Súradnice: 48°08′45″S 17°06′18″V / 48,145966°S 17,104999°V / 48.145966; 17.104999

Budova Najvyššieho súdu v Bratislave

Najvyšší súd Slovenskej republiky je vrcholný orgán všeobecného súdnictva na Slovensku, zabezpečujúci rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade práva na súdoch nižších stupňov, t. j. na okresných súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde.

Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

• predseda: JUDr. Ján Šikuta, PhD. (20. máj 2020 – 20. máj 2025)
• podpredsedníčka: JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. (8. október 2020 – 8. október 2025)
• predsedníčka občianskoprávneho kolégia: JUDr. Jana Bajánková (31. máj 2018 – 31. máj 2021)
• predsedníčka obchodnoprávneho kolégia: JUDr. Katarína Pramuková (22. november 2017 – 21. november 2020)
• predseda správneho kolégia: JUDr. Jozef Milučký (9. december 2017 – 8. december 2020)
• predseda trestnoprávneho kolégia: JUDr. František Mozner (24. október 2019 – 24. október 2022)

Predseda Najvyššieho súdu

Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom SR po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu. Predseda bol zároveň aj predsedom Súdnej rady.^[1] Ján Drgonec, bývalý ústavný sudca funkciu popísal takto: „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás.“^[2] Od 1. septembra 2014 sú funkcie rozdelené.^[3]

Prezidentka Zuzana Čaputová 20. mája 2020 za predsedu súdu menovala Jána Šikutu.^[4]

Výber predsedu v roku 2014

Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu Štefana Harabina sa končilo 22. júna 2014.^[5] Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidovali traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia Zuzana Ďurišová a doterajšia členka Súdnej rady Jana Bajánková.^[2] Nový predseda musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa mohlo opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemohli hlasovať.^[2]

Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.^[2] Bajánkova bola navrhnutá ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom (SMER-SD). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“^[2] Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.^[1] Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka Justičnej akadémie SR preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“^[5] Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.^[2]

Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom Gašparovičom mohol na Ústavný súd obrátiť nielen nový prezident Kiska (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.^[5]

Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.^[6]

V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v Spišských Hanušovciach.^[6] V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd viedla podpredsedníčka Jarmila Urbancová.^[6]

V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.^[7] Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom Andrejom Kiskom.^[8]

Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970

• Pavel Király (1. apríl 1970 – 2. december 1970)
• Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990)
• Karol Plank (12. január 1990 – 31. január 1996)
• Milan Karabín (1. február 1996 – 12. december 1997)
• Štefan Harabin (11. február 1998 – 11. február 2003)
• Milan Karabín (7. október 2003 – 7. október 2008)
• Štefan Harabin (23. jún 2009 – 23. jún 2014)
• Daniela Švecová (2. október 2014 – 2. október 2019)
• Peter Szabo (1. apríl 2020 – 20. máj 2020) ad interim
• Ján Šikuta (20. máj 2020 – 20. máj 2025)

Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970

• Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu)
• Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990)
• Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998)
• Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999)
• Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004)
• Daniela Švecová (30. máj 2005 – 30. máj 2010)
• Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018; 8. jún 2018 – 31. marec 2020)
• Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025)

Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Občianskoprávne kolégium

• vedie JUDr. Jana Bajánková
• zastupuje: JUDr. Martin Vladik
• predtým viedli: JUDr. Jozef Ťapák (1991 – 1997); JUDr. Jozef Štefanko (1997); JUDr. Milan Ľalík (1997 – 2006); JUDr. Jana Bajánková (2006 – 2014); JUDr. Soňa Mesiarkinová (2014 – 2017)
• predtým zastupovali: JUDr. Jaromír Svoboda; JUDr. Daniela Švecová; JUDr. Jana Bajánková; JUDr. Vladimír Magura; JUDr. Helena Haukvitzová

Obchodnoprávne kolégium

• vedie JUDr. Katarína Pramuková
• zastupuje: JUDr. Ivana Izakovičová
• predtým viedli: JUDr. Ivan Lubina (1992 – 1997); JUDr. Alexander Vietor (1997 – 1999); JUDr. Peter Dukes (2001 – 2009); JUDr. Juraj Seman (2010 – 2014); JUDr. Anna Marková (2014 – 2017)
• predtým zastupovali: JUDr. Štefan Šatka; JUDr. Juraj Seman; JUDr. Anna Marková; JUDr. Jana Zemaníková; JUDr. Alena Priecelová

Trestnoprávne kolégium

• vedie JUDr. František Mozner
• zastupuje: JUDr. Peter Hatala
• predtým viedli: JUDr. Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); JUDr. Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); JUDr. Štefan Minárik (2000 – 2001); JUDr. Harald Stiffel (2001 – 2014); JUDr. Libor Duľa (2015 – 2019)
• predtým zastupovali: JUDr. Štefan Minárik; JUDr. Milan Lipovský; JUDr. Peter Krajčovič; JUDr. Juraj Kliment; JUDr. Igor Burger; JUDr Libor Duľa

Správne kolégium

Správne kolégium bolo v roku 2021 so vznikom Najvyššieho správneho súdu SR zrušené.

• viedol ho: JUDr. Jozef Milučký
• zastupoval: JUDr. Jana Hatalová, PhD.
• predtým ho viedli: JUDr. Sergej Kohut (1992 – 1993; 1994 – 1996; 2001 – 2006); JUDr. Eva Babiaková, CSc. (1996 – 2001); JUDr. Ida Hanzelová (2006 – 2014); JUDr. Elena Závadská (2014)
• predtým zastupovali: Mikuláš Kerekeš; JUDr. Eva Babiaková, CSc., JUDr. Ida Hanzelová; JUDr. Tatiana Aschenbrennerová; JUDr. Jana Baricová; JUDr. Jozef Hargaš

Senáty Najvyššieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlenných veľkých senátoch, alebo v sedemčlennom kompetenčnom senáte. Do týchto senátov sú sudcovia rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda.

Trojčlenné senáty rozhodujú:

• vo veciach riadnych opravných prostriedkov (v civilnom súdnictve odvolaní, v trestnom súdnictve odvolaní a sťažností, v správnom súdnictve kasačných sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (najmä krajských súdov ako súdov prvého stupňa vo veciach správneho súdnictva; a Špecializovaného trestného súdu);
• vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov);
• pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť).

Päťčlenné senáty rozhodujú:

• vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde);
• vo veciach správneho súdnictva v prvom stupni (najmä volebné veci a veci politických strán a hnutí, kompetenčné spory).

Veľké senáty zložené zo siedmich sudcov rozhodujú (s výnimkou Trestnoprávneho kolégia) o veciach im postúpených trojčlenným senátom alebo päťčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný alebo päťčlenný senát mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným senátom Najvyššieho súdu; prostredníctvom veľkých senátov sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho súdu.

Kompetenčný senát zložený zo siedmich sudcov rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy, ako aj medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi.

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Najvyšší súd SR
• Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR