Mučeníčky z Valenciennes
Rehoľníčky a blahoslavené
ilustrácia z diela Uršulínky z Valenciennes pred a počas teroru (J. Loridan, Paríž, 1901, s. 257)
Štát pôsobenia	Francúzsko
Biografické údaje
Úmrtie	17. a 23. október 1794 Valenciennes, Francúzsko
Svätenia
Cirkev	Rímskokatolícka cirkev
Rehoľník
Rehoľa	Rád svätej Uršule
Svätec
Blahorečenie	13. jún 1920 Vatikán Benedikt XV.
Sviatok	17. a 23. október
Biografický portál

Mučeníčky z Valenciennes († 17. a 23. október 1794, Valenciennes, Francúzsko) je skupina mníšok, ktoré boli popravené počas Veľkej francúzskej revolúcie. Katolícka cirkev ich uctieva ako blahoslavené.

Mučeníčky sú radené podľa dňa popravy:

• bl. Natália Vanotová (66 rokov, popravená 17. októbra 1794)
• bl. Laurentína Prinová (47 rokov, popravená 17. októbra 1794)
• bl. Mária Uršuľa Bourlová (43 rokov, popravená 17. októbra 1794)
• bl. Mária-Lujza Ducretová (38 rokov, popravená 17. októbra 1794)
• bl. Augustína Desjardinsová (34 rokov, popravená 17. októbra 1794)
• bl. Klotilda Angela Paillotová (55 rokov, popravená 23. októbra 1794)
• bl. Jozefína Lerouxová (47 rokov, popravená 23. októbra 1794)
• bl. Školastika Lerouxová (45 rokov, popravená 23. októbra 1794)
• bl. Mária-Františka Lacroixová (45 rokov, popravená 23. októbra 1794)
• bl. Kordula Barréová (44 rokov, popravená 23. októbra 1794)
• bl. Anna-Mária Errauxová (32 rokov, popravená 23. októbra 1794)

Po vypuknutí veľkej francúzskej revolúcie, aj keď ustal prvotný teror a masové zabíjanie, nastalo prenasledovanie katolíckej cirkvi. Uršulínsky kláštor musel pod vedením Klotildy Angely najprv predať časť pôdy, aby mohli zaplatiť dlhy, ktoré na ne uvalila nová vláda, a v roku 1790 museli deklarovať, či chcú jednotlivé sestry aj naďalej žiť v kláštore. Väčšina si zvolila túto možnosť, niektoré odišli ku svojim rodinám. V nasledujúcom roku začínajú silnieť útoky, aby sa prešli na „lepšiu“ vieru. Mníšky pevne vyhlásili, že chcú zostať v jednote s Rímskokatolíckou cirkvou.

V roku 1792 vydalo Národné zhromaždenie dekrét, ktorým sa zakazovali akékoľvek rehoľné spoločnosti. Revolucionári vtrhli aj do Valenciennes a okrem iného zničili budovu klariského kláštora. Uršulínky a ďalšie sestry sa rozhodli odísť do mesta Mons v Belgicku, kde sa uchýlili do uršulínskeho kláštora.

Habsburské vojská obsadili 11. novembra 1793 mesto Valenciennes. Počas tohto obdobia nastal v meste čas pokoja a stability. Preto sa mníšky rozhodli vrátiť, aby sa venovali apoštolátu a výchove dievčat. O rok neskôr sa však od júla približovali k regiónu povstalecké vojská, až kým v septembri nezískali znovu kontrolu nad mestom. Tí sa snažili obnoviť predchádzajúci režim v meste, preto začali znovu prenasledovať zasvätené osoby. V noci z 1. na 2. september 1793 vtrhli do uršulínskeho kláštora a zadržali sestry. Všetky boli obvinené z nepovolenej emigrácie a vykonávania nelegálnej činnosti, teda učenia katolíckeho náboženstva. Následne boli uväznené vo vlastnom kláštore, do ktorého boli privedené aj iné osoby podozrivé z porušenia dekrétu. V tomto konvente tiež sídlil aj tribunál.

Počas súdneho procesu sa predstavená rádu Klotilda Angela (ktorú do tejto funkcie zvolili v roku 1790) snažila prevziať na seba celú zodpovednosť, aby ušetrila životy svojich spolusestier. Revolucionári však odsúdili na smrť všetky mníšky. Po niekoľkotýždňovom neľudskom väznení tak boli popravené gilotínou, a to v dvoch skupinách. K vykonaniu rozsudku došlo najprv 17. októbra, keď prišli o život Natália Vanotová, Laurentína Prinová, Mária Uršuľa Bourlová, Mária-Lujza Ducretová a Augustína Desjardinsová. Sestry kráčali k popravisku neochvejne, ba dokonca až s akousi radosťou. Bl. Klotilda Angela po tejto poprave napísala neteri: „Päť spolusestier už vystúpilo pod gilotínu s nevýslovnou odvahou a radosťou...“ O šesť dní neskôr, 23. októbra, boli popravené Klotilda Angela Paillotová, Jozefína Lerouxová, Školastika Lerouxová, Mária-Františka Lacroixová, Kordula Barréová a Anna-Mária Errauxová. Počas vystupovania na plošinu spievali viaceré hymny a loretánske litánie.⁵

Podľa vtedajších zvykov boli pochované na miestnom cintoríne Saint-Roch. Ich hroby však neboli známe až do roku 1925, keď počas rozširovania cintorína natrafili na päť tiel, z ktorých jedno telo malo lebku otočenú smerom nadol. Následné analýzy preukázali, že išlo o päť žien. Predpokladá sa, že teda išlo o telá mučeníčok, pretože v tom čase bývali gilotínou sťatí len muži.

Skúmanie možnosti blahorečenia bolo zahájené 30. mája 1900.³ Za blahoslavené ich vyhlásil 13. júla 1920 pápež Benedikt XV.²

Rímske martyrológium ich uvádza dvakrát: mníšky, ktoré zomreli v prvej skupine, majú pamätný deň 17. októbra⁷, tie v druhej skupine 23. októbra.⁸ V praxi sa zvyknú sláviť spoločne 23. októbra, keď bola popravená ich opátka.

1. ↑ ^{a b c d} BL. KLOTILDA ANGELA PAILLOTOVÁ A SPOL., rehoľníčky-mučeníčky (18. stor.) online. katolici.szm.com, cit. 2023-04-13. Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c d} Klotilda Angela a spoločníčky mučeníčky : Životopisy svätých online. Cit. 2023-04-13. Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d e f g h i j} DELANNOY, Anne-Sophie. Les bienheureuses Ursulines martyres de Valenciennes online. marec 2022, cit. 2023-04-13. S. 10. Dostupné online. Archivované 2023-04-13 z originálu. (francúzsky)
4. ↑ Beatifications in the Pontificate of Pope Benedict XV online. www.gcatholic.org, cit. 2023-04-13. Dostupné online.
5. ↑ ^{a b c} Bl. Josephine Leroux online. www.poorclares-belleville.info, cit. 2023-04-13. Dostupné online. Archivované 2023-03-21 z originálu. (anglicky)
6. ↑ Životopisy svätých - Blog - Jana | Moja Komunita online. www.mojakomunita.sk, cit. 2023-04-13. Dostupné online. Archivované 2023-04-12 z originálu.
7. ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). s.l. : s.n., 2004. 17. október. Dostupné online.
8. ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). s.l. : s.n., 2004. 23. október. Dostupné online.

• Les bienheureuses Ursulines martyres de Valenciennes Archivované 2023-04-13 na Wayback Machine (francúzsky)
• Loridan J.: Les Ursulines de Valenciennes avant et pendant la terreur (Paríž: 1901, francúzsky)

• Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi
• Rímske martyrológium