A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Neurón alebo nervová bunka je bunka, ktorá je najvýznamnejším stavebným a funkčným prvkom nervového tkaniva.
Na rozdiel od ostatných buniek v tele prežíva väčšina neurónov počas celého ľudského života.[1]
Morfológia
Skladá sa z tela bunky (iné názvy neurocyt, perikaryon alebo soma), teda nervovej bunky v užšom zmysle. Telo má prevažne význam centra látkovej premeny a z vodivých výbežkov. Výbežky nervovej bunky sú dvojaké:
- dendrity: sú centripetálne – prijímajú vstupnú informáciu (nervový vzruch),
- axóny (neurity): sú centrifugálne – vedú informáciu (nervový vzruch) od tela neurónu
Kontakty medzi neurónmi navzájom a medzi neurónmi a inými bunkami zabezpečujú synapsy. V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsy zobraziť.[2]
Neurocyt
Veľkosť tela neurónu – neurocytu – sa pohybuje od 4 po 13 mikrometrov. Jeho jadro je guľaté alebo oválne, s výrazným jadierkom. V cytoplazme je množstvo ribonukleoproteínov, ktoré sa typicky farbia a v mikroskopickom preparáte vytvárajú hrudky označované ako Nisslova substancia.
Výbežky
Dendrity
Dendritov má neurón spravidla väčší počet, bývajú kratšie a bohato rozvetvené. Ich povrch býva často pokrytý dendritickými tŕňmi (púčikmi), na ktorých sú synapsy.
- multipolárne neuróny – sú typické, veľa dendritov, jeden neurit
- bipolárne neuróny – jeden dendrit, jeden neurit
- pseudounipolárne neuróny – dendrit i neurit majú jeden spoločný kmeň a delia sa až po niekoľkých mikrometroch
- unipolárne alebo adendritické neuróny – bez dendritu (napr. zmyslové bunky)
Neurit
Neurit (axón, nervové vlákno) býva spravidla jeden, na konci môže byť značne rozvetvený (tzv. terminálna arborizácia alebo koncové vetvenie), posledné úseky na nazývajú koncové guľkovité výbežky (butóny)[1] . Každá vetva je zakončená synapsiou; vetvičky sa označujú ako telodendrie. Tieto končia na dendritoch alebo neurocytoch neurónov, na svalových alebo žľazových bunkách. Vo väčšine prípadov je neurit po celej dĺžke, okrem začiatočného (iniciálneho) segmentu a tenkých vetiev terminálneho vetvenia, obalený myelínovou pošvou, ktorá sa významne podieľa na prenose vzruchu. Čím je nervové vlákno a je myelínová pošva hrubšia, tým rýchlejšie vedie vzruch. Myelínová pošva nepokrýva povrch axónu súvisle, ale je prerušovaná Ranvierovými zárezmi. Vzdialenosti medzi nimi sú 0,3 až 1,2 mm (čím sú väčšie, tým sa vzruch po axóne šíri rýchlejšie). V periférií sú zárezy oddelené od okolia bazálnou membránou, v mozgu a mieche nasadajúcimi astrocytmi.[3]
- Golgiho neurón I. typu (tiež tzv. principálny alebo projekčný neurón) – dlhý neurit, prepája vzdialené časti nervového systému
- Golgiho neurón II. typu (tiež tzv. interneurón alebo neurón lokálneho okruhu) – krátky neurit, prepája krátke vzdialenosti
Plazmatická membrána neurónu
Jej zvláštnosťou sú oblasti s typickým výskytom určitého druhu iónových kanálov: časť je chemicky (synapsie) a časť elektricky riadená (oblasti vedúce vzruch a reagujúce na zmenu membránového potenciálu).
Neurofibrily
Tvoria zväzky prebiehajúce telom i výbežkami, zobraziteľné sú len špeciálnym farbením alebo elektrónovým mikroskopom. Delia sa na hrubšie neurotubuly, ktoré sa podieľajú na prúdení cytoplazmy i prenose mediátorov v bunke, a tenšie neurofilamenty.
