Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (skrátene zaužívané ako nemo plus iuris) je rímska zásada uplatňujúca sa aj v súčasnom platnom práve. Do slovenčiny ju možno preložiť ako: Nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Ide tak o základný predpoklad derivatívneho nadobudnutia vlastníckych práv, pretože scudziteľ musí byť oprávnený na prevod práv.^[1] Z uvedenej zásady existuje v dnešnom práve niekoľko výnimiek, a to najmä v tom prípade, ak nadobúdateľ práva nadobúda toto práva in bona fide, t. j. dobromyseľne v tom, že tomu od koho „právo“ nadobúda, toto právo aj skutočne patrí. Dobromyseľnosť sa v niektorých prípadoch prezumuje.

Ako príklad týchto výnimiek môžeme uviesť nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci konkurzného konania, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v exekučnom konaní, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, či nadobudnutie nehnuteľnosti od oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 Zb.^[2]

Podobne sa uplatňuje napr. aj v práve duševného vlastníctva - konkrétne v oblasti autorského práva pri uzatváraní sublicenčnej zmluvy, ktorou udeľuje subjekt, ktorý má licenciu priamo od autora, súhlas na použitie diela nadobúdateľovi.

Referencie

Pozri aj

• Zoznam latinských právnych výrazov

Externé odkazy

• Nemo plus iuris (najpravo.sk)
• Nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrej viere (pravnelisty.sk)