Montevideo
Hlavné mesto Uruguaju
Erb
Štát	Uruguaj
Department	Montevideo
Súradnice	34°53′01″J 56°10′55″Z / 34,883611°J 56,181944°Z / -34.883611; -56.181944
Rozloha	194 km² (19 400 ha)
Obyvateľstvo	1 305 082[1] (2011)
- metropolitná oblasť	1 947 604[1]
Hustota	6 726 obyv./km²
Vznik	1724
Primátor	Daniel Martínez (FA)
Časové pásmo	Uruguajský čas (UTC -3)
PSČ	11#00, 12#00
Poloha v rámci Uruguaja
Wikimedia Commons: Montevideo
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Montevideo je hlavné a najväčšie mesto Uruguaja. Pôvodný názov mesta je: San Felipe y Santiago de Montevideo. Tento názov sa neskôr skrátil na súčasné Montevideo. Mesto sa nachádza pri pobreží Alantického oceánu pri severovýchodnom okraji zálivu La Plata, spoločného ústia riek Uruguaj a Paraná, približne 230 km východne od argentínskej metropoly Buenos Aires. Mesto je súčasťou departmentu Montevideo, pričom je jeho hlavným mestom a prakticky zaberá celé jeho územie. Metropolitná oblasť Montevideo presahuje department, žije v nej až 1 947 604 obyvateľov (kým v departmente 1 319 108 a v celom Uruguaji 3 427 000 obyvateľov). Samotné mesto má 1 305 082 obyvateľov^[1].

Montevideo bolo založené v roku 1724 ako opora Španielskeho kráľovstva pri vtedajších sporoch o región povodia La Plata. V roku 1807 bolo krátko pod britskou nadvládou. Montevideo je sídlom viacerých medzinárodných organizácií, ako napríklad Mercosur, čo je regionálna obchodná organizácia združujúca niektoré štáty Južnej Ameriky, alebo ALADI, čo je ďalšia regionálna obchodná organizácia združujúca viaceré krajiny Latinskej Ameriky^[2].

Montevideo je vysoko hodnotené pre kvalitu života, ktorá je najvyššia v Latinskej Amerike a 79. najvyššia na svete^[3][4]. Mesto je 8. najnavštevovanejšie v Latinskej Amerike a je známe bohatým kultúrnym a spoločenským životom^[5].

Názov

Mapa zo 17. storočia ukazuje oblasť Rio de la Plata.

Pôvod názvu Montevideo nie je v súčasnosti celkom presne známy. Existuje niekoľko teórií vzniku. Časť názvu "Monte" však má odkazovať na neďaleký kopec Cerro de Montevideo, no pôvod druhej časti slova "video" je sporný.

• Monte vide eu ("Videl som kopec") je najrozšírenejšie vysvetlenie^[6]. V súčasnosti je však odmietnuté väčšinou odborníkov, nakoľko sa títo domnievajú, že sa jedná o mix rôznych dialektov. Meno mohlo pochádzať z portugalského vyjadrenia znamenajúceho "Videl som kopec". Toto vyjadrenie malo byť zle preložené neznámym námorníkom patriacim k expedícií Fernãoa de Magalhãesa pri pohľade na kopec Cerro de Montevideo^[7].
• Monte Vidi: Táto verzia pochádza z navigačného kalendára (Diario de Navegación), ktorý spísal Francisco de Albo, ktorý bol taktiež členom expedície Fernãoa de Magalhãesa. Tento napísal: "Utorok povedal (január 1520), že sme na úžine Mysu Santa María (v súčasnosti mesto Punta del Este), odkadiaľ ide pobrežie od východu na západ a pôda je piesočná, a napravo od mysu je kopec ako klobúk, ktorému sme dali meno "Montevidi"." Toto je najstarší španielsky dokument, ktorý zmieňuje mys s názvom obdobným jednému zo založených miest, no neuvádzajúci žiadnu zmienku o údajnom vyjadrení "Monte vide eu"^[8].
• Monte-VI-D-E-O (Monte VI De Este a Oeste): Táto teória vychádza z teórie, že Španieli zaznamenali zemepisné miesto na mape, kde kopec bol označený ako VI (teda 6). Jednalo sa o kopec viditeľný z brehu, vďaka ktorému bola možná navigácia cez záliv La Plata z východu na západ. S časom sa tieto slová mali skrátiť na "Montevideo". Túto teóriu však nedokazuje žiadny jasný dôkaz a jedná sa teda iba o akademickú hypotézu, keďže v skutočnosti je ešte päť ďalších kopcov viditeľných skôr než vrch Cerro^[9].
• Monte Ovidio (Monte Santo Ovidio) je najmenej rozšírená teória, má náboženský pôvod. Táto pramení z interpretácie už spomenutého námorníka Francisca de Albo a jeho navigačného kalendára (Diario de Navegación). Tu taktiež uviedol, že: "nesprávne teraz nazývaný Santo Vidio", keď odkazoval na kopec vyzerajúci ako klobúk, ktorý mali nazvať Monte Vidi (čo je v súčasnosti Cerro de Montevideo). Svätý Ovídius bol biskupom mesta Braga. Na jeho počesť bol na mieste v roku 1505 postavený pomník. Vzhľadom na vzťah Portugalcov, ktorí objavili a založili Montevideo a napriek faktu, že táto teória (ako aj predchádzajúce), nemá žiadnu potvrdzujúcu dokumentáciu, sú takí, ktorí spájajú meno Svätého Ovídia (alebo Vidio) s názvom "Montevideo", ktoré niesol región od začiatku 16. storočia^[10].

História

Počiatky osídlenia

Loď Nuestra Señora de Lencina priviezla prvých osadníkov z Kanárskych ostrovov.

Medzi rokmi 1680 a 1683 založili Portugalci mesto, ktoré nazvali Colonia do Sacramento, v regióne zálivu La Plata oproti mesta Buenos Aires^[11]. Nové mesto sa nestretlo so žiadnym odporom zo strany Španielov až do roku 1723, kedy títo začali stavať opevnenia na pahorkoch okolo zátoky Montevideo. 22. novembra 1723 portugalský poľný maršal Manuel de Freitas da Fonseca postavil pevnosť Montevieu^[12]. Z Buenos Aires bola vyslaná expedícia, ktorú zorganizoval španielsky guvernér Bruno Mauricio de Zabala^[13]. 22. januára 1724 prinútili Španieli Portugalcov opustiť danú oblasť a začali osídľovať miesto, kde dnes stojí Montevideo, najprv so šiestimi rodinami, ktoré prišli z Buenos Aires. No už čoskoro potom prišli rodiny z Kanárskych ostrovov, ktorých miestni nazývali "guanches", "guanchos" alebo "canarios". V tej dobe bol na mieste aj prvý taliansky osadník Jorge Burgues^[14].

V roku 1724 bolo vykonané sčítanie obyvateľstva, ktoré žilo v meste. Následne bol spísaný plán, ktorý vymedzil nové mesto a pomenoval ho San Felipe y Santiago de Montevideo, čo bolo neskôr skrátené na Montevideo. Sčítanie napočítalo spolu 50 rodín pôvodom z Galície a Kanárskych ostrovov a viac ako 1 000 pôvodných obyvateľov a množstvo Afričanov ako otrokov^[8].

Mesto na konci 18. storočia.

Niekoľko rokov po založení sa mesto stalo hlavným sídlom v regióne severne od ústia La Plata a východne od rieky Uruguaj, pričom bolo schopné súťažiť s Buenos Aires o dominanciu nad námorným obchodom. Dôležitosť Montevidea ako hlavného prístavu Vicekráľovstva Río de la Plata ho priviedol do konfrontácie s Buenos Aires pri rôznych príležitostiach, vrátane niekoľkých prípadov, keď bolo použité ako základňa na obranu východných provincií Vicekráľovstva Río de la Plata pred nájazdmi Portugalcov^[15]. V roku 1776 ustanovilo Španielsko Montevideo ako svoju hlavnú námornú základňu (Real Apostadero de Marina) pre južnú časť Atlantického oceánu s vládou nad pobrežím súčasnej Argentíny, Falklandskými ostrovmi a ostrovom Bioko v Afrike. Do konca 18. storočia zostalo Montevideo opevnenou oblasťou, ktorá je v súčasnosti známa ako Ciudad Vieja^[16].

19. storočie

Generál Elio bol guvernérom Montevidea a posledným vicekráľom Vicekráľovstva Río de la Plata.

Vo februári roku 1807 sa uskutočnila Bitka o Montevideo, v ktorej Briti porazili miestne španielske oddiely a obsadili Montevideo. Španieli však už v septembri toho istého roku Britov z mesta vytlačili^[17]. Po úspešnej bitke sa guvernér Montevidea Francisco Javier de Elío rozhodol postaviť voči novému vicekráľovi Santiagovi de Liniers a vytvoril novú vojenskú vládu (chuntu) hneď po tom, ako v Španielsku začala vojna o nezávislosť. Po tom, čo bol Santiago de Liniers vymenený novým vicekráľom Baltasarom Hidalgo de Cisneros, rozhodol sa Francisco Javier de Elío zrušiť miestnu vojenskú vládu^[18].

Počas májovej revolúcie v roku 1810 a následnom povstaní obyvateľov provincií La Platy sa španielska koloniálna vláda presunula z Buenos Aires do Montevidea^[19]. Ešte v ten istý a nasledujúci rok sa uruguajský revolucionár José Gervasio Artigas spojil s revolucionármi z Buenos Aires proti Španielom. V roku 1811 sa vylodili vojenské oddiely Spojených provincií La Platy spolu s pastiermi z celého regiónu nazývanými Gaučo neďaleko mesta a začalo sa obliehanie Montevidea. Títo však odmietli poslúchnuť príkazy novej vlády, ktorá vzišla po úspešnej Májovej revolúcií a tak sa obliehanie mesta skončilo už nasledujúci rok. K odchodu vojska prispela aj zhoršujúca sa situácia v regióne Horného Peru^[20].

Španielsky guvernér opustil Montevideo v roku 1814. V roku 1816 napadli oslobodené územie Portugalci. V roku 1821 bolo toto územie obsadené vojenskými oddielmi z Brazílie nazývanými Banda Oriental^[21]. Nezávislosť regiónu obnovil Juan Antonio Lavalleja v roku 1825 spolu so svojimi vojenskými oddielmi nazvanými Treinta