Najvyšší móbad bol titul veľkňaza zoroastrickej cirkvi v sásánovskej Perzii. Používal sa zhruba od 3. do 7. storočia po Kr. a je odvodený zo staroperzského magupati, pán mágov. Jeho držiteľ bol najvyššou autoritou v oblasti zákonodárstva a práva a často mal aj veľký vplyv na politiku. K popredným móbadom patril najmä Kartír v 3. storočí, ktorý sa za Báhráma II. vyšvihol až na prvého ministra ríše.

Vrchnému móbadovi podliehali móbadovia jednotlivých provincií a tým zas lokálni mágovia, takže možno hovoriť o štrukturovanej hierarchii, aj keď asi voľnejšej ako v prípade biskupskej organizácie kresťanov. Sýrske spisy mučeníkov z dôb prenasledovania kresťanov za Šápúra II. opisujú okrem vrchného móbada ešte „hlavu móbadov“, pričom vzťah medzi týmito hodnosťami nie je celkom jasný.