O rovnomennom okrese pozri Námestovo (okres).

Námestovo
mesto
Hviezdoslavovo námestie v Námestove
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Námestovo
Región	Orava
Vodný tok	Biela Orava
Nadmorská výška	614 m n. m.
Súradnice	49°24′30″S 19°29′00″V / 49,408333°S 19,483333°V / 49.408333; 19.483333
Rozloha	44,45 km² (4 445 ha) [1]
Obyvateľstvo	7 618 (31. 12. 2021) [2]
Hustota	171,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1558
Primátor	Ján Kadera[3] (SMER-SD, HLAS-SD, REPUBLIKA, SNS)
PSČ	029 01
ŠÚJ	509868
EČV (do 2022)	NO
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa mestského úradu	Mestský úrad ul. Cyrila a Metoda 329/6 029 01 Námestovo
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	043 / 550 47 01
Fax	043 / 550 47 12
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Námestovo
Webová stránka: namestovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Námestovo je okresné mesto ležiace na brehu vodnej nádrže Oravská priehrada na severe stredného Slovenska v Žilinskom kraji.

Poloha

Námestovo leží v blízkosti štátnej hranice s Poľskom, v Oravskej kotline na severozápadnom brehu vodnej nádrže Oravská priehrada pri vtoku rieky Biela Orava. Mesto obkolesuje pohorie Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina s neďalekými Oravskými Beskydmi a Roháčmi. Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Leží 32 km severovýchodne od Dolného Kubína, 15 km severozápadne od Tvrdošína a 48 km juhovýchodne od poľského mesta Żywiec.

Vodné toky

Námestovo leží na brehu Oravskej priehrady a väčšie toky na jeho územie zasahujú len okrajovo pri ústí do priehrady. Najväčším tokom je Biela Orava, ktorá sa v ústí rozvetvuje do niekoľkých kratších ramien. Z potokov sú na území mesta najvýznamnejšie: Klinec (tečie cez intravilán), Michalovka a Jelení potok.

Dejiny

Do polovice 16. storočia sa Orava spolu s Oravským hradom počítala k majetku kráľa a celé územie mali v užívaní vyšší kráľovskí úradníci. V roku 1556 získal Oravu aj s hradom do zálohy nový majiteľ, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup František I. Turzo, ktorý sa pričinil o zaľudňovanie tohoto regiónu. Na hornej Orave začali vznikať prvé osady, v roku 1557 Námestovo ako valašská osada na základne šoltýskej listiny vydanej Thurzom Ondrejovi Randovi a ďalším sedliakom.
V roku 1612 tu bola založená evanjelická farnosť a v roku 1663 obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Neskôr bolo mesto poznačené protihabsburskými povstaniami. V roku 1671 sa v Námestove usadil Gašpar Pika – vodca jedného z povstaní, ktorý spolupracoval s farárom Štefanom Bockom v získavaní ľudí na svoju stranu. Pika na istú dobu so svojím vojskom obsadil aj Oravský hrad. Povstanie bolo však cisárskymi vojskami potlačené a vodcu spolu s 25 oravskými a liptovskými richtármi kruto popravili napichnutím na drevené koly.
Od 18. storočia sa mesto menilo na centrum protireformácie. Po roku 1772 tu v hojnom počte pribúdalo aj židovské obyvateľstvo. Do roku 1825 tu žilo už 176 Židov, najviac na Orave.^[4][5]

Mesto malo všetky predpoklady na dobrý hospodársky rozvoj, pretože ležalo na obchodnej ceste s Poľskom. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a pôvodne roľnícka oblasť sa postupne menila na plátennícku. V roku 1775 tu bola vybudovaná farbiareň s mangľovňou. Rozkvet osady vyvrcholil 14. júna 1776, kedy pôvodne poddanskú obec kráľovná Mária Terézia povýšila na mesto s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky, kde sa obchodovalo s remeselnými výrobkami ľudu a postupne sa námestovské trhy stali najnavštevovanejšími na Orave. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. K úpadku pláteníctva došlo až počas prvej svetovej vojny.

Druhá svetová vojna zanechala mesto výrazne spustošené. Došlo k arizácii židovských podnikov a majetkov. Väčšina miestnych židov bola v roku 1942 násilne deportovaná do koncentračných táborov v Nemcami okupovanom Poľsku. V roku 1943 vypukol v meste požiar a svoju daň si vyžiadali aj oslobodzovacie boje. Na konci vojny 2. apríla 1945 na Veľkonočný pondelok tu v boji zahynulo 64 obyvateľov a bolo zničených približne 60 % domov.^[4][5] Po vojne sa vrátilo do mesta niekoľko desiatok Židov, z ktorých však väčšina po roku 1948 odišla do Izraela.

Ďalšiu výraznú zmenu v charaktere mesta predstavovala výstavba Oravskej priehrady, kedy došlo k zatopeniu 2/3 mesta spolu s dolnou časťou obce Bobrov. Úplne zatopené boli obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo a Ústie. Veľká časť obyvateľov odchádzala na južné Slovensko a práve kvôli výstavbe priehrady nie je dnes v Námestove zachované historické centrum mesta. V 70. rokoch došlo k rozvoju priemyslu (najmä odevný /Makyta/ a kovovýroba).

V roku 1996 sa Námestovo stalo okresným mestom Hornej Oravy a v súčasnosti má približne 7 600 obyvateľov.^[6]

Časti mesta

• Stred
• Brehy
• Čerchle
• Námestovo
• Predmostie
• Slanica I a II
• Slanická Osada
• Priemyselná zóna
• Vojenské

Súčasťou územia je aj katastrálne územie zaniknutej obce Slanica a katastrálne územie Námestovské Pilsko

Obyvateľstvo

Kultúra

Pravidelne sa tu konajú výstavy obrazov, keramiky a iného umenia a počas leta sa organizujú koncerty vážnej a populárnej hudby.

Stavby

Historické jadro mesta sa nezachovalo – zatopila ho Oravská priehrada.

Najvýznamnejšia pamiatka sa nachádza uprostred priehrady, na Slanickom ostrove umenia, slanický rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža postavený v 18. storočí. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby. Na ostrove je aj lapidárium.

V Námestove sa z 19. storočia zachovali drevené a murované plátennícke domy.

Časť mesta, v pozadí Oravská priehrada

Most v Námestove – výjazd z mesta

Pláž pred rekreačným strediskom Studnička

V pozadí Oravská Magura s vrchom Magurka, v popredí "bazén" pri nízkej vodnej hladine – upravený breh priehrady pri vtoku Bielej Oravy, vystavaný na rozvoj vodného lyžovania

Školstvo

V Námestove sa nachádza sedem stredných škôl – Gymnázium Antona Bernoláka v Námestove, Hotelová akadémia, Obchodná akadémia, Združená stredná škola, Súkromná stredná škola podnikania EDUCO NO, Stredné odborné učilište strojárske, Súkromné stredné odborné učilište EDUCO NO. Sú tu tri základné školy, špeciálna škola a tri umelecké základné školy.

Šport

Jazero Oravskej priehrady a okolitá príroda dáva predpoklad širokého športového vyžitia. Rozšírený je rybolov, plávanie, surfing, jachting, turistika, poľovačky. Počas letnej turistickej sezóny sa v Námestove organizujú podujatia medzinárodného charakteru – Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v rýchlych motorových člnoch.

Oravská priehrada

Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaná na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Na výstavbu priehrady boli vypracované viaceré projekty. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.

K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.

Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami rybolovu, kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, surfingu, iných vodných športov a atrakcií. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.

Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.

Osobnosti

• Jozef Danielak (* 1856 – † 1883), rímskokatolícky kňaz, filológ a publicista
• Matej Murín (* 1860 – † 1934), podnikateľ
• Augustín Način Borin (* 1900 – † 1977), básnik, redaktor a vydavateľ
• Fedor Thurzo (* 1907 – † 1986), právnik, verejný činiteľ a bylinkár
• Jozef Nodžák (* 1946 - † 2017), herec a detský zabávač
• Katarína Eva Čániová (* 1955), novinárka a spisovateľka
• Jozef Miklušičák (* 1955), politik
• Peter Brňák (* 1959), politik
• Dušan Tittel (* 1966), futbalista
• Ivan Uhliarik (* 1968), politik
• Jozef Kabaň (* 1973), automobilový dizajnér
• Ondrej Kutlík (* 1976), vzpierač
• Juraj Tomaga (* 1977), diplomat

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Námestove

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka
• Turisticko - informačný portál mesta Námestovo
• http://www.namestovo-orava.webnode.sk
• http://www.namestovo.estranky.sk/
• http://www.youtube.com/user/oravak1

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Námestovo