ncurses
nástroj menuconfig, využívajúci ncurses
Základné informácie
Posledná stabilná verzia	6.3 (08. november 2021; pred 626 dňami)
Vyvinutý v	C
Operačný systém	POSIX
Typ softvéru	widget toolkit
Licencia	X11 licencia[1]
Prvé vydanie	1993
Ďalšie odkazy
Webová stránka	invisible-island.net/ncurses
Commons	ncurses
Pozri aj Informačný portál

ncurses (new curses) je programátorská knižnica poskytujúca aplikačné programovacie rozhranie (API), ktoré umožňuje programátorovi vytvárať používateľské rozhranie v textovom režime spôsobom nezávislým od terminálu. Je to sada nástrojov na vývoj aplikačného softvéru podobného „GUI“, ktorý beží v emulátore terminálu. Tiež optimalizuje zmeny obrazovky tak, aby sa znížila latencia pri používaní prostredníctvom vzdialeného shellu.

Ncurses je možné použiť v rôznych programovacích jazykoch, vrátane Ada,^[2] Python,^[3] Gambas,^[4] Ruby,^[5] PHP,^[6] JavaScript,^[7] a Perl.^[8]

História

Od novej verzie je ncurses slobodný softvér emulácii curses knižnicu zo System V Release 4.0 (SVr4), ktorý bol sám o sebe vylepšením voči pozastavenému vývoju curses knižnice z 4.4 BSD.^[9] Štandard XSI Curses vydaný spoločnosťou X/Open je výslovne a úzko modelovaný v UNIX System V.

curses

Prvá knižnica curses bola vyvinutá na Kalifornskej univerzite v Berkeley pre operačný systém BSD okolo roku 1980 na podporu textovej adventúry Rogue. Hra pôvodne používala knižnicu termcap, ktorá sa používala v iných programoch, napríklad v editore vi.

Úspech knižnice curses pre BSD prinútil Bell Labs vydať vylepšenú knižnicu curses v ich systémoch Unix System V verzie 2. Táto knižnica bola výkonnejšia a namiesto použitia termcap použila terminfo. Avšak kvôli politike AT&T týkajúcej sa distribúcie zdrojového kódu nemala táto vylepšená knižnica curses v komunite BSD veľké prijatie.

pcurses

Okolo roku 1982 začal Pavel Curtis pracovať na freewarovom klone curses knižnice Bell Labs s názvom pcurses, ktorá do roku 1986 bola spravovaná viacerými ľuďmi.^[10]

ncurses

Knižnica pcurses sa ďalej vylepšovala, keď sa jej vývoja koncom roku 1991 ujal Zeyd Ben-Halim.^[10][11] Nová knižnica bola vydaná ako ncurses v novembri 1993, pričom verzia 1.8.1 bola prvým hlavným vydaním. Ďalšie prácu, prostredníctvom verzie 1.8.8 (M1995), viedol Eric S. Raymond, ktorý pridal do knižnice formuláre a menu napísané Juergenom Pfeiferom.^[12] Od roku 1996 ju udržiava Thomas E. Dickey.

Väčšina volaní ncurses sa dá ľahko preniesť na staré curses knižnice. Implementácie knižnice curses zo System V môžu podporovať programy curses BSD iba s novou kompiláciou.^[13] Niekoľko oblastí je však problematických, napríklad manipulácia s veľkosťou terminálu, pretože staré curses nemajú na to žiaden ekvivalent.

Terminálová databáza

Ncurses môžu používať buď terminfo (s rozšíriteľnými údajmi), alebo termcap. Ostatné implementácie curses používajú všeobecne terminfo; menšina používa termcap. Máloktorá používa oboje (mytinfo^[14] bola staršia výnimka).

Licencia

Ncurses je súčasťou projektu GNU. Je to jeden z mála GNU projektov, ktorý sa nedistribuuje pod GNU GPL alebo LGPL, ale distribuuje sa na základe permissive free software licence, podobnej licencii MIT.^[15] Je to dôsledkom dohody s FSF v čase, keď vývojári udeľovali svoje autorské práva.

Keď bola uzavretá dohoda o postúpení práv na FSF, existovala klauzula, ktorá uvádzala:^[16]

Nadácia sľubuje, že akákoľvek distribúcia Balíka alebo akejkoľvek práce „založenej na Balíku“, ktorá sa uskutoční pod kontrolou Nadácie alebo jej zástupcov alebo nadobúdateľov, sa uskutoční za podmienok, ktoré výslovne a trvalo umožňujú každému, kto vlastní kópiu diela, na ktoré sa vzťahujú podmienky, a s presným oboznámením s týmito podmienkami, za účelom ich redistribúcie rozmnoženiny diela komukoľvek za rovnakých podmienok.

Podľa správcu Thomasa E. Dickeyho to vylučuje zmenu licencie na GPL v akejkoľvek verzii, pretože by to obmedzovalo programy, ktoré sa budú s knižnicami linkovať.^[16]

Programy využívajúce ncurses

Existujú stovky programov využívajúcich ncurses.^[17][18] Niektoré, napríklad GNU Screen a w3m, využívajú iba rozhranie termcap a správu obrazovky vykonávajú sami. Ostatné, napríklad GNU Midnight Commander a YaST, využívajú programovacie rozhranie curses.

Referencie

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• conio.h – C hlavičkový súbor používaný v kompilátoroch pre MS-DOS na vytváranie textových používateľských rozhraní
• dialóg (softvér)
• S-Lang (programovacia knižnica)
• SMG$ – Knižnica na správu obrazoviek dostupná v OpenVMS

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka
• Psaní aplikací pro terminál: jak funguje knihovna ncurses – úvod série článkov Pavla Stěhuleho na serveri Root.cz