A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Mužská dvojhra | |
|---|---|
| Wimbledon 2016 | |
| Víťaz |
 Andy Murray |
| Finalista |
 Miloš Raonič |
| Výsledok | 6–4, 7–6(7–3), 7–6(7–2) |
| Kategórie | |
Mužská dvojhra na Wimbledone 2016 prebehla na prelome júna a júla 2016. Do londýnskeho grandslamu nastúpilo sto dvadsať osem tenistov. Z kvalifikačného turnaja, odohrávajúceho sa medzi 20. až 25. júnom, postúpilo šestnásť hráčov. Rozlosovanie prebehlo 25. júna 2016. Dvojnásobným obhajcom titulu bol prvý hráč sveta Novak Đoković zo Srbska,[1] ktorý však stroskotal v treťom kole na Američanovi Samovi Querreymu.[2]
Víťaz si do rebríčka ATP pripísal 2 000 bodov a získal sumu 2 000 000 libier, finalista potom polovičnú prémiu.
Významné zápasy
_(27595292054).jpg)
V úvodnom kole vyradil na sedemnástom dvorci britský kvalifikant a 772. hráč rebríčka Marcus Willis litovského tenistu Ricardasa Berankisa, ktorému patrila 54. priečka svetovej klasifikácie. Trojsetový zápas, v ktorom odvrátil 19 z 20 brejkbalov, bol pre 26–ročného Brita prvým grandslamovým duelom v hlavnej súťaži. Do tej prenikol po šiestich výhrach v predkvalifikácii a kvalifikácii.[3] V druhej fáze nestačil na Rogera Federera.
Víťazstvom v druhom kole nad Francúzom Mannarinom vytvoril Novak Đoković nový rekord otvorenej éry 30 víťaznými zápasmi na Grand Slame v rade, čím prekonal výkon tenisovej legendy Roda Lavera z konca šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.[4] Rekord ale hneď v následnom kole nedokázal navýšiť, keď bol prekvapivo nad jeho sily dvadsiaty ôsmy nasadený americký tenista Sam Querrey, ktorý dokázal Srba poraziť v štyroch setoch po výsledku 6–7, 1–6, 6–3 a 6–7. Stretnutie sa hralo v dvoch dňoch, najprv v piatok 2. júla vyhral Američan prvé dva sety a pre nepriazeň počasia sa zápas odložil na sobotu. V nej potom srbská jednička získala tretí set, avšak po nevyužití šancí v 4. sete rozhodol o víťazstve Querreyho tiebreak s výsledným skóre 7–5. Na grandslame sa Đoković nedostal do osemfinále prvýkrát od Roland Garros 2009, kedy v Paríži tiež skončil v treťom kole. Ukončil tým šnúru dvadsiatich ôsmich grandslamových štvrťfinále v rade.[2]
Juan Martín del Potro, vracajúci sa po dlhotrvajúcich zraneniach oboch zápästí, vyradil v druhom kole svetovú štvorku Wawrinku. Argentínsky semifinalista z roku 2013 na grandslame neštartoval od Australian Open 2014 a pre postavenie 165. hráč vo svetovej klasifikácii získal rebríčkovú ochranu.[5]
Osemnásty nasadený Američan John Isner v treťom kole nadviazal na najdlhší zápas tenisovej histórie z roku 2010 kde v päťsetovom maratóne proti francúzskej turnajovej dvanástke Jo-Wilfried Tsongom stratil vedenie 2–0 na sety, aby v záverečnom piatom dejstve podľahol pomerom hier 17–19. Tsonga tak navýšil aktívnu bilanciu päťsetových zápasov na 15–7, z toho vo Wimbledone na 6–0. Svojou 103. grandslamovou výhrou vyrovnal historický rekord francúzskych tenistov v počte víťazstiev na grandslamoch, ktorý držal Jean Borotra. Isnerov pomer päťsetových duelov je 6–15. Celé stretnutie trvalo 4:24 hodín a Francúz v poslednom sete, hranom cez dve hodiny, premenil jediný brejkbal, aby sa ujal vedenia 18–17. Za stavu 15–16 pritom odvrátil mečbal.[6]
Do štvrťfinále sa prebojoval Francúz Lucas Pouille, ktorý pred turnajom nevyhral ani jeden zápas na tráve.[7] Prvýkrát tiež na grandslame prekonal brány druhého kola. Medzi poslednou osmičkou ho však zastavil Tomáš Berdych po trojsetovom priebehu.[8]
Desiatykrát v kariére dokázal Roger Federer otočiť priebeh zápasu zo stavu 0–2 na sety, keď vo štvrťfinále zdolal deviateho nasadeného Marina Čiliča v piatich setoch. Chorvát nevyužil ani jeden z troch mečbalov. Bazilejský rodák tak medzi poslednou štvoricu hráčov na londýnskom grandslame prešiel v 34 rokoch a 336 dňoch veku, čím sa stal najstarším tenistom v tejto fáze od roku 1974 a vtedy 42–ročného Austrálčana Kena Rosewalla. 307. víťazným zápasom na Grand Slame prekonal historický rekord Martiny Navrátilovej (306) v počte výhier. Jedenástou účasťou vo wimbledonskom semifinále vyrovnal rekordný zápis Američana Jimmyho Connorsa.[8]
Andy Murray: Druhý triumf vo Wimbledone
| Štatistiky finále[9] | ||
|---|---|---|
| Raonič | Murray | |
| 8 | Esá | 7 |
| 1 | Dvojchyby | 2 |
| 73/114 = 64% | 1. podanie do dvorca | 69/103 = 67% |
| 49/73 = 67% | Úspešnosť 1. podania | 60/69 = 87% |
| 29/41 = 71% | Úspešnosť 2. podania | 19/34 = 56% |
| 39 | Víťazné lopty | 39 |
| 29 | Nevynútené chyby | 12 |
| 0/2 = 0% | Brejkbal | 1/7 = 14% |
| 46/74 = 62% | Hra na sieti | 17/22 = 77% |
| Servis | ||
| 78 | Celkom vyhratých lôpt pri vlastnom podaní | 79 |
| 193 km / h | Priemerná rýchlosť podania | 187 km / h |
| 237 km / h | Najvyššia rýchlosť podania | 209 km / h |
| Dĺžka zápasu 2:48 hodín | ||
Finále ponúklo reprízu z troch týždňov starého trávnatého turnaja AEGON Championships v londýnskom Queen's Clube medzi Andym Murrayom a Raoničom, kde v poslednom zápase uspela domáce jednička Brit Murray, ktorý mladšieho rivala porazil v troch setoch.[10] V 10 predchádzajúcich grandslamových finálových stretnutiach boli jeho súperi buď Roger Federer alebo Novak Đoković.[10]
Rovnaký počet setov potreboval Murray aj vo finále na Centre Courte, kde prvého Kanaďana v histórii finále londýnskeho Grand Slamu a debutanta v grandslamovom finále Raoniča porazil po výsledku 6–4, 7–6 a 7–6, vylepšil si vedenie vo vzájomnej bilancii zápasov na 7–3 a ziskom 3. grandslamovej trofeje naviazal na svoj londýnsky triumf z roku 2013 a víťazstvo na US Open 2012.[11] V prvom sete dokázal Škót preraziť podanie kanadského tenistu v siedmej hre, a keďže sám dobre podával, doservíroval set bez väčších komplikácií. V nasledujúcom sete mal rodák z Glasgowa štyri príležitosti k brejknutiu súpera, ale ani jednu z nich nevyužil, a tak musela o víťazovi setu rozhodnúť skrátená hra. V nej mal od začiatku navrch domáci tenista, ktorý ukoristil tiebreak pomerom loptičiek 7–3. V 3. setom prišla Kanaďanova šanca, keď mu za stavu 2–2 na gemy ponúkol súper prvýkrát šancu k brejku, ktorú však nedokázal využiť. Aj tento set dospel do skrátenej hry, v ktorej sa rýchlo ujal vedenia 5–0 Murray, ktorý nakoniec využil svoj druhý mečbal a po svojom štyridsiatom vyhratom zápase v sezóne sa rozplakal na lavičke.[12]
- Ceremoniál
Pri slávnostnom ceremoniáli potom dojatý Murray povedal: „Toto je pre mňa každý rok najdôležitejší turnaj. Zažil som tu nádherné chvíle aj ťažké časy, ale dnes som hral naozaj dobre. Keď som tu vyhral prvýkrát v roku 2013, bola to taká úľava po tom všetkom strese a tlaku, že som nemal šancu si to poriadne užiť. Teraz si to rozhodne vychutnám“. Murray poďakoval aj svojmu staronovému koučovi Lendlovi: „Patrí mu vďaku za všetko, čo pre mňa urobil. Spolupráca s ním funguje výborne“.
Potom však ľudia v hľadisku bučali, keď Škót narážal na ministerského predsedu Davida Camerona a jeho úlohu vo vystúpení Británie z EÚ: „Vyhrať Wimbledon je ťažké, ale určite by som nechcel byť premiérom“.[12]
Sklamaný Raonič poznamenal: „Nevyšlo to, ale dúfam, že to čoskoro zažijem znova. Dnes som urobil maximum. Chcel som ho dostať pod tlak, ale on hral zo základnej čiary oveľa lepšie ako ja. Hral som s ním vyrovnane, ale v dôležitých okamihoch som jednoducho nedokázal zahrať lepšie“.[12]
- Faktor Lendl
Pár týždňov pred Wimbledonom obnovil Škót spoluprácu so staronovým trénerom Ivanom Lendlom, pod ktorého vedením vyhral na tráve všetkých 12 zápasov, ku ktorým nastúpil. Pod Lendlovým vedením zaznamenal Murray tri grandslamové triumfy zo 4 finálových účasti, ktoré pod jeho taktovkou hral. Bez neho neuspel ani v jednom zo 7 finále, ktoré na turnajoch veľkej štvorky odohral.[12]
Nasadenie hráčov
- 1.
Novak Đoković (Tretie kolo) - 2.
Andy Murray (Víťaz) - 3.
Roger Federer (Semifinále) - 4. Stan Wawrinka (Druhé kolo)
- 5.
Kei Nišikori (Štvrté kolo) - 6.
Milos Raonic (Finále) - 7.
Richard Gasquet (Štvrté kolo, odstúpil) - 8.
Dominic Thiem (Druhé kolo) - 9.
Marin Čilić (Štvrťfinále) - 10.
Tomáš Berdych (Semifinále) - 11.
David Goffin (Štvrté kolo) - 12. Jo-Wilfried Tsonga (Štvrťfinále)
- 13.
David Ferrer (Druhé kolo) - 14. Roberto Bautista Agut (Tretie kolo)
- 15.
Nick Kyrgios (Štvrté kolo) - 16. Gilles Simon (Druhé kolo)
- 17. Gaël Monfils (Prvé kolo)
- 18.
John Isner (Tretie kolo) - 19. Bernard Tomic (Štvrté kolo)
- 20.
Kevin Anderson (Prvé kolo) - 21.
Philipp Kohlschreiber (Prvé kolo) - 22. Feliciano López (Tretie kolo)
- 23. Ivo Karlović (Druhé kolo)
- 24. Alexander Zverev (Tretie kolo)
- 25. Viktor Troicki (Druhé kolo)
- 26. Benoît Paire (Druhé kolo)
- 27. Jack Sock (Druhé kolo)
- 28. Sam Querrey (Štvrťfinále)
- 29.
Pablo Cuevas (Prvé kolo) - 30.
Alexandr Dolgopolov (Druhé kolo) - 31.
João Sousa (Tretie kolo) - 32. Lucas Pouille (Štvrťfinále)
Pavúk
Legenda
|
|
|
Finálová fáza
| Štvrťfinále | Semifinále | Finále | |||||||||||||||||||||||
| 28 |  Sam Querrey
|
4 | 5 | 7 | 1 | ||||||||||||||||||||
| 6 | Milos Raonic
|
6 | 7 | 5 | 6 | ||||||||||||||||||||
| 6 | Milos Raonic
|
6 | 63 | 4 | 7 | 6 | |||||||||||||||||||
| 3 |  Roger Federer
|
3 | 77 | 6 | 5 | 3 | |||||||||||||||||||
| 3 | Roger Federer
|
64 | 4 | 6 | 711 | 6 | |||||||||||||||||||
| 9 |  Marin Čilić
|
77 | 6 | 3 | 69 | 3 | |||||||||||||||||||
| 6 | Milos Raonic
|
4 | 63 | 62 | |||||||||||||||||||||
| 2 | Andy Murray
|
6 | 77 | 77 | |||||||||||||||||||||
| 10 |  Tomáš Berdych
|
7 | 6 | 6 | |||||||||||||||||||||
| 32 |  Lucas Pouille
|
5 | 3 | 2 | |||||||||||||||||||||
| 10 | Tomáš Berdych
|
3 | 3 | 3 | |||||||||||||||||||||
| 2 | Andy Murray
|
6 | 6 | 6 | |||||||||||||||||||||
| 12 | Jo-Wilfried Tsonga
|
610 | 1 | 6 | 6 | 1 | |||||||||||||||||||
| 2 | Andy Murray
|
712 | 6 | 3 | 4 | 6 | |||||||||||||||||||