Funkcia
Neurón je bunka špecializovaná na získavanie, prenos, spracovanie a ukladanie informácií. Informáciu prenáša vo forme elektrického signálu. Časť neurónov prenáša informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia do riadiacich centier centrálnej nervovej sústavy, časť regulačnú odpoveď z týchto centier do tkanív a orgánov. Časť neurónov tvorí tieto regulačné centrá, ktorá signály spracúvajú, ukladajú a plánujú odpoveď.[3]
Vzťahy medzi neurónmi
Nervové bunky vytvárajú v centrálnom nervovom systéme zložitú sieť. Medzi základné funkčné princípy tejto siete patria:
- konvergencia – výbežky viacerých neurónov sa zbiehajú na jednom neuróne, ktorý tak „zbiera“ signály z viacerých zdrojov
- divergencia – výbežky jedného neurónu sú spojené s viacerými ďalšími neurónmi; jeden vzruch tak môže aktivovať viaceré dráhy či reakcie a dochádza k zosilneniu signálu
Vyššie uvedené charakteristické vlastnosti neurónovej siete umožňujú nasledovné zmeny signálu:
- sumácia – viacero podprahových signálov v určitom časovom úseku môže vyvolať aktivitu kľúčového neurónu
- priestorová sumácia – využíva sa konvergencia, umožňuje nervovému systému napr. reagovať na podnety z viacerých receptorov až po prekročení určitej intenzity
- časová sumácia – vzruch vyvolá rýchla „salva“ akčných potenciálov na jednom nervovom vlákne, ktorá napr. aktivuje uvoľnenie dostatočného množstva mediátora na synapsii a prenos signálu na ďalší neurón
- facilitácia – osobitný typ priestorovej sumácie: vzruchy z určitých vlákien nevyvolávajú reakciu neurónu v podobe vzruchu (podprahové podnety) ale zvyšujú citlivosť pre signály z iných vlákien, ktoré sú v kontakte s tým istým neurónom (čiže jeden signál znižuje prah dráždivosti pre iný signál)
- oklúzia – viacero signálov prichádzajúcich na neurón v rovnakom čase sa vzájomne vyruší a neurón má nižšiu reaktivitu ako keď naň prichádzajú vzruchy v určitom časovom odstupe (akási biologická „poistka“, brániaca preťaženiu)
Zásadným faktom je tzv. „zákon všetko alebo nič“ – neurón buď nereaguje, alebo reaguje vznikom akčného potenciálu. Intenzitu a charakter reakcie práve ovplyvňujú vyššie uvedené regulačné systémy.
Referencie
- ↑ a b MAGRINI, Marco; POGGIO, Tomaso. Mozog : návod na použitie : stručná príručka k najzložitejšiemu prístroju na svete. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, 2021. 255 s. ISBN 978-80-551-7204-0. S. 19 – 25.
- ↑ PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3. Kapitola Obecná neuroanatomie, s. 35. (česky)
- ↑ a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neurón
Externé odkazy
Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudské telo
Šľacha
Štikútka
Žľaza
Žľazový epitel
Acidobázická rovnováha
Agónia
Akčný potenciál
Aktín
Anabióza
Anabolizmus
Analyzátor (neurológia)
Atletický typ
Bazálny metabolizmus
Bunková smrť
Chróma
Chuť (zmysel)
Dýchací plyn
Dýchanie
Detektor lži
Dráždivosť
Efektor (fyziológia)
Endocytóza
Endokrinná žľaza
Extracelulárna tekutina
Fyzická práca
Fyziológia
Fyziológia človeka
G-proteín
Hlava (anatómia)
Homeostáza
Horčina
Hydrolymfa
Hypotermia
Intersticiálna tekutina
Izoosmia
Katabolizmus (metabolizmus)
Kožná žľaza
Kosť
Krvný tlak
Krvotvorba
Krycí epitel
Membránový potenciál
Membránový transport
Menštruácia
Menarché
Minerálna látka (výživa)
Močenie
Myelinizácia
Myofibrila
Myozín
Neurón
Orgán (anatómia)
Ovulácia
Pôrod
Peristaltika
Pohybová činnosť
Poikilotermia
Porozumenie reči
Pravák
Pučanie
Rast organizmu
Receptor (fyziológia)
Regenerácia
Regulačný obvod
Resorpčný epitel
Respirácia (biochémia)
Respiračný epitel
Riasinkový epitel
Signálna molekula
Skolióza
Somatogénny
Spaľovanie tuku
Svalový epitel
Synapsia
Synapsia (neurológia)
Termoreceptor
Tropomyozín
Troponín
Väzivo
Výkal
Vnútorné prostredie
Vracanie (medicína)
Zárodočný epitel
Zmyslový epitel
Zmyslový vnem
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk