Nagroda Fundacji im. Kościelskich (tiež Nagroda Kościelskich, „Cena nadácie Kościelských“) je poľská literárna cena udeľovaná od roku 1962 Nadáciou Kościelských (Fundacja im. Kościelskich) so sídlom v Ženeve.

Vývin a činnosť

Nadácia Kościelských vznikla na základe poslednej vôle Moniki Kościelskiej, ktorá zomrela v júli 1959. Bola vdovou po Władysławovi Augustovi Kościelskom, vydavateľovi, básnikovi a mecenášovi umenia. Cieľom nadácie je podpora rozvoja poľskej literatúry a poézie vďaka udeľovaniu ocenení mladým poľským tvorcom (najmä spisovateľom a literárnym kritikom), do 40 rokov (s niekoľkými výnimkami), obyvateľom Poľska, alebo poľským emigrantom. Nositeľov vyberá porota zvolená správnou radou nadácie. Členmi poroty boli mimo iných aj Kajetan Dzierżykraj-Morawski, Konstanty Jeleński, Zygmunt Estreicher, Krzysztof Górski, Maria Danilewicz-Zielińska, Jan Błoński, Maciej Morawski, Andrzej Vincenz, Jacek Woźniakowski, nakrátko Jan Parandowski a Ludwik Hieronim Morstin, ktorí odstúpili vzhľadom na nemožnosť vycestovať z Poľska a zúčastniť sa zasadaní. Porota je zložená z členov rady ako aj znalcov súčasnej poľskej literatúry. Všetky funkcie v rade a porote sú čestné. Prostriedky na činnosť sú pokryté z pozostalosti Kościelských. Výška finančnej odmeny sa mení každoročne, v závislosti od príjmov z cenných papierov a počtu laureátov.

Nadácia pokračuje v tradícii mecenášstva umenia, založenej Władysławom Kościelskim (1819 – 1895), známym ako Sefer Paşa, ktorý nadobudol obrovský majetok. Zdedil ho budúci svokor zakladateľky nadácie Józef (1845 – 1911), politický činiteľ, básnik a dramaturg. Bol zakladateľom a dlhoročným predsedom Združenia poľských literátov a novinárov (Towarzystwo Literatów i Dziennikarzy Polskich) v pruskom Poľsku, viedol aj širokú osvetovo-kultúrnu činnosť. Jeho syn Władysław August (1886 – 1933), básnik, prekladateľ a vydavateľ bol tiež mecenáš umenia a literatúry. Jediný syn Władysława Augusta a Moniky Kościelských, Wojciech, zomrel v mladom veku (1947). Bol posledným predstaviteľom tej línie rodiny.

Nadácia Kościelských má veľké zásluhy v poľskej kultúre. Ňou udeľované ceny sú najvyšším pravidelným ocenením poľskej literatúry za hranicami štátu. Medzi laureátov patria najvýnimočnejší poľskí prozaici, básnici a literárni kritici. Do roku 1989 sa slávnostné odovzdávanie cien odohrávalo v Ženeve, neskôr premenlivo vo Varšave, Krakove a veľkopoľskom Miłosławe (v paláci, ktorý býval majetkom Kościelských).

V súčasnosti patria do poroty mimo iných: François Rosset (predseda), Anna Estreicher, Ewa Bieńkowska, Włodzimierz Bolecki, Jerzy Jarzębski, Jacek Sygnarski, Tomasz Różycki, Ewa Zając a Jan Zieliński.

Laureáti

• 1962 – Andrzej Brycht, Andrzej Busza, Sławomir Mrożek, Jan Rostworowski
• 1963 – Zbigniew Herbert, Zygmunt Kubiak, Jan Winczakiewicz
• 1964 – Bogdan Czaykowski, Wiesław Dymny, Tadeusz Konwicki, Zofia Romanowiczowa, Bogdan Wojdowski
• 1965 – Tadeusz Chabrowski, Andrzej Kijowski, Marian Ośniałowski, Wiktor Woroszylski
• 1966 – Henryk Grynberg, Gustaw Herling-Grudziński, Włodzimierz Odojewski
• 1967 – Jarosław Abramow-Newerly, Tadeusz Nowak, Jarosław Marek Rymkiewicz
• 1968 – Jan Błoński, Konstanty Jeleński, Marek Nowakowski, Ryszard Przybylski, Marek Skwarnicki
• 1969 – Jan Darowski, Urszula Kozioł, Jerzy Kwiatkowski, Mieczysław Paszkiewicz, Alina Witkowska
• 1970 – Jerzy Gierałtowski, Janina Kowalska, Kazimierz Orłoś
• 1971 – Bohdan Cywiński, Adam Czerniawski, Jerzy Harasymowicz, Zygmunt Haupt, Wacław Iwaniuk, Zbigniew Żakiewicz
• 1972 – Stanisław Barańczak, Bonifacy Miązek, Edward Stachura, Władysław Lech Terlecki
• 1973 – Tomasz Burek, Janusz A. Ihnatowicz, Ewa Lipska, Alicja Lisiecka
• 1974 – Jerzy W. Borejsza, Alicja Iwańska, Edward Redliński
• 1975 – Wojciech Karpiński, Julian Kornhauser, Marcin Król, Paweł Łysek, Adam Zagajewski
• 1976 – Bolesław Kobrzyński, Ryszard Krynicki, Bogdan Madej, Joanna Pollakówna
• 1977 – Ewa Bieńkowska, Maciej Broński, Małgorzata Szpakowska, Bolesław Taborski
• 1978 – Piotr Wojciechowski
• 1979 – Jerzy Mirewicz
• 1980 – Józef Baran, Jerzy Pluta, Janusz Węgiełek
• 1981 – Janusz Anderman, Krzysztof Dybciak, Anna Frajlich-Zając, Jan Komolka
• 1982 – neudelené
• 1983 – Stefan Chwin, Jan Góra, Antoni Pawlak, Jan Polkowski, Stanisław Rosiek
• 1984 – Bronisław Maj, Tadeusz Korzeniewski
• 1985 – Jerzy Jarzębski
• 1986 – Tomasz Jastrun, Adam Michnik, Leszek Szaruga
• 1987 – neudelené
• 1988 – Paweł Huelle, Piotr Sommer
• 1989 – Włodzimierz Bolecki, Jerzy Pilch, Krzysztof Rutkowski
• 1990 – Grzegorz Musiał, Bronisław Wildstein, Marek Zaleski
• 1990 – Wisława Szymborská
• 1991 – Andrzej Bart, Marian Stala
• 1992 – Krzysztof Myszkowski
• 1992 – Aleksandra Olędzka-Frybesowa
• 1993 – Marzanna Bogumiła Kielar, Artur Szlosarek
• 1994 – Maciej Niemiec, Tadeusz Słobodzianek, Marek Wojdyło
• 1995 – Magdalena Tulli, Andrzej Stasiuk
• 1996 – Jacek Baczak, Marcin Świetlicki
• 1997 – Olga Tokarczuková, Andrzej Sosnowski
• 1998 – Przemysław Czapliński, Jacek Podsiadło
• 1999 – Adam Wiedemann, Arkadiusz Pacholski
• 2000 – Michał Paweł Markowski, Wojciech Wencel
• 2001 – Jerzy Sosnowski
• 2002 – Olga Stanisławska
• 2003 – Dawid Bieńkowski
• 2004 – Tomasz Różycki
• 2005 – Jacek Dehnel
• 2006 – Jolanta Stefková
• 2007 – Mikołaj Łoziński
• 2008 – Jacek Dukaj
• 2009 – Tadeusz Dąbrowski
• 2010 – Marcin Kruk
• 2011 – Andrzej Franaszek
• 2012 – Andrzej Dybczak
• 2013 – Krystyna Dąbrowska
• 2014 – Krzysztof Siwczyk
• 2015 – Szczepan Twardoch
• 2016 – Maciej Płaza
• 2017 – Urszula Zajączkowska
• 2018 – Joanna Czeczottová
• 2019 – Aldona Kopkiewiczová
• 2020 – Małgorzata Rejmerová
• 2021 – Jan Baron
• 2022 – Bartosz Sadulski

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nagroda_Fundacji_im._Kościelskich na poľskej Wikipédii.