turnaja na Majstrovstvách Južnej Ameriky do 20 rokov v roku 2011 s deviatimi gólmi vrátane dvoch vo finále, kde Brazília zvíťazil 6:0 proti Uruguaju.[146] Zúčastnil sa aj Copa América 2011 v Argentíne, kde v treťom kole proti Ekvádoru strelil dva góly. V prvom zápase Brazílie proti Venezuele bol zvolený mužom zápasu, ktorý skončil remízou 0:0. Brazília vypadla vo štvrťfinále v penaltovom rozstrele proti Paraguaju (2:2 po predĺžení), pričom Neymar bol v 80. minúte vystriedaný.[147]

2012: Olympijské hry a prvý hattrickupraviť | upraviť zdroj

Neymar pripravujúci sa zahrať priamy kop proti Bielorusku na Old Trafford počas Olympijských hier 2012.

11. mája 2012 bol vybraný do tímu brazílskeho olympijského futbalového mužstva, aby sa zúčastnil na olympijských hrách v Londýne v roku 2012.[148] V prvom zahrievacom zápase Brazílie 20. júla 2012, proti hostiteľskej krajine Veľkej Británie na Riverside Stadium, sa Neymar zapojil do oboch gólov pri výhre 2:0, najprv asistoval Sandrovi, potom premenil penaltu.[149]

26. júla 2012 strelil svoj prvý gól na Letnej olympiáde 2012 za Brazíliu v otváracom zápase proti Egyptu, ktorý skončil výhrou Brazílie 3:2.[150] V nasledujúcom zápase proti Bielorusku na Old Trafford v Manchesteri strelil gól z priameho kopu zo vzdialenosti 23 metrov do pravého horného rohu brány a pripravil gól Alexandrovi Patovi, ktorý hlavičkou vyrovnal, a pätou asistoval Oscarovi, čím si Brazília po výhre 3:1 zabezpečila miestenku do štvrťfinále. Po zápase povedal: "Skóroval som a dal dve asistencie, takže pre mňa to bolo perfektné."[151]

5. augusta 2012 v štvrťfinálovom stretnutí proti Hondurasu premenil pokutový kop, čo bol tretí gól v turnaji a asistoval pri druhom góle Leandra Damiãa v zápase, čím Brazília dosiahla v St James' Parku víťazstvo 3:2 a rezervovala si miesto v semifinále.[152] 11. augusta Brazília vo finále prehrala s Mexikom 2:1 na Wembley Stadium v Londýne.[153]

10. septembra 2012 strelil svoj prvý plný hattrick, pri výhre 8:0 nad Čínou na Estádio José do Rego Maciel v Recife.[154] 19. septembra strelil víťazný gól na 2:1 proti Argentíne v prvom zápase Superclásico de las Américas 2012 na Estádio Serra Dourada v Goiânia, Brazília.

2013: Pohár Konfederáciíupraviť | upraviť zdroj

Neymar proti španielskemu obrancovi Gerardovi Piquém vo finále Pohára konfederácií FIFA 2013.

Neymar bol vybraný ako súčasť Brazílskeho tímu Luiza Felipeho Scolariho na Pohár konfederácií 2013, ktorý sa odohral v Brazílii. Od tohto turnaja si prevzal dres s číslom 10, predtým nosil číslo 11.[155]

Prvý gól v turnaji strelil pri výhre 3:0 proti Japonsku na Estádio Nacional Mané Garrincha dňa 15. júna. V druhom zápase strelil gól po 9. minútach a centroval na gól Jôa pri výhre 2:0 nad Mexikom. Skóroval aj v treťom po sebe idúcom zápase prudkým priamym kopom z okraja pokutového územia, pri výhre 4:2 nad Talianskom, a získal tretie ocenenie muža zápasu.[156]

30. júna bol zapojený do Fredovho otváracieho gólu a potom následne strelil druhý gól Brazílie vo finále proti Španielsku s výhrou 3:0.[157] Svojimi výkonmi získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja.[158]

2014: Majstrovstvá svetaupraviť | upraviť zdroj

Neymar sa proti Mexiku na Majstrovstvách sveta 2014 snažil vyhýbať osobným súbojom

5. marca 2014 strelil hattrick v priateľskom zápase proti Južnej Afrike v Johannesburgu. Po záverečnom hvizde, kedy na ihrisko vybehol mladý juhoafrický chlapec, sa dostal do titulkov. Keď bezpečnostný personál začal sprevádzať chlapca z ihriska, zasiahol Neymar a predstavil ho svojim spoluhráčom z Brazílie, kde ho všetci počas svojich osláv pozdvihli nad seba.[159][160]

2. jún bol povolaný do národného tímu na Majstrovstvá sveta 2014.[161] Ako hlavná hviezda tímu bol hráčom od ktorého Brazília očakávala pozdvihnutie šiestej trofeje pre Majstra sveta, k tomu ešte na domácej pôde. Týždeň pred otváracím zápasom strelil gól a na dva asistoval pri výhre 4:0 v priateľskom zápase proti Paname.

Neymar proti Kolumbii vo štvrťfinále Majstrovstiev sveta 2014

Neymar odohral 50. zápas za národný tím v otváracom zápase šampionátu, 12. júna proti Chorvátsku v São Paulo. V 26. minúte, keď Chorvátsko vyhrávalo 1:0, fauloval záložníka Luku Modrića, po čom dostal žltú kartu.[162] Mnoho kritikov súhlasilo s tým, že Neymarov trest bol príliš zhovievavý a že mal dostať červenú kartu.[163][164] Pred prestávkou vyrovnal strelou spoza šestnástky a dal Brazílii vedenie v druhom polčase pokutovým kopom po kontroverznom rozhodnutí rozhodcu pri konečnom víťazstve 3:1.[165] V treťom zápase skupiny strelil opäť dva góly Seleção pri výhre 4:1 nad Kamerunom, čím postúpili do vyraďovacej fázy. V osemfinále proti Čile bol výsledok po predĺžení 1:1 a museli rozhodnúť pokutové kopy, v ktorých Neymar premenil rozhodujúcu penaltu.[166]

Vo štvrťfinále porazili Kolumbiu, avšak Neymar bol pri preberaní lopty zo zadu narazený kolenom Juanom Camilom Zúñigom a musel byť odnesený z ihriska na nosidlách. Z vyšetrenia v nemocnici vyplynulo, že utrpel zlomený stavec chrbtici, a že vynechá celý šampionát.[167] V zápase však stihol asistovať na otvárací gól Thiaga Silvu z rohového kopu. Bolo to už druhýkrát v turnaji čo asistoval z rohu na gól, prvýkrát Davidovi Luizovi v predošlom zápase s Čile. Bez zraneného talizmana Neymara (a suspendovaného kapitána Thiaga Silvu) nakoniec Brazília v semifinále prehrala v ohromujúcej porážke 7:1 nad Nemeckom dňa 8. júla.[168]

11. júla sa nachádzal v zozname 10 kandidátov na Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja.[169] Získal Bronzovú kopačku ako tretí najlepší strelec šampionátu a bol zvolený do All Star XI Majstrovstiev sveta.

2015: Copa Américaupraviť | upraviť zdroj

Keďže kapitán Thiago Silva bol zranený, nový tréner Dunga rozhodol spraviť kapitánom Neymara a 5. septembra potvrdil, že útočník zostane permanentne kapitánom.[170] 14. októbra 2014 strelil štyri góly v jednom zápase prvýkrát vo svojej reprezentačnej kariére, keď strelil všetky štyri góly Brazílie pri výhre 4:0 v priateľskom zápase proti Japonsku na Národnom štadióne, Singapur.[171] Vo veku len 22 rokoch strelil za reprezentáciu 40 gólov v 58 zápasoch, a stal sa piatym najlepším strelcom národného tímu.[172] 26. marca 2015 strelil druhý gól Brazílie pri výhre 3:1 v priateľskom zápase nad Francúzskom v Paríži.[173]

14. júna 2015 strelil v otváracom zápase Copa América vyrovnávajúci gól a asistoval Douglasovi Costovi na gól v nadstavenom čase, čím Brazília otočila stav s Peru z 0:1 na 2:1 v Temuco.[174] Po druhom zápase Brazílie, ktorý prehrali 0:1 proti Kolumbii v Santiagu, bola Neymarovi odpískaná ruka, čo malo za následok pozastavenie hry. Po záverečnom odpískaní dostal červenú kartu za úmyselné kopnutie lopty do Pabla Armera, v dôsledku čoho ho sotil kolumbijský útočník Carlos Bacca, ktorý bol tiež vylúčený.[175] CONMEBOL udelila Neymarovi dištanc na štyri zápasy, ktorý ho okrem pokuty 10 000 dolárov vylúčil na zvyšok turnaja.[176]

2016: Olympijské hryupraviť | upraviť zdroj

Neymar pred víťaznou penaltou proti Nemecku vo finále Olympijských hier

Počas leta 2016 chcel CBF, aby Neymar hral na Copa América Centenario a na olympijských hrách v Riu, ale na žiadosť barcelonského trénera Luisa Enriqueho na prvý turnaj nenastúpil.[177] Na konci júna 2016 bol následne vybratý ako jeden z troch hráčov nad 23 rokov do brazílskeho tímu na Olympijské hry 2016, ktoré sa odohrali na domácej pôde, a bol trénerom olympijského tímu Rogériom Micalem zvolený kapitánom tímu.[178][179]

13. augusta vo štvrťfinále s Kolumbiou strelil prvý gól Brazílie, z priameho kopu, a taktiež asistoval pri výhre 2:0.[180] 18. augusta v semifinále s Hondurasom strelil dva góly, prvý a posledný gól Brazílie, pri výhre 6:0.[181]

Vo finále hranom 20. augusta proti Nemecku na Maracane v Riu, otvoril skóre v 27. minúte z priameho kopu. V riadnom hracom čase zápas skončil 1:1, keď Max Meyer vyrovnal v druhom polčase. Brazília porazila Nemecko 5:4 na penalty, v ktorých Neymar strelil víťaznú penaltu a získal tak pre Brazíliu prvé olympijské medaily z mužského futbalu v histórii.[182][183] Počas turnaja aj pred ním bol podrobený kritike za svoje správanie na ihrisku aj mimo neho, pričom niekoľko bývalých brazílskych hráčov naznačovalo, že nie je schopný riadiť ako kapitán národné mužstvo.[184] Neymar sa následne po olympijskom víťazstve vzdal kapitánskej pásky.[185]

2018: Majstrovstvá svetaupraviť | upraviť zdroj

Neymar oslavuje gól proti Kostarike na Majstrovstvách sveta 2018
Neymar počas priateľského zápasu proti Rakúsku

V máji 2018 bol trénerom Titem začlenený do 23 člennej nominácie na Majstrovstvá sveta 2018 v Rusku.[186] 3. júna 2018 sa vrátil do reprezentácie po trojmesačnej pauze, kvôli zraneniu chodidla a strelil gól pri výhre 2:0 nad Chorvátskom v priateľskom zápase na Anfielde.[187] Nasledujúci týždeň sa stal deleným tretím najlepším strelcom Brazílie (s Romáriom), keď strelil 55. reprezentačný gól pri výhre 3:0 v priateľskom zápase proti Rakúsku.[188] V druhom zápase Brazílie na Majstrovstvách sveta, proti Kostarike na Krestovskij stadion, hranom 22. júna, strelil druhý gól tímu v nadstavenom čase pri výhre 2:0. Gól, ktorý strelil, bol jeho 56. za Brazíliu, čím sa osamostatnil na treťom mieste v počte gólov za národný tím Brazílie za prvým Pelém a druhým Ronaldom.

2. júla strelil v osemfinále druhý gól na Majstrovstvách sveta pri výhre 2:0 nad Mexikom, kde aj asistoval na prvý gól, ktorý strelil Roberto Firmino.[189] 6. júla bola Brazília vo štvrťfinále eliminovaná Belgickom po prehre 2:1, kedy v nadstavenom čase vytlačil belgický brankár Thibaut Courtois Neymarovu strelu končekmi prstov nad bránu.[190]

2019: Copa Américaupraviť | upraviť zdroj

V máji 2019 bol začlenený do 23 člennej nominácie na Copa América 2019 na domácej pôde.[191] 5. júna však utrpel zranenie členku pri výhre 2:0 nad Katarom, kvôli čomu sa nezúčastnil na turnaji, keďže doba rekonvalescencie mala byť na štyri týždne.[192][193][194]

Cesta na Majstrovstvá sveta 2022upraviť | upraviť zdroj

10. októbra 2019 odohral 100. zápas za reprezentáciu v priateľskom zápase proti Senegalu, ktorý skončil remízou 1:1.[195] 14. októbra 2020 strelil hetrik v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2022 proti Peru, vďaka čomu Brazília vyhrala 4:2. Vďaka hattricku strelil za národný tím už 64 gólov, čím prekonal Ronalda, a stal sa tak druhým najlepším strelcom Brazílie v histórii.[196]

Profil hráčaupraviť | upraviť zdroj

Štýl hry a reputáciaupraviť | upraviť zdroj

Neymar (vpravo) zdraví budúceho spoluhráča Lionela Messiho po finále Majstrovstiev klubov FIFA 2011. Ako teenager bol jeho inšpiráciou práve Messi

Neymar hrá predovšetkým ako stredný útočník, podhrot, krídelník alebo príležitostne ako ofenzívny záložník a je opísaný ako „skutočný fenomén“.[197][198] Často hrá na ľavej strane útoku ako v klube tak aj v reprezentácii pri formácii 4-3-3, vniká dovnútra ihriska, kvôli jeho energickej rýchlosti a tvorivým schopnostiam; táto pozícia mu umožňuje strieľať silnejšou nohou alebo vytvárať šance pre spoluhráčov. Jeho dribbling, klučky a tvorivosť je často spojovaná s krajanom Ronaldinhom. Jeho hlavnými prednosťami sú kreativita, vízia, prihrávky, zakončovanie, dribbling, finty, dotyk a technika.[199][200][201] Je známym hráčom, ktorý robí rainbow flick.[202] Ako plodný strelec[203] vie strieľať oboma nohami, aj keď jeho hlavná je pravá, hlavičkovať, a vie presne zahrávať priame kopy a penalty.[204] Uviedol: „Vždy sa snažím zdokonaľovať všetko - dribling, streľbu, hlavičky a kontrolu lopty. Vždy sa môžete zlepšiť“. Jeho inšpiráciou boli Lionel Messi, Cristiano Ronaldo, Andrés Iniesta, Xavi a Wayne Rooney.[205]

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Neymar

23. marec
23. november
23. september
24. apríl
24. február
24. júl
24. január
25. február
25. júl
25. január
25. október
26. február
26. jún
26. január
27. apríl
27. august
27. február
27. január
27. marec
28. december
28. február
28. január
28. november
28. september
3. august
3. júl
3. jún
3. január
3. máj
30. apríl
30. september
31. december
31. marec
4. júl
4. máj
4. november
5. február
5. máj
5. október
6. apríl
6. júl
6. január
6. máj
7. február
7. september
8. február
8. január
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. august
9. december
9. február
9. júl
9. jún
9. marec
90. roky 20. storočia
Adam Hicks
Albánsko
Albertville
Alexander Dubček
Alexandra Bezeková
Alex Haley
Anthony Perkins
Anton Ťažký ml.
Anton Botek
Arvo Henrik Ylppö
Barcelona
Bernard Tomic
Bridgit Mendler
Cara Delevingnová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chorvátsko
Christina McHalová
Demi Lovatová
Derek Walcott
Desaťročie
Dionatan do Nascimento Teixeira
Doc Shaw
Dominik Šimčák
Dominik Riečický
Elena Čepčeková
Európa
Európska únia
Európske spoločenstvá
Eva Minarčíková
Ezra Miller
Filip Krajinović
Francúzsko
František Adamča
František Longauer
František Semeši
Friedrich August von Hayek
Gabriel Landeskog
Gary Becker
Georges Charpak
Gerard Kitchen O’Neill
Hutch Dano
Isaac Asimov
Ivana Kováčová
Ivana Reitmayerová
Iveta Mičiníková
Jakub Paur
Jerry Nolan
Joel Campbell
Jorge Salinas
Jorgos Zambetas
José Ferrer
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Kovalík (tenista)
Judita Ďurdiaková
Judith Andersonová
Juhoslávia
Karolína Plíšková
Kevin Magnussen
Kim Petras
Kirsten Moorová-Towersová
Kornélia Kropiláková
Kristína Kupkovičová
Kristen Frenchová
Kultúra (spoločenské vedy)
Letné olympijské hry
Lukáš Cingeľ
Maastricht
Marc-André ter Stegen
Marc Muniesa
Marek Frimmel
Marek Krajčovič
Mario Götze
Marlene Dietrich
Marlene Dietrichová
Martin Hinteregger
Martin Marinčin
Matúš Chovan
Menachem Begin
Mexiko
Michael Kolář
Mikael Granlund
Milan Lalkovič
Miley Cyrusová
Miroslav Macejko
Neymar
Nick Jonas
Nicol Čupková
Nikolaj Nikolajevič Bogoľubov
Nikola Radosová
Norbert Gyömbér
Oľga Králová-Mistríková
Olivier Messiaen
Paulína Fialková
Pavol Suržin
Peter Dennis Mitchell
Peter Trška
Porter Robinson
Rádio FM
Richard Lásik
Rigoberta Menchú
Rudolph Arthur Marcus
Samuel Spišák
Selena Gomezová
Skalnaté pleso
Skye McColová Bartusiaková
Slovensko
Slovinsko
Srbsko
Storočie
Sylvain Julien Victor Arend
Taylor Lautner
Tomáš Jurčo (1992)
Tori Kellyová
Václav Medek
Väinö Linna
Vojtech Illenčík
Vojtech Milošovič
Wanda Rutkiewiczová
Wayde van Niekerk
Willy Brandt
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk