A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |
New Horizons | |
---|---|
Prevádzkovateľ | USA, NASA; JHU APL; SwRI |
Výrobca | USA, JHU APL |
Typ misie | planetárna sonda |
Dátum štartu | 19. január 2006, 19:00:00 UTC |
Kozmodróm | Cape Canaveral |
Nosná raketa | Atlas 5 / Star 48 |
Zánik | nie |
COSPAR ID | 2006-001A |
Kat. číslo | 28928 |
Hmotnosť | 478 kg |
New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO). Je to jediná sonda, ktorá bola kedy vyslaná k Plutu. O tri a pol roka neskôr tiež dodala ľudstvu informácie z blízkeho preletu zo zatiaľ najvzdialenejšieho telesa od Slnka, aký kedy prebehol - z planétky 2014 MU69.
Sondu postavilo a prevádzkuje Laboratórium aplikovanej fyziky (APL), Laurel, MD (USA) pri Univerzite Johna Hopkinsa. Projekt v rámci programu New Frontiers (nové hranice) financuje NASA.
Po svojom štarte 19. januára 2006 sa New Horizons stala najrýchlejšou sondou, akú kedy človek vypustil do vesmíru. Už 9 hodín po štarte preťala obežnú dráhu Mesiaca (kozmickým lodiam Apollo to trvalo 4 dni), o tri mesiace prekonala vzdialenosť Marsu od Slnka a za 13 mesiacov sa priblížila k Jupiteru, ktorý sa stal tiež čiastkovým cieľom jej výskumu. Napriek tomu jej dosiahnutie kedysi najvzdialenejšej planéty slnečnej sústavy potrvalo viac než deväť rokov. Po prelete okolo Pluta sonda pokračuje ďalej do vzdialenejších oblastí Kuiperovho pásu, kde sa stretla s druhým, v porovnaní s Plutom oveľa menším objektom 2014 MU69. Keďže jej rýchlosť je väčšia ako 3. kozmická rýchlosť, po dlhom čase sonda nenávratne opustí slnečnú sústavu. Na jej palube sa nachádzajú okrem iných zariadení tri optické prístroje, dva plazmové experimenty, detektor kozmického prachu a rádiové vybavenie na sondáž atmosféry.
Opis sondy
Trojosovo alebo rotáciou stabilizovaná sonda v tvare nízkeho nepravidelného šesťbokého hranolu s rozmermi základne približne 2,1 (resp. 2,7 m vrátane RTG) × 1,8 m a výškou 0,7 m (2,2 m vrátane anténneho systému a adaptéru pre pripojenie k nosnej rakete) je vybavená rádioizotopovým termoelektrickým generátorom RTG (Radioisotope Thermolectric Generator), dodávajúcim na začiatku misie 240 W (v roku 2015 minimálne 200 W) elektrickej energie. Ako zdroj slúži 11 kg oxidu plutoničitého 238PuO2. Sonda nesie sedem vedeckých experimentov s celkovou hmotnosťou 30 kg, a to:
- vysokorozlišujúci spektrometer Alice pre extrémnu a vzdialenú ultrafialovú oblasť (spektrálny rozsah 50 – 180 nm, 1024 kanálov);
- súprava kamier Ralph, ktorú tvoria:
- kamery MVIC (Multispectra Visible Imaging Camera) pre viditeľnú oblasť (priestorové rozlíšenie 250 metrov na vzdialenosť 10 000 km), a to:
- tri panchromatické kamery s detekčnými prvkami CCD;
- štyri farebné kamery s detekčnými prvkami CCD;
- kamery MVIC (Multispectra Visible Imaging Camera) pre viditeľnú oblasť (priestorové rozlíšenie 250 metrov na vzdialenosť 10 000 km), a to:
- infračervene zobrazujúci spektrometer LEISA (Linear Etalon Imaging Spectral Array) pre mapovanie rozloženia N2, CH4, CO, H2O a organických látok;
- rádiový experiment REX (Radio Science Experiment) pre:
- štúdium vlastností atmosféry Pluta zo zmien rádiových vĺn počas rádiového zákrytu sondy za planétou;
- meranie rádiového žiarenia Pluta a ďalších telies slnečnej sústavy;
- dlhofokálna kamera LORRI (Long Range Reconnaisance Imager) na snímkovanie Pluta a ďalších telies slnečnej sústavy (priestorové rozlíšenie 50 m na vzdialenosť 10 000 km);
- prístroj SWAP (Solar Wind at Pluto) na štúdium interakcie planéty so slnečným vetrom, ktorý tvoria:
- analyzátor plazmy RPA (Retarding Potential Analyzer);
- elektrostatický analyzátor nabitých častíc ESA (Electrostatic Analyzer);
- analyzátor energetických častíc PEPSSI (Pluto Energetic Particle Spectrometer Science Investigation);
- detektor kozmických prachových častíc SDC (Student Dust Counter).
Riadenie sondy zaisťuje procesor typu Mongoose V (taktovacia frekvencia 12 MHz). Vedecké a technické dáta sú zaznamenávané do dvoch polovodičových veľkokapacitných pamätí s kapacitou 2 × 64 Gbit. Komunikačný systém sondy pracuje v pásme X (8 GHz, prenosová rýchlosť od Pluta 800 bit/s). Predpokladá sa, že prenos všetkých dát z preletu okolo Pluta bude trvať 9 mesiacov. Sonda je ďalej vybavená 12 motorčekmi spaľujúcimi jednozložkové kvapalné pohonné látky (hydrazín) s ťahom 12 × 0,8 N a 4 silnejšími motorčekmi na rovnaké pohonné látky s ťahom 4 × 4,4 N; motorčeky sú rozdelené do dvoch nezávislých okruhov po 8 motorčekoch. Motorčeky slúžia na udržiavanie orientácie počas skúmania planét a počas korekčných manévrov; väčšinu doby preletu medziplanetárnym priestorom je orientácia udržiavaná rotáciou sondy rýchlosťou približne 5 ot./min. Na zisťovanie orientácie v priestore slúži inerciálna plošina IMU (Inertial Measurement Unit) a systém sledovačov hviezd.
Let sondy je po technickej stránke riadený zo strediska MOC (Mission Operations Center), umiestneného v areáli Johns Hopkins University, Laurel, MD. Prácu vedeckých prístrojov na palube zaisťuje stredisko SOC (Science Operations Center) na University of Colorado, Boulder, CO. Spojenie zaisťuje celosvetová sieť sledovacích staníc diaľkového kozmického spojenia DSN (Deep Space Network) organizácie NASA.
Priebeh letu
Nosná raketa typu Atlas 5 model 551 (výr. č. AV-010) s urýchľovacím tretím stupňom Star 48 vzlietla po niekoľkých odkladoch, spôsobených prevažne zlým počasím, z rampy SLC-41 kozmodrómu Cape Canaveral na Floride 19. januára 2006 o 19:00:00 svetového času (UT). O 19:41:41 UT tretí stupeň naviedol užitočné zaťaženie na hyperbolickú únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, o 19:44:55 UT sa od tohto stupňa sonda oddelila a začala samostatnú púť k Jupiteru a ďalej k Plutu. Stala sa tak zatiaľ najrýchlejšie sa pohybujúcim umelým kozmickým telesom v zemskom gravitačnom poli. Vyhorený raketový stupeň Star 48B sa nachádza na podobnej dráhe ako samotná sonda, ale postupne sa od nej vzďaľuje. Pluto minie raketový stupeň vo vzdialenosti približne 200 miliónov kilometrov.
Riadiace stredisko overovalo funkcie sondy a vykonalo niekoľko malých korekcií dráhy. Okolo 04:00 UT dňa 20. januára sonda prekročila dráhu Mesiaca a 78 dní po štarte (7. apríla) prekročila dráhu Marsu. Planéta sa vtedy nachádzala v inej časti svojej dráhy, takže nebolo možné ju pozorovať. 5. apríla 2006 bol do palubnej pamäte sondy nainštalovaný nový softvér C&DH 3.5 (Command and Data Handling). V máji 2006 vstúpila sonda do hlavného pásma planétok. Jej dráha jej však neumožňovala stretnúť sa s nijakým jeho väčším objektom a prípadné dráhové korekcie, aby sa sonda priblížila k nejakej planétke, boli zamietnuté. Napriek tomu sonda odoslala isté údaje o planétke 2002 JF56, ktorú minula vo vzdialenosti 101 867 km. Pri tomto prelete odskúšala navádzanie prístrojov na rýchlo sa pohybujúci objekt.
Prelet okolo Jupitera
4. septembra 2006 sonda po prvýkrát vyfotografovala približujúci sa Jupiter, hoci bola od neho ešte 291 miliónov km ďaleko. Etapa preletu sondy okolo planéty bola oficiálne zahájená začiatkom januára 2007. 5. januára prebehlo prvé skúšobné pozorovanie Jupitera a 8. januára sa začalo zatiaľ čiernobiele snímkovanie. Sonda snímkovala tiež už z veľkých vzdialenosti Jupiterove mesiace, jednak kvôli nácviku optickej navigácie a jednak sa pomocou nich vykonávala kalibrácia prístrojov. V polovici februára už bol New Horizons tak blízko Jupitera, že planéta sa pri pohľade zo sondy javila veľká ako Mesiac v splne. S približujúcim sa cieľom vzrastala aj intenzita vedeckých výskumov. Sledovali sa nielen útvary v Jupiterovej atmosfére, ale aj povrch niektorých jeho mesiacov. 27. februára úspešne prebehol gravitačný manéver, ktorý sondu definitívne naviedol na cestu k Plutu. Gravitačné pole Jupitera pridalo sonde rýchlosť 3.9 km/s. Najbližšie priblíženie k planéte nastalo 27. februára 2007 v čase 05:43 UT vo vzdialenosti 2,3 milióna km. Podľa telemetrických údajov systémy sondy prekonali silnú radiáciu, ktorej boli vystavené počas najväčšieho priblíženia, bez problémov. Sonda postupne vysielala namerané údaje z preletu.
8. júna 2008 prekročil New Horizons dráhu Saturnu. V priebehu preletu medzi Jupiterom a Plutom boli všetky vedecké prístroje a väčšina systémov sondy hibernované a spúšťané približne raz ročne pre komplexné zistenie ich technického stavu.
Prelet okolo sústavy Pluta
Okolo Pluta preletela 14. júla 2015. Sledovanie Pluta začalo 6 mesiacov pred najväčším priblížením a pokračovalo až 1 mesiac po ňom. Diaľkové snímkovanie získalo globálnu mapu Pluta a Chárona s detailami s veľkosťou 40 km. Okolo trpasličej planéty preletela v minimálnej vzdialenosti 12 512 km. K maximálnemu priblíženiu došlo o 13:49:57 stredoeurópskeho letného času. Celých 24 hodín okolo preletu sonda nevysielala na Zem žiadne vedecké informácie, aby čas najbližšieho priblíženia využila v čo najväčšej miere na vedeckú prácu. Po pripočítaní štyri a pol hodinového zdržania spôsobeného letom signálu zo vzdialenosti vyše 4,77 miliárd kilometrov dorazili prvé údaje z preletu až 15. júla. Sonda o 02:54 nášho času ohlásila, že prelet prežila v poriadku. Namerané údaje vysielala celý zvyšok roka 2015 a pokračovala s tým aj v nasledujúcom roku.
Prelet okolo Ultima Thule
1. januára 2019 sa stretla s planétkou 2014 MU69, najvzdialenejším objektom, ktorý bol a aj dlho bude preskúmaný kozmickou sondou. Objekt má neoficiálnu prezývku Ultima Thule. Prvé blízke snímky potvrdili špekuláciu, že ide o kontaktnú dvojplanétku, prvú kedy navštívenú kozmickou sondou. Teleso bolo objavené až v roku 2014, čiže v dobe, kedy bola New Horizons už osem rokov vo vesmíre. Stalo sa prvým telesom, ktoré bolo objavené až potom, ako odštartovala sonda pre jeho prieskum. Neskorý objav tiež spôsobil ťažkosti pri navigácii, pretože od objavu do preletu bolo o parametroch obežnej dráhy planétky známych primálo informácií. Z tohto dôvodu nebolo dlho isté ani to, ktorým smerom má New Horizons vôbec zamieriť svoje objektívy, aby na nich objekt bol. Sonda preto pred preletom vykonala kompletné skenovanie celej oblasti, v ktorej sa Ultima Thule mohla nachádzať. Orientácia sondy mohla byť upravená najneskôr tri dni pred preletom.
Koncom 29. decembra 2018 začala sonda o planétke zbierať viac údajov. V tej dobe sa aj na snímkach jej najlepšej kamery toto malé teleso stále javilo ako jednopixelový bod. 1. januára o 6:33 sa sonda priblížila k planétke na minimálnu vzdialenosť - 3 500 kilometrov. Sonda prelet prežila bez problémov a uložila si údaje z neho do palubnej pamäte, odkiaľ ich postupne bude vysielať na Zem.
Plánovaný ďalší priebeh letu
Expedícia má potom pokračovať až do roku 2020. Počas tejto doby sa bude pohybovať oblasťou Kuiperovho pásu.
Časový harmonogram letu
- 18. marec 2011 - sonda preletela obežnú dráhu planéty Urán
- 24. august 2014 - sonda preletela obežnú dráhu planéty Neptún
- 14. júl 2015 - blízky prelet okolo Pluta
- 14. júl 2015 - blízky prelet okolo mesiaca Cháron
- 1. január 2019 - prelet okolo objektu 2014 MU69
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému New Horizons
Externé odkazy
- Domovská stránka - NASA (po anglicky)
- Domovská stránka - JHU-APL (po anglicky)
- New Horizons Launch Press Kit. - JHU-APL (po anglicky)
- New Horizons (PKB). - NASA-JPL (po anglicky)
- New Horizons v Databáze kozmických sond na prieskum slnečnej sústavy (po česky)
- Pluto v obrazoch, snímky New Horizons so slovenským popisom
- Súhrn informácií o Plute získaný sondou New Horizons
- Najneočakávanejšie objavy sondy New Horizons (česky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Česko
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
Šúdži Nakamura
Škótsko
Španielsko
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
10. august
10. jún
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
11. január
11. máj
11. október
12. jún
12. marec
12. november
13. február
13. júl
13. september
15. júl
15. jún
15. marec
15. november
16. marec
16. november
17. apríl
17. júl
17. január
17P/Holmes
18. jún
18. január
18. marec
18. september
19. august
19. jún
19. október
1928
1980
2. jún
2. marec
2. november
2. september
20. roky 21. storočia
20. storočie
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
21. jún
21. storočie
22. február
22. máj
22. storočie
23. február
24. august
24. máj
25. máj
27. apríl
27. február
27. marec
28. august
28. júl
28. jún
29. apríl
29. marec
30. august
31. december
4. jún
5. jún
6. apríl
6. január
6. marec
6. september
7. február
7. jún
7. marec
8. apríl
8. jún
8. marec
9. máj
Abd al-Fattáh as-Sísí
Academy Awards
Afganistan
Akadémia filmových umení a vied
Amsterdam
Andrej Kiska
ANO 2011
Baškovce (okres Sobrance)
Belgicko
Beluj
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Boeing 777
Bohuslav Sobotka
Brazília
Brisbane
Brusel
Bukovec (okres Košice-okolie)
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Dalia Grybauskasová
Desaťročie
Donald Tusk
Donecká oblasť
Doprava
Eduard Ševardnadze
Egypt
Eric Betzig
Európska komisia
Euromajdan
Eurozóna
Eutanázia
Fidesz – Maďarský občiansky zväz
Filip VI. (Španielsko)
František (pápež)
František Kele
G20
G8
Gabriel García Márquez
Grécko
Gregoriánsky kalendár
Harakovce
Herman Pieter de Boer
Hiroši Amano
Hollywood
Hucín
Isamu Akasaki
Ivan Gašparovič
Iveta Bartošová
Izrael
Ján Pavol II.
Ján XXIII. (pápež)
Jean-Claude Juncker
Jean Tirole
Joe Cocker
Juan Carlos I.
Kajláš Satjárthí
Kalendárny rok
Kalifornia
Kanonizácia (cirkev)
Kardinál
Kométa
Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová
Kryštalografia
Krym (polostrov)
Krym (republika)
Kuala Lumpur
Kultúra (spoločenské vedy)
Kyjev
Lackov
Let Malaysia Airlines 17
Let Malaysia Airlines 370
Lipník (okres Prievidza)
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta vo futbale 2014
Malála Júsufzajová
Malé Dvorníky
Malajzia
May-Britt Moserová
Microsoft Office
Močiar (okres Banská Štiavnica)
Moskva
Neptún
New Horizons
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondavka (okres Bardejov)
Opátka (okres Košice-okolie)
Organizácia Spojených národov
Pápež
Palestínske autonómne územia
Patrick Modiano
Pavľany
Pavol VI.
Perihélium
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Hapka
Poniky
Poproč (okres Rimavská Sobota)
Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
Pražské metro
Praha
Prezident Slovenskej republiky
Rím
Rímska číslica
Rašice
Rada Európskej únie
Ramadán
Recep Tayyip Erdoğan
Reuven Rivlin
Richard Attenborough
Robert Fico
Robin Williams
Rosetta (sonda)
Rozvojová krajina
Rumunsko
Ruská federácia
Rusko
Shirley Jane Templová
Simferopol
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Starosta
Stefan Hell
Storočie
Suchodol
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Věra Chytilová
Veľká Lúka (okres Zvolen)
Viktor Fedorovyč Janukovyč
Vladimir Putin
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014#Kandidáti
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014
Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014
William Moerner
Windows XP
Wojciech Jaruzelski
Zatmenie Slnka
Zem
Zimné olympijské hry 2014
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam predstaviteľov štátov v roku 2014
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk