Nacionalizmus môže byť:

• teória a/alebo ideológia a/alebo politika, ktorá kladie dôraz na všetko národné a podľa ktorej najmä má byť národ (alebo etnická skupina) základom spoločenskej organizácie (najmä štátu) a každý národ by ideálne mal mať svoj vlastný štát (opakom sú napr. jednak ideológie zamerané na triedy či vrstvy spoločnosti a jednak občiansky princíp organizácie štátu)^{[1][2][3][4][5][6][7][8]}
• (i) ideológia a/alebo politika založená na presvedčení o výnimočnosti vlastného národa (podľa niektorých názorov je spojená s xenofóbiou); (ii) vedomie a pocit národa o svojej národnej nadradenosti; (iii) intenzívne národné uvedomenie vyhraňujúce sa voči iným národom (opakom je napr. na jednej strane vlastenectvo alebo národné povedomie a na druhej strane šovinizmus)^{[1][5][7][9][10]}
• (i) nekompromisné hájenie národných záujmov; (ii) postoj vidiaci hlavný cieľ politiky v presadení záujmu vlastného národa; (iii) ideológia a politika, ktorá háji záujmy celého národa, bojuje proti cudzej nadvláde, centralistickej moci, cudzej moci vo vlastnom národe, štáte, krajine a pod.^{[11][12][13][14]}
• (i) podpora (alebo úsilie o dosiahnutie alebo ideológia spočívajúca vo vytvorení) politickej nezávislosti (t.j. spravidla samostatného štátu alebo autonómie) pre konkrétny národ, príp. všeobecnejšie pre konkrétne vymedzenú (kultúrnu a pod.) sociálnu skupiny; (ii) vznikajúce národné povedomie národa, ktorý sa chce osamostatniť^{[15][14][7][16][17]}
• vlastenectvo (synonymum: občiansky nacionalizmus)^{[5][13][2][18][14][9]}
• (i) vedomie príslušnosti ku konkrétnemu národu (pričom sa môže myslieť aj politický národ)^[13][5][19]; (ii) súbor presvedčení a symbolov vyjadrujúcich identifikáciu s konkrétnym národným spoločenstvom^[20]
• v marxizme-leninizme: buržoázny nacionalizmus^[21][22][23]
• pejoratívne: šovinizmus ^[24][18][14]

Nacionalizmus ako politická ideológia

Samotný pojem nacionalizmu je relatívne mladý a pravdepodobne ho prvýkrát použil v 18. storočí Johann Gottfried von Herder. Už od prvých historických zmienok môžeme sledovať nepretržitú snahu ľudí zoskupovať sa na rôznych úrovniach vývoja (rod, kmeň, národ) do spoločenstiev s rovnakými resp. príbuzným prvkami. Boli to predovšetkým spoločný jazyk, etnická príbuznosť, identický historický vývoj, tradícia, osobitný typ kultúry, kolektívne vedomie, či územie. Z toho vyplývalo aj politické a hospodárske pôsobenie národných spoločenstiev v určitom geografickom priestore. Nacionalizmus súčasne nemožno definovať iba z jedného dejinného príkladu – napr. vývoj západoeurópskych národov, v skutočnosti musíme sledovať osobitý vývoj nacionalizmu slovanských, germánskych resp. arabských národov a pod. Nacionalizmus sa objavuje v dejinách ľudstva v rôznych niekedy aj navzájom protirečivých formách (napr. konzervatívny, ľavicový). Jedna forma nacionalizmu ustúpi do úzadia a zrodí sa nová. V každom prípade nacionalizmus aj na začiatku 21. storočia patrí medzi hlavné ideológie dejinného pohybu.^{[chýba zdroj}

Západná Európa: Anglický národ sa objavil potom, ako anglosaský jazyk splynul s normansko-francúzskym a vznikol anglický jazyk. Na druhej strane, však pojem anglický národ nebol nikdy spájaný s vedomím spoločného jazyka a kultúry, ale príslušnosti k Anglickej korune^[25]. Podobne tomu bolo aj vo Francúzsku, kde tomu predchádzalo splynutie fransko-nemeckého a latinského jazyka do jazyka francúzskeho. V Európe ale aj inde vo svete malo na formovanie národnej identity vplyv aj náboženstvo (vzostup nacionálneho cítenia sa zhoduje, čo však nie je pravidlom, s nástupom reformácie, keď sa nadradenosť latinčiny v cirkevných obradoch narušila čoraz častejším nastupujúcim používaním miestnych jazykov). Jazyk ako určujúci znak národného povedomia je však iba jedným z celej rady definujúcich prvkov. Napr. dejiny írskeho národa, ktorý si aj napriek sedemstoročnej britskej nadvláde zachoval svoju existenciu a vybojoval v 20. storočí vlastný štát. Na druhej strane v dôsledku cudzej nadvlády len malá časť Írov v súčasnosti ovláda pôvodný írsky jazyk, ktorý má keltský pôvod.^{[chýba zdroj}

Nacionalizmus vo svojej výbojnej podobe spôsobil množstvo vojnových konfliktov. V 20. storočí sa vyvinuli extrémne formy nacionalizmu ako nacizmus, fašizmus, frankizmus, a ďalšie, ktoré inšpirovali mnohé hnutia a politické smery vo svete. Na Slovensku to bola najmä Hlinková slovenská ľudová strana.^{[chýba zdroj}

Zdroje

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nacionalizmus