Near-Earth Object Surveillance Mission
NEOCam vesmírny ďalekohľad – umelecká predstava
Prevádzkovateľ	NASA/JPL/Caltech
Hlavní dodávatelia	Jet Propulsion Laboratory
Iné názvy	NEOCam
Družica	Slnka
Trvanie misie	12 rokov
Webová stránka	www.neocam.ipac.caltech.edu
Hmotnosť	1 300 kg
Elementy dráhy
Typ dráhy	halo orbita v L1
Doba obehu	1 rok
Teleskop
Priemer	0,5 m
Vlnová dĺžka	4 – 5,2 a 6 – 10 mikrometrov
infračervená kamera
Kozmonautický portál

Near-Earth Object Surveillance Mission (NEOSM), predtým nazvané Near-Earth Object Camera (NEOCam) je navrhnutý vesmírny infračervený teleskop, určený na prieskum potenciálnych nebezpečných asteroidov v slnečnej sústave.^[1] Misia bude umiestnená v Lagrangeovom bode L1 Slnko – Zem, čo by ďalekohľadu umožňovalo pozerať sa od Slnka a vidieť objekty na obežnej dráhe Zeme.^[2] Bude nástupcom misie NEOWISE; hlavný výskumný pracovník Amy Mainzerová pracuje rovnako na NEOWISE.^[3]

Návrhy pre NEOCam boli predložené v rokoch 2006, 2010 a 2015 do programu NASA Discovery Program, ale neboli vybrané.

V roku 2016 tím NEOCam navrhoval misiu spustiť v roku 2021 a do štyroch rokov nájsť dve tretiny chýbajúcich objektov v kategórii väčšej ako 140 metrov.

V roku 2019^[4] rozhodlo o vykonaní tejto misie Planetary Defense Coordination Office NASA,^[5] pretože ide o otázku verejnej bezpečnosti. Vývoj misie povedie Jet Propulsion Laboratory.^[4]

Dizajn

NEOCam pozostáva z infračerveného ďalekohľadu a kamery so širokým poľom, ktorá pracuje s infračervenou vlnovou dĺžkou.^[6]

Financovanie

Hoci Kongres v roku 2005 poveril NASA dosiahnuť do roku 2020 konkrétnu úroveň vyhľadávania, katalogizáciu a charakterizáciu nebezpečných asteroidov väčších ako 140 m (zákon z roku 2005, HR 1022; 109.),^[7][8] na toto úsilie neboli vyčlenené žiadne nové prostriedky,^[9] NASA tento mandát neuprednostňovala a opakovane nariadila projektu NEOCam, aby súťažil o prostriedky proti vedeckým misiám nesúvisiacim s planetárnou obranou a plánovaním zmierňovania následkov katastrof.^[10]

Návrhy na NEOCam boli predložené v rokoch 2006, 2010 a 2015 do programu NASA Discovery Program. V roku 2010 bola spoločnosť NEOCam vybraná na získanie finančných prostriedkov na vývoj technológií na navrhovanie a testovanie nových infračervených detektorov optimalizovaných na zisťovanie a určovanie veľkosti asteroidov a komét.^[11][12] Dňa 30. septembra 2015 v programe Discovery postúpil NEOCam spolu so štyrmi ďalšími kandidátskymi misiami na zdokonalenie v priebehu budúceho roka, pričom každá misia dostala na ročnú štúdiu 3 milióny dolárov. Aj keď NEOCam nebol úspešný pri výbere v januári 2017, získala ďalší rok financovanie na rozvoj. NEOCam zostáva koncepčnou štúdiou (Fáza A),^[10] a existujú výzvy na financovanie misie niekde mimo divíziu planetárnej vedy NASA, napríklad z Programu planetárnej obrany^[13] alebo priamo od samotného Kongresu, pretože ide o otázku verejnej bezpečnosti.^[14][15] Celkové náklady na misiu NEOCam sa odhadujú na 500 až 600 miliónov dolárov.^[16]

23. septembra 2019 bolo oznámené, že NEOCam bude implementovaný pod názvom NEO Surveillance Mission s rozpočtom od Planetary Defense Coordination Office NASA v rámci oddelenia od planetárnej vedy.  Predpokladá sa, že nezachytenie asteroidu 2019 OK, ktorý prekĺzol cez všetky existujúce metódy detekcie v júli 2019, pomohlo urýchliť toto rozhodnutie.^{[17][18] [19]}

Z hľadiska financovania a riadenia je NEO Surveillance Mission oficiálne nový projekt, je to však ten istý vesmírny ďalekohľad, rovnaký tím a ciele misie zostávajú nezmenené.^[4][20] 

Cieľ

Hlavným cieľom misie je objaviť a charakterizovať obežnú dráhu väčšiny potenciálne nebezpečných asteroidov väčších ako 140 m. Zorné pole bude dostatočne veľké, aby umožnilo misii objaviť desiatky tisíc nových NEO s veľkosťou menšou ako 30 m v priemere.^[21] Medzi sekundárne vedecké ciele patrí detekcia a charakterizácia približne jedného milióna asteroidov v pásme asteroidov a tisíce komét, ako aj identifikácia potenciálnych NEO cieľov pre ľudské a robotické prieskumy.^[22]

Sonda

Sonda bude mať celkovú hmotnosť nie väčšiu ako 1 300 kg, čo jej umožní použiť nosič ako Atlas 5 alebo Falcon 9 do libračného bodu L₁ Slnko – Zem. Misia by mala dosiahnuť 90 % cieľa do 10 rokov s predpokladanou životnosťou misie 12 rokov.^[23]

Vedecký užitočný náklad

Primárnym nástrojom je 50 cm infračervený ďalekohľad pracujúci v dvoch vlnových dĺžkach, 4 – 5,2 µm a 6 – 10 µm a širokouhlá kamera. Zorné pole je 11,56 štvorcových stupňov.^[24] Využíval by modifikovanú verziu detektora ortuti-kadmia a teluridu s názvom HgCdTe Astronomical Wide Area Infrared Imager (HAWAII) vyvinutého spoločnosťou Teledyne Imaging Sensors,^[25] ktorého prototyp bol úspešne testovaný v apríli 2013. Detegované pole by bolo 2 048 × 2 048 pixelov a produkuje 82 Gb údajov za deň.^[24] Detektor má dobrý infračervený výkon bez použitia chladenia kryogénnou tekutinou a bude pasívne chladený na 30 Kelvinov s použitím techník overených Spitzerovým vesmírnym teleskopom.^[24]

Operácie

Sonda by fungovala na halo orbite okolo bodu L₁ Slnka – Zeme a použije slnečnú clonu. Táto obežná dráha umožní vysoké rýchlosti dátového downlinku na Zem, čo by umožnilo stiahnutie celých snímok z ďalekohľadu.^[26]

Referencie

1. ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2021-05-18 z originálu.
2. ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2019-09-30 z originálu.
3. ↑ . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c} NASA to develop mission to search for near-Earth asteroids . SpaceNews.com, 2019-09-23, . Dostupné online. (po anglicky)
5. ↑ BILLINGS, Lee. Millions of Small Asteroids That Could Threaten Our World Remain Uncatalogued . Scientific American, . Dostupné online.
6. ↑ https://neocam.ipac.caltech.edu/ Archivované 2020-11-29 na Wayback Machine Finding Asteroids Before They Find Us
7. ↑ H.R. 1022 (109th): George E. Brown, Jr. Near-Earth Object Survey Act - Original text. Tracking the United States Congress. Accessed: 31 October 2018.
8. ↑ NEOCam: Finding Asteroids Before They Find Us Archivované 2020-11-29 na Wayback Machine. NASA JPL.
9. ↑ 290 Asteroid News: Time Is Running Out. Kevin Anderton, Forbes. 31 October 2018.
10. ↑ ^{a b} A space-based survey, not luck, must be our plan against hazardous asteroids. Richard P. Binzel, Donald K. Yeomans and Timothy D. Swindle. SpaceNews. 12 October 2018.
11. ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2020-11-29 z originálu.
12. ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2013-06-14 z originálu.
13. ↑ About 17,000 Big Near-Earth Asteroids Remain Undetected: How NASA Could Spot Them. Mike Wall, Space.com. 10 April 2018.
14. ↑ Millions of Small Asteroids That Could Threaten Our World Remain Uncatalogued. Lee Billings, Scientific American. 1 January 2016.
15. ↑ Updated: NASA taps missions to tiny metal world and Jupiter Trojans. Paul Voosen, Science. 4 January 2017.
16. ↑ NASA won’t launch a mission to hunt deadly asteroids. Tim Fernholz, Quartz. 5 July 2019.
17. ↑ Universe Today . 2019-09-25, . Dostupné online. (po anglicky)
18. ↑ spacepolicyonline.com, . Dostupné online.
19. ↑ Earth.com . . Dostupné online. (po anglicky)
20. ↑ VOOSENSEP. 23, Paul; 2019; PM, 2:15. NASA to build telescope for detecting asteroids that threaten Earth online. Science | AAAS, 2019-09-23, cit. 2019-10-11. Dostupné online. (po anglicky)
21. ↑ Archivovaná kópia online. Cit. 2019-10-04. Dostupné online. Archivované 2019-09-30 z originálu.
22. ↑ Archivovaná kópia online. Cit. 2019-10-04. Dostupné online. Archivované 2019-05-18 z originálu.
23. ↑ NEO Surveillance Mission online. space.skyrocket.de, cit. 2019-10-04. Dostupné online.
24. ↑ ^{a b c} MAINZER, Amy. NEOCam: The Near-Earth Object Camera online. JPL, cit. 2019-10-11. Dostupné online.
25. ↑ Archivovaná kópia online. Cit. 2019-10-04. Dostupné online. Archivované 2015-09-28 z originálu.
26. ↑ MAINZER, A.; GRAV, T.; BAUER, J.. SURVEY SIMULATIONS OF A NEW NEAR-EARTH ASTEROID DETECTION SYSTEM. The Astronomical Journal, 2015 – 4, roč. 149, čís. 5, s. 172. Dostupné online cit. 2019-10-04. ISSN 1538-3881. DOI: 10.1088/0004-6256/149/5/172. (po anglicky)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Webová stránka NEOCam Archivované 2021-05-18 na Wayback Machine od spoločnosti Caltech