New York (mesto) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

New York (mesto)
 ...

New York
mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: City of New York
Prezývka: „The Big Apple“, „Gotham“, „The City That Never Sleeps“...
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Fed. štát New York
Rieka Hudson River
Nadmorská výška 10 m n. m.
Súradnice 40°43′00″S 74°00′00″Z / 40,716667°S 74°Z / 40.716667; -74
Rozloha 1 214,4 km² (121 440 ha)
 - súše 789,4 km² (78 940 ha)
 - vody 428,8 km² (42 880 ha)
 - aglomerácie 8 683,2 km² (868 320 ha)
 - Metropolitná oblasť 17 405 km² (1 740 500 ha)
Obyvateľstvo 10 123 654 (2019) [1]
Hustota 11 000 obyv./km²
Založené 1624
Starosta Eric Adams
Časové pásmo EST (UTC−5)
 - letný čas EDT (UTC−4)
PSČ 100xx–104xx, 11004–05, 111xx–114xx, 116xx
Telefónna prevoľba +1(0) 212, (0) 718, (0) 917, (0) 347, (0) 646
Poloha mesta v Spojených štátoch
Poloha mesta v Spojených štátoch
Poloha mesta New York v rámci federálneho štátu New York
Poloha mesta New York v rámci federálneho štátu New York
Mapa mestských častí New Yorku
Mapa mestských častí New Yorku
Wikimedia Commons: New York
Webová stránka: www.nyc.gov
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

New York je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšie na svete. Mesto bolo založené Holanďanmi v roku 1624 ako obchodné stredisko New Amsterdam (hol. Nieuw-Amsterdam – Nový Amsterdam) a od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov. New York bol tiež prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy.[2]

V súčasnosti je jedným zo svetových centier obchodu a finančníctva. Má ročný hrubý domáci produkt približne 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty.

New York má aj globálny vplyv v oblasti médií, politiky, vzdelania, zábavy, umenia, módy a reklamy. Je aj ohniskom medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože sa tu nachádza sídlo OSN.

Mesto sa nachádza na východe USA v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu D.C. New York tvorí päť štvrtí: Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island.

Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. S viac ako 10 miliónmi obyvateľov žijúcimi na ploche 789 km² je New York zároveň najhustejšie zaľudneným mestom Spojených štátov.[3][4][5]

Kultúrny význam New Yorku

Veľa miestnych pamiatok je známych po celom svete. Socha slobody vítala milióny imigrantov, ktorí priplávali do Spojených štátov na prelome 19. a 20. storočia. Wall Street, sídlo burzy na dolnom Manhattane, je od druhej svetovej vojny najvýznamnejším svetovým finančným centrom. Pre mesto sú charakteristické mrakodrapy patriace medzi najvyššie v krajine, napríklad Empire State Building, Chrysler Building a predtým World Trade Center.

New York je považovaný za miesto zrodu mnohých kultúrnych hnutí, napríklad Harlemskej renesancie v literatúre a výtvarnom umení, abstraktného expresionizmu (známeho tiež ako Newyorská škola) v maliarstve, hip hopu[6], punku[7], salsy a Tin Pan Alley v hudbe. Kultúrnym centrom mesta je v súčasnosti Broadway.

V roku 2005 sa v New Yorku hovorilo približne 170 jazykmi a 36 % obyvateľov sa narodilo mimo Spojených štátov.[8][9] New Yorku sa vďaka čulému nočnému životu niekedy hovorí Mesto, ktoré nikdy nespí. Ďalšími prezývkami sú Veľké jablko (vďaka tvaru) a Gotham (podľa mesta, v ktorom sa odohráva dej komiksu Batman).[10] Slovenský normovaný názov mesta je New York [11]; nenormované názvy často používané na zabránenie zámeny s rovnomenným štátom: New York City a City of New York ; ; slovenské príd. meno znie newyorský . špa. Nueva York.

História

Dolný Manhattan v roku 1660. Sever nie je hore, ale vpravo.
Nový Amsterdam v roku 1664, v tomto roku ho dobyli Angličania a premenovali ho na "New York"
Broadway asi v 1840

Oblasť bola v čase objavu Európanmi v roku 1524[12] obývaná asi 5 000 indiánmi z kmeňa Lenape. Objaviteľom bol Giovanni da Verrazano, taliansky cestovateľ v službách francúzskej koruny, ktorý miesto nazval Nouvelle Angoulême.[13] Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattanu v roku 1614 s cieľom obchodovať s kožušinami. Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov (dnes už vyvrátená legenda hovorí, že Manhattan bol kúpený za sklenené koráliky v hodnote 24 dolárov).[14][15] V roku 1664 dobyli mesto Angličania a premenovali ho na New York na počesť Jakuba II., kniežaťa z Yorku a Albany.[16] Na konci druhej anglo-holandskej vojny získali Holanďania kontrolu nad indonézskym ostrovom Run, ktorý bol v tej dobe oveľa významnejší, a Angličania si ako výmenu mohli ponechať kontrolu nad New Yorkom. Do roku 1700 klesla populácia kmeňa Lenape na 200 osôb.[12]

Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol. V roku 1754 bola chartou udelenou Jurajom II. založená na dolnom Manhattane Columbijská univerzita, v tom čase pod menom Kings's College[17] Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň. V roku 1789 sa v New Yorku zišiel Kongres a prvý prezident George Washington bol inaugurovaný v budove Federal Hall na Wall Street.[18] V roku 1790 predstihol New York Philadelphiu ako najväčšie mesto Spojených štátov.

Mulberry Street, cca 1900

19. storočie pre mesto znamenalo prílev imigrantov a stály rozvoj. Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. V roku 1819 bol otvorený Erijský kanál, ktorý prepojil newyorský prístav s poľnohospodárskymi oblasťami na severe krajiny.[19] Miestnu politiku ovládla Tammany Hall, politické zoskupenia vnútri Demokratickej strany kontrolovanej írskymi prisťahovalcami.[20] Niektorí členovia obchodníckej aristokracie presadzovali zriadenie Centrálneho parku, ktorý nakoniec vznikol v roku 1857. V Manhattane aj v Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827, ale počas 30. rokov sa z New Yorku stalo jedno z centier abolicionizmu.

Hnev nad odvodmi do občianskej vojny (1861 – 1865) viedol v roku 1863 k sérii nepokojov, ktorá bola jedným z najvýraznejších prípadov občianskej neposlušnosti v histórii USA.[21] V roku 1897 bola sformovaná moderná podoba New Yorku spojením Brooklynu (vtedy samostatného mesta), okresu New York (ktoré vtedy obsahovalo časti Bronxu), okresu Richmond a západnej časti okresu Queens.[22] Na prepojenie mesta prispelo otvorenie metra v roku 1904.

Počas prvej polovice 20. storočia sa mesto stalo svetovým centrom priemyslu a obchodu. Bolo však postihnuté niekoľkých tragédiami. Roku 1904 zhorel v úžine East River parník General Slocum, čo si vyžiadalo 1021 obetí. V roku 1911 vypukol požiar firmy Triangle Shirtwaist Factory, ktorému podľahlo 146 ľudí, predovšetkým šičiek. Táto tragédia viedla k rastu odborov International Ladies 'Garment Workers' Union a k zvýšeniu bezpečnosti v továrňach.[23]

Stredný Manhattan, 1932. Pohľad z Rockefellerovho centra.

V 20. rokoch bol New York hlavným cieľom čierneho obyvateľstva počas takzvanej Veľkej migrácie z južanských štátov. V roku 1916 sa New York stal domovom najväčšej černošskej komunity v Severnej Amerike. Černošský umelecký smer zvaný Harlemská renesancia prekvital v ére prohibície a obrovského ekonomického rastu, ktorý sa prejavoval výstavbou, pre New York charakteristických, mrakodrapov. V roku 1931 bola postavená budova Empire State Building. New York sa v roku 1948 stal najľudnatejším mestom sveta, keď predstihol Londýn, ktorý sa na prvom mieste držal dlhšie ako sto rokov. Počas veľkej hospodárskej krízy bol v roku 1934 za starostu zvolený reformátor Fiorello La Guardia, čím bola ukončená osemdesiatročná nadvláda Tammany Hall.[24]

Veteráni druhej svetovej vojny a imigranti z Európy sa podieľali na povojnovom rozvoji mesta, ktorý symbolizoval napríklad rad domov v južnom Queense. New York získal po vojne pozíciu globálnej metropoly s Wall Street ako ekonomickým centrom sveta, sídlom OSN ako centrom svetovej diplomacie a vďaka rozvoju abstraktného expresionizmu sa z New Yorku stalo aj hlavné mesto svetovej kultúry.[25] V 60. rokoch postihli mesto ekonomické problémy, rasové napätie a rast kriminality, ktoré dosiahli vrchol v 70. rokoch.

Vzkriesenie finančného sektora v 80. rokoch pomohlo zlepšiť mestský rozpočet. V 90. rokoch došlo k upokojeniu rasového napätia, k dramatickému zníženiu kriminality a k masovému prílevu imigrantov z Ázie a Latinskej Ameriky. Ekonomiku mesta začali ovplyvňovať nové odbory, ako napríklad informačné technológie, a v roku 2000 dosiahol New York podľa sčítania obyvateľstva najväčšieho počtu obyvateľov v histórii.

Pohľad na dolný Manhattan pred útokmi z 11. septembra.

V roku 1973 boli postavené budovy Svetového obchodného centra (WTC, tzv. „Dvojičky“). Na severnú vežu bol uskutočnený bombový teroristický útok vo februári 1993, trhavinou uloženou v aute.[26] Obe budovy boli zničené pri ďalšom teroristickom útoku dvomi úmyselnými leteckými kolíziami s vežami 11. septembra 2001. V budovách zahynulo takmer 3000 ľudí. V roku 2012 by na mieste útokov mal byť dokončený mrakodrap Freedom Tower.[27]

Geografia

Satelitná snímka Newyorskej metropolitnej oblasti, kde žije viac ako 10 miliónov obyvateľov.

New York sa nachádza na severovýchode Spojených štátov, na juhovýchode štátu New York, približne na polceste medzi Washingtonom D. C. a Bostonom. Mestom preteká rieka Hudson, ktorá tu ústi do malého prírodného zálivu a následne do Atlantického oceánu. Väčšina mesta sa nachádza na ostrovoch Manhattan, Staten Island a Long Island, vďaka čomu je rozsah dostupnej pôdy obmedzený a vedie k vysokej hustote obyvateľstva a zástavby.

Rieka Hudson preteká cez Hudson Valley do New York Bay. Medzi New Yorkom a mestom Troy má rieka charakter estuária.[28] Rieka Hudson tvorí hranicu medzi štátmi New York a New Jersey. East River tečie z Long Island Sound a oddeľuje Bronx a Manhattan od Long Islandu. Harlem River spája rieku Hudson a East River.

Pevnina bola neustále upravovaná ľudskou činnosťou, najvýraznejšie vysušovaním pobrežia už od dôb holandskej kolonizácie a to najintenzívnejšie na dolnom Manhattane. Najtypickejším príkladom je Battery Park City, ktoré vzniklo navezením hliny a kameniva zo stavby World Trade Center v 70. a 80. rokoch.[29] Predovšetkým na Manhattane boli ľudskou činnosťou zarovnané mnohé prírodne vzniknuté nerovnosti.[30]

Rozloha New Yorku je 1 214,4 km², pričom pevnina má rozlohu 789,5 km² a vodné plochy rozlohu 428,8 km². Najvyšším bodom mesta je Todt Hill na Staten Islande, ktorý dosahuje do 124,9 m n. m.[31] Vrchol je pokrytý lesmi, ktoré sú súčasťou Staten Island Greenbelt[32]

Podnebie

Hoci sa nachádza na pobreží, pre New York je typické vlhké podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia – DFA). Zimy sú tu studené, ale vďaka umiestneniu na pobreží sú tunajšie teploty mierne vyššie ako vo vnútrozemí. Každý rok tu napadne 63,5 až 88,9 cm snehu.[33] Obdobie medzi posledným mrazivým dňom a prvým mrazivým dňom ďalšej zimy trvá v priemere 199 dní.[33] jari a jesene sú v New Yorku rôznorodé, od snežných a studených, cez horúce a suché až po chladné a daždivé. Letá sú horúce a suché. Každé leto je v priemere v 18 až 25 dňoch dosiahnutá teplota 32 °C.[33] Hoci pre New York nie sú typické hurikány, môžu ho výnimočne zasiahnuť, čo sa stalo napríklad v rokoch 1821, keď bol zaplavený dolný Manhattan a 1938, keď bola zničená východná časť mesta. Dlhodobý vplyv na podnebie má Atlantická multidekadická oscilácia (Atlantic Multidecadal Oscillation), čo je sedemdesiatročný cyklus otepľovania a ochladzovania, ktorý má vplyv napríklad na frekvenciu a silu pobrežných búrok.[34]

 Priemerné počasie pre New York 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Najvyššia teplota °C (°F) 21
(70)
22
(72)
27
(81)
31
(88)
36
(97)
38
(100)
39
(102)
38
(100)
37
(99)
29
(84)
27
(81)
21
(70)
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) 2
(36)
4
(39)
9
(48)
14
(57)
20
(68)
25
(77)
28
(82)
27
(81)
23
(73)
17
(63)
11
(52)
6
(43)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) -5
(23)
-4
(25)
0
(32)
6
(43)
12
(54)
17
(63)
20
(68)
19
(66)
14
(57)
8
(46)
3
(37)
-2
(28)
Najmižšia teplota °C (°F) -20
(-4)
-19
(-2)
-15
(5)
-8
(18)
1
(34)
7
(45)
9
(48)
8
(46)
3
(37)
-3
(27)
-10
(14)
-18
(-0)
Zrážky mm (palce) 93.7
(3.69)
74.7
(2.94)
103.6
(4.08)
103.1
(4.06)
113.8
(4.48)
87.6
(3.45)
105.9
(4.17)
102.9
(4.05)
102.9
(4.05)
88.9
(3.5)
101.6
(4)
98.0
(3.86)
Zdroj: [35] 2008-02-25

Životné prostredie

Časť Central Parku

Hromadná doprava je v New Yorku využívaná najviac v celých Spojených štátoch. Spotreba benzínu je na úrovni, na akej bol celoštátny priemer v 20. rokoch.[36] Vďaka používaniu hromadnej dopravy bolo v roku 2006 v New Yorku ušetrených 7 miliárd litrov benzínu, čo je polovica benzínu ušetreného vďaka používaniu hromadnej dopravy v celých Spojených štátoch.[37] Vďaka vysokému zaľudneniu, nízkemu využívaniu automobilov a vysokému využívaniu hromadnej dopravy je New York jedným z energeticky najefektívnejších miest v Spojených štátoch.[38] Priemerné emisie skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa mesta dosahujú 7,1 tony v porovnaní s celoštátnym priemerom 24,5 tony.[39] V New Yorku je vyprodukované iba jedno percento skleníkových plynov vyprodukovaných v celých Spojených štátoch.[39], hoci tu žije 2,7 % obyvateľov Spojených štátov. Priemerný obyvateľ New Yorku spotrebuje len polovicu elektrickej energie v porovnaní s priemerným obyvateľom San Francisca a štvrtinu v porovnaní s priemerným obyvateľom Dallasu[40]

Vedenie mesta sa v posledných rokoch zameralo na znižovanie vplyvov na životné prostredie. Vysoká miera znečistenia viedla k rozšíreniu astmy a ďalších chorôb dýchacieho ústrojenstva medzi obyvateľmi mesta.[41] Politikou mesta je kupovať do svojich budov energeticky efektívne vybavenie.[42] New York tiež vlastní najviac autobusov na zemný plyn a s hybridnými motormi v celých Spojených štátoch a tiež sa tu objavili jedny z prvých taxíkov s hybridným pohonom.[43] Mesto bolo jedným zo žalobcov v prelomovom spore u Najvyššieho súdu Spojených štátov Massachusetts v. Environmental Protection Agency, ktorým bola EPA donútená regulovať vypúšťanie skleníkových plynov. New York je tiež svetovým lídrom v budovaní energeticky efektívnych kancelárskych budov, ktorých typickým zástupcom je Hearst Tower.[44]

Pitnú vodu získava New York z Catskill Mountains[45] Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách.

Charakter mesta

Pohľad na stredný Manhattan z Empire State Building

Architektúra

Pohľad z Empire State Building
Typický newyorský obytný dom

Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo mrakodrapov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5 600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako 200 m, čo je najviac na svete.[46] Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou.[47]

V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. Woolworth Building (1913) postavená v novogotickom štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku 1916 obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti od veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice.[48] Typickým zástupcom štýlu Art Deco je Chrysler Building (1930) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. Medzinárodný štýl reprezentuje Seagram Building (1957). Condé Nast Building (2000) je zástupcom energeticky efektívnych budov.[44] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.








Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk