Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (skrátene NSS SR^[1][2] alebo len NSS^[2][3]) je jeden z vrcholných súdnych orgánov na Slovensku. Je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva. Z hľadiska hierarchie súdov je rovný Najvyššiemu súdu SR.^[4] Sídlom súdu je Bratislava, jeho obvodom je celé územie republiky.^[5] Najvyšší správny súd sídli v bratislavskom Ružinove na Trenčianskej ulici.^[6]

Vykonáva súdnictvo rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajských súdov za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom.^[7] V niektorých záležitostiach stanovených Ústavou SR a zákonmi SR pôsobí aj ako prvoinštančný súdny orgán^[8] alebo rozhoduje o opravných prostriedkoch a iných otázkach^[9]. Súd rozhoduje v senátoch alebo v pléne. Zákon predpokladá zriadenie kolégií^[10]. Súd niekdy býva označovaný aj ako „malý ústavný súd“^[11], keďže vecná oblasť jeho pôsobnosti je sčasti podobná pôsobnosti ústavných súdov.^{[pozn. 1]}

Súd bol zriadený novelou Ústavy Slovenskej republiky 422/2020 Z. z. Formálne vznikol k 1. januáru 2021^[12] ako súčasť reformy súdnej mapy spustenej ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.^[13] Svoju činnosť začal od 1. augusta 2021^[14]. Vôbec prvým predsedom súdu je bývalý advokát, prokurátor a košický krajský sudca Pavol Naď.^[13][15]

História správneho súdnictva na Slovensku

Korene správneho súdnictva na Slovensku siahajú do obdobia Rakúsko-Uhorska. Správne súdnictvo Uhorska však nemalo výraznejší dopad na dnešný právny stav. V roku 1919 vznikol v Česko-Slovensku v Prahe Najvyšší správny súd^[16], ktorý nadväzoval na činnosť Správneho súdneho dvora vo Viedni pre Predlitavsko. Jeho predsedom („prezidentom“) bol Ferdinand Pantůček a neskôr Emil Hácha. Súd získal pomerne vysoké renomé a vytvoril významnú judikatúru, ktorú publikoval v tzv. Bohuslavovej zbierke (čes. Bohuslavova sbírka, pomenovaná podľa Josefa Václava Bohuslava). Zbierka je v niektorých oblastiach relevantná dodnes.^[17][18]

Medzivojnové česko-slovenské správne súdnictvo sa však s príchodom druhej svetovej vojny začalo rúcať. Po zániku Prvej ČSR vznikol v Slovenskom štáte nový správny súd, ktorý však historicky nebol tak významný ako česko-slovenský. Po vojne bola obnovená činnosť Najvyššieho správneho súdu, ale podľa pražských dohôd z rokov 1945 – 1946 vznikol nejasný dualizmus. Český a slovenský súd rozhodovali viac-menej nezávisle. Ústava 9. mája z roku 1948 síce formálne predpokladala existenciu Správneho súdu (nie najvyššieho), nová politická moc však obnovenie v praxi nepripustila. Správne (a ústavné) súdnictvo kontrolujúce štát bolo totiž nesúladné s filozofickou koncepciou nového zriadenia.^[17][18]

Najvyšší správny súd už nebol personálne doplňovaný a v polovici roka 1949 bolo sídlo súdu prenesené do Bratislavy (z. č. 166/1949 Zb.). Drvivá väčšina sudcov na nové pôsobisko neprešla. Samotná pôsobnosť súdu v tomto období je ťažko pozorovateľná. V roku 1952 boli následne zákonom o prokuratúre^[19] definitívne zrušené všetky právne predpisy o správnom súde a správne súdnictvo v Česko-Slovensku bolo až na výnimku de facto zlikvidované. Všeobecnú kontrolu verejnej správy mala zabezpečiť prokuratúra podriadená štátu a komunistickému režimu.^[17][18]

Po páde komunizmu sa začalo s obnovou správneho súdnictva. V Česku tento proces prebiehal už od 90. rokov, pričom Najvyšší správny súd začal pôsobiť od roku 2003. Na Slovensku i napriek dlhodobým diskusiám zlom priniesla až novela Ústavy 422/2020, ktorá Najvyšší správny súd zriadila k dátumu 1. januára 2021. Jeho činnosť sa má začať 1. augusta 2021.^[18]

Právomoci

Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.^[20] Podľa Ústavy SR rozhoduje tiež o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia a o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb.^[21] Rozhoduje tiež vo veciach ustanovených zákonom. Takýmito zákonmi sú napr. z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, Správny súdny poriadok alebo zákony, ktoré upravovali pôsobnosť Ústavného súdu SR.^[4] Správny súd rozhoduje napr. sociálnu agendu, azylové právo, daňové či finančné právo ako aj rozhodnutia o životnom prostredí.

Vo veciach správneho súdnictva má dbať o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných VZPP. Má právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných VZPP. Právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu môže zverejňovať v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.^[22]

Sudcovia súdu

Kandidátov na sudcov Najvyššieho správneho súdu vyberá Súdna rada Slovenskej republiky. V rámci procesu sa uskutočnili verejné vypočutia kandidátov ktoré sú dostupné na facebookovej stránke Súdnej rady^[23]. Z dôvodu pandémie COVIDU-19 sa vypočúvania prvých kandidátov uskutočnili dištančne prostredníctvom videohovoru.^[24] Súdna rada ako výberová komisia overuje predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Úspešných kandidátov, ktorí nie sú sudcami, musí za sudcov vymenovať prezident (v čase zriadenia súdu Zuzana Čaputová).^[1][24] Plne obsadený Správny súd má mať 30 sudcov. Celkovo má na súde pracovať okolo 100 zamestnancov.^[25]

20. júla 2021 prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala ďalších sudcov: Kristína Babiaková, Marián Fečík, Zuzana Šabová, Juraj Vačok a Juraj Vališ.^[26] 26. augusta 2021 prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala ďalších troch sudcov: Katarína Cangárová, Michal Matulník a Peter Potásch.^[26]

Kritika zriadenia súdu

Potreba Najvyššieho správneho súdu je v právnom prostredí spravidla vnímaná pozitívne, pričom za kladný príklad býva označované zriadenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v roku 2003. Celková súdna reforma započatá za vlády Igora Matoviča ministerkou Máriou Kolíkovou, ako aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu sa však stretli aj s kritikou. Vytýkaná jej býva najmä rýchlosť reformy, ako aj nedostatočná spolupráca a súčinnosť so sudcami.^[27] V tejto súvislosti sa vyjadrila napr. sudkyňa Najvyššieho súdu SR a členka Súdnej rady Elena Berthotyová podľa ktorej sa sudcovia boja „nastúpiť na loď, ktorá sa po pár metroch potopí. Celý projekt vznikal za zatvorenými dverami, ako sudcovia správneho kolégia sme nemali možnosť vyjadriť sa k tomu.“^[28] Rovnako znepokojenie vyjadrila sudkyňa Petra Príbelská, okrem iného z dôvodu, že kým český súd vznikal desať rokov, slovenský v priebehu niekoľkých mesiacov.^[29]

Osobitná kritika sa ozývala zo strany sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktorí očakávali, že na správny súd prejdú automaticky, ako tomu bolo v Česku (2003). Politická predstava síce predpokladala s ich prechodom na NSS SR, avšak za predpokladu riadneho výberového konania. Sudcovia s tým nesúhlasili, keďže staré spisy prešli na nový súd automaticky. Podľa sudkyne NS SR Petry Príbelskej sa sudcovia nebránili kontrole a vypočúvaniu, no „aj podľa ústavy sa v prípade toho istého stupňa súdu sudcovia o posty uchádzajú žiadosťou o preloženie“. Skutočnosť označila za zásah do sudcovskej dôstojnosti.^[29] Predseda správneho kolégia NS Jozefa Milučkého ďalej povedal, že sudcovia NS SR vnímali túto otázku ako určité „odborné poníženie“.^[30] Viacerí sa preto odmietli zúčastniť prvého kola výberu kandidátov. Druhého kola sa následne zúčastnilo šesť sudkýň správneho kolégia.^[31] Za problematickú situáciu označil aj predseda NS SR Ján Šikuta. Problém videl i v tom, čo so (správnymi) sudcami, ktorí neprejdú, ale zostanú pôsobiť na NS SR.^[32]

Prechodné ustanovenia

Vytvorenie Najvyššieho správneho súdu SR prebehlo v dvoch fázach. Prvou bolo jeho zriadenie ako samostatnej entity. Zákonom bola zriadená aj jeho kancelária. Druhou fázou bolo začatie výkonu jeho činnosti od 1. augusta 2021.^[4]

Až do začatia činnosti NSS SR vykonávali jeho pôsobnosť tie orgány, ktoré ju vykonávali podľa predpisov účinných pred začatím činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (z veľkej časti Najvyšší súd SR). Ak zákon neustanovuje opak, dané orgány dokončia aj konania, ktoré začali pred začatím činnosti NSS SR.^[33] Podľa informácií RTVS by na nový súd malo prejsť asi 2 000 spisov.^[34] Koncepcia tejto dvojfázovosti mala podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu novely Ústavy SR za cieľ „vytvoriť priestor pre vykonanie všetkých úkonov potrebných pre zabezpečenie riadneho fungovania tohto súdu“, a to najmä výber obsadenia.^[4]

Vedenie súdu

• Predseda súdu: Pavol Naď
• Podpredseda súdu: Marián Trenčan^[35]

Hovorca súdu

• Hovorca súdu: Michal Hajtol

Prvostupňové súdy

Správne súdnictvo by sa malo na prvom stupni presunúť z okresných súdov na tri správne súdy. Ich sídlami by mala byť Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Vyplýva to z návrhu zákona o zriadení správnych súdov, ktorý v piatok odobrila vláda. Legislatívny návrh smeruje do parlamentu.^[36]

Poznámky

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• oficiálna stránka Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky