Montserrat Caballéová
Montserrat Caballé (1982)
Základné informácie
Popis umelca	operná speváčka
Rodné meno	María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch
Narodenie	12. apríl, 1933 Barcelona, Španielsko
Úmrtie	6. október 2018 (85 rokov) Barcelona, Španielsko
Žáner	opera
Hrá na nástrojoch	spev
Typ hlasu	soprán
Roky pôsob.	1956 – 2018
Súvisiace články	Luciano Pavarotti Plácido Domingo José Carreras Freddie Mercury Bruce Dickinson
Webstránka	montserratcaballe
Hudobný portál  Biografický portál

Montserrat Caballéová (špa. Montserrat Caballé; * 12. apríl 1933, Barcelona, Španielsko – † 6. október 2018, Barcelona^[1]) bola španielska sopranistka. Naspievala široké spektrum operných postáv, no bola významná hlavne ako interpretka bel cantového repertoáru. Sú to najmä diela Rossiniho, Belliniho, Donizettiho a Giuseppe Verdiho.^[2]

Veľkú pozornosť na seba táto operná diva upútala v roku 1988, potom ako naspievala s rockovou hviezdou a spevákom kapely Queen, Freddiem Mercurym pieseň Barcelona, ktorá bola poctou jej rodnému mestu. Skladba sa stala hymnou Letných olympijských hier roku 1992, ktoré sa uskutočnili v tomto meste.

Kariéra

Začiatky

María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch sa narodila v Barcelone. Študovala hudbu na konzervatóriu Conservatori Superior de Música del Liceu, t.j. na strednej škole, na ktorej sa učil spev napríklad aj José Carreras. Techniku interpretácie študovala u Napoleone Annovazzi, Eugenii Kemény a Conchity Badíiy. Školu skončila v roku 1954 s vyznamenaním.

Následne sa Caballéová presťahovala do švajčiarskeho mesta Bazilej, kde v roku 1956 debutovala v postave Mimì, v Pucciniho opere Bohéma. Následne v rokoch 1957 až 1959 získala angažmán v opere mestského divadla v Bazileji. V jej repertoári tam boli postavy ako napríklad z Mozartovej Čarovnej flauty, či v Straussovej opere Salome. Straussovu kompozíciu kompletne naspievala v nemeckom jazyku, čo nebýva na španielsky hovoriaceho umelca obvyklé. Táto skutočnosť sa pre Maríu stala užitočnou, lebo aj vďaka nej dostala ponuku na účinkovanie v opere v Brémach (1959–1962).

V roku 1962 sa Caballéová vrátila do Barcelony, kde debutovala na Gran Teatre del Liceu. Naspievala tu titulnú postavu v Straussovej Arabelle. Od jesene roku 1962 do jari roku 1963 mala Montserrat Caballéová turné po Mexiku, kde dostala šancu spievať v Palacio de Bellas Artes titulnú úlohu opery Manon od Julesa Masseneta. V roku 1963 nasledovalo viacero ešte viacej úspešných vystúpení na barcelonskom Liceu.^[2]

Medzinárodný úspech

Medzinárodný úspech pre Caballéová nastal v roku 1965, kedy v newyorskej Carnegie Hall nahradila vtedy indisponovanú Marilyn Horne v Donizettiho opere Lucrezia Borgia. Za tento zástup si vtedy vyslúžila 25-minútovú „standing ovation“.^[3] Napriek tomu, že to bol jej prvý angažmán v opere bel canto a ona sa úlohu učila sotva mesiac, jej výkon ju vtedy preslávil v celom opernom svete. Neskôr v tom istom roku, Caballéová debutovala na Glyndebourne spievajúc svoju prvú Marschallin v Straussovom Gavalierovi s ružou a stvárnením postavy La contessy di Almaviva v Mozartovej Figarovej svadbe.^[2]

V decembri roku 1965 sa vrátila do Carnegie Hall, kde predviedla svoje druhé operné bel canto spevom partu kráľovnej Alžbety I. z vtedy práve znovuobjavenej Donizettiho opernej tragédie Roberto Devereux. Dňa 22. decembra 1965 Caballéová uzavrela svoj veľmi úspešný rok debutom v Metropolitnej opere stvárnením Marguerite v Gounodovom Faustovi. Na pódiu jej sekundovali John Alexander v úlohe Fausta a Justino Díaz ako Mefistofeles.^[4]

V roku 1966 Caballéová prvýkrát účinkovala v Philadelphia Lyric Opera Company. Naspievala postavu Maddaleny di Coigny v opere Andrea Chénier^[5] a jej taliansky debut v Maggio Musicale Fiorentino vo Verdiho Trubadúrovi. Neskôr v roku 1967 účinkovala v Belliniho Il pirate.

V roku 1967 sa Caballéová vrátila do Philadelphie, aby naspievala postavy v Pucciniho operách Tosca a Madame Butterfly^[5], a zaspievala v Metropolitnej opere tri hrdinky od Verdiho: Leonoru v Trubadúrovi proti Richardovi Tuckerovi v postave Manrica, Desdemonu v Otellovi proti Jamesovi McCrackenovi v titulnej úlohe, a Violettu v La traviate s Tuckerom a Georgeom Shirleyom alterujúcimi Alfreda.^[4] Posledná z úloh najviac pridávala ďalšiu pozitívnu reakciu a uznanie zo strany amerického publika a hlavne kritiky.^[2] Nasledujúci rok sa Montserrat Caballéová vrátila do Metropolitnej opery, aby stvárnila postavu vo Verdiho Luise Miller a v roku 1969, aby naspievala rolu Liù v Pucciniho Turandot. V titulnej postave s ňou účinkovala Birgit Nilssonová a v postave Calàfa sa predstavil James King.^[4] Vrátila sa aj do Philadelphie, aby stvárnila Imogene v opere Il pirata (1968) a Lucreziu Borgiu (1969).^[5]

V roku 1969 Caballéová spievala Alžbetu Valónsku v hviezdnom obsadení v produkcii Jeana Vilara v starorímskom amfiteátri Arena di Verona spolu s Plácidom Domingom a Pierom Cappuccillim v predstavení Verdiho opery Don Carlos. Jej vysoké „B“ v závere opery až do finálneho orchestrálneho akordu trvalo viac než 20 taktov. Toto predstavenie absolvovala vzhľadom na úraz v New Yorku na barlách. V tomto istom čase sa objavila v recitáli vo veronskej Teatro Corallo. V roku 1970 Montserrat Caballéová mala svoj oficiálny debut v milánskej La Scale. Spievala titulnú postavu opery Lucrezia Borgia, potom vo Philadelphii zaspievala postavu Leonory,^[5] a vrátila sa do Metropolitnej opery ako Amelia v kritikmi ospevovanej produkcii Verdiho Maškarného bálu, v ktorej jej sekundovali Plácido Domingo ako Riccardo a Reri Grist ako Oscar.^[4]

V roku 1972 sa Caballéová prvýkrát predstavila v Kráľovskej opere na Covent Garden a v chicagskej Lyric Opera of Chicago. V obidvoch prípadoch to bolo s postavou Violetty.^[2] V tom istom roku sa znovu ako Alžbeta Valónska z Verdiho opery Don Carlo vrátila do Metropolitnej opery, aby si v titulnej úlohe zaspievala s Francom Corellim. Potom odcestovala do Philadelphie zaspievať postavu Normy.^[5] V roku 1973 sa vrátila do Chicaga spievať titulnú postavu Donizettiho Márii Stuartovej, vo Philadelphii vystúpila s postavou Violetty,^[5] a v Metropolitnej opere spievala Normu v Belliniho rovnomennej opere.^[4] V roku 1974 mala Caballéová viacero vystúpení: v januári v barcelonskom Gran Teatre del Liceu s operou Aida, v marci v Metropolitnej opere s Verdiho I Vespri Siciliani,^[4], v marci aj v Carnegie Hall s operou Parisina d'Este, tri vystúpenia v jednom týždni absolvovala v apríli s operou Norma v moskovskom Boľšom teatre, milánskej La Scale v tom istom mesiaci vystúpila v opere Adriana Lecouvreur...

V septembri roku 1974 absolvovala operačný zákrok, pri ktorom jej z brušnej dutiny odstránili veľký benígny útvar. Z operácie sa rýchlo zotavila a začiatkom roku 1975 bola znovu na javiskách. V roku 1976 sa Caballéová znovu predstavila v Metropolitnej opere. V roku 1977 mala svoj debut v opere v San Franciscu v titulnej postave Pucciniho Turandot. V nasledujúcej dekáde sa tam vrátila viac ako desaťkrát v rôznych postavách, ako bola napríklad Elvira vo Verdiho opere Ernani a v titulných partoch Ponchielliho opery La Gioconda, v Rossiniho Semiramide, ako aj v Pucciniho opere Tosca.^[6]

Potom ako Caballéová postupne strácala lesk a čistotu hlasu, začala dávať silnejší dôraz na vyjadrenie dramatična a expresivitu v speve svojich postáv. Tak to bolo v roku 1978, keď spievala Toscu v San Franciscu spolu s Pavarottim, Normu v Madride a operu Adriana Lecouvreur v Metropolitnej opere spolu s José Carrerasom. Aj v ďalších rokoch sa občas zúčastňovala na koncertoch v Metropolitnej opere, kde si zaspievala v Tosce (1980, 1985), či Alžbetu Valónsku (1985) a v špeciálnych performanciách v rokoch 1981 a 1983. Jej posledným vystúpením v Metropolitnej opere bolo dňa 10. októbra 1985 v postave Toscy v Pucciniho Tosce, kde s ňou vystúpil Pavarotti ako Cavaradossi a Cornell MacNeil v postave Scarpia.^[4]

Po ukončení oficiálnej kariéry

Caballéová absolvovala výnimočnú exkurziu do sveta pop music, potom ako naspievala duet s rockovým spevákom Freddie Mercurym (z kapely Queen). Ich spoločná pieseň s názvom „Barcelona“ sa stala hitovým singlom roku 1988. Nachádzala sa aj na albume s rovnakým názvom. Táto nahrávka bola neskôr počas Letných olympijských hier roku 1992 v Barcelone hymnou podujatia. Po štyroch rokoch od svojho vzniku sa takto skladba znovu dostala na vrcholy predajných rebríčkov celej Európy. Pieseň sa stala hymnou podujatia aj v roku 1999 pred finálovým stretnutím UEFA Champions League na barcelonskom štadióne Camp Nou.

V roku 1995 pracovala Montserrat Caballéová spolu s Vangelisom na nahrávaní albumu El Greco, ktorý je venovaný slávnemu maliarovi gréckeho pôvodu. V roku 1997 Mike Moran produkoval jej album Friends For Life, na ktorom sú nahrávky duetov so spevákmi ako Bruce Dickinson, Johnny Hallyday, Johnny Logan, Gino Vannelli a Helmut Lotti.

Caballéová sa venovala aj rôznym charitatívnym akciám. Patrila medzi veľvyslancov dobrej vôle UNESCO a založila nadáciu pre barcelonské deti v núdzi. V roku 2003 hrala v svojom dokumentárnom filme Caballé Beyond Music, v ktorom účinkujú aj ďalší známi operní umelci ako Plácido Domingo, Luciano Pavarotti, José Carreras a Renée Fleming.

V roku 2003 Caballéová dostala titul Große Bundesverdienstkreuz (Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko)..^[7][8]

Dňa 2. júla 2008 bol univerzitou Universidad Internacional Menéndez Pelayo v Santanderi Montserrat Caballéovej udelený doktorát Honoris Causa.^[9]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Montserrat Caballéová

Externé odkazy

• Montserrat Caballé
• Montserrat Caballé fan stránka

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montserrat Caballé na anglickej Wikipédii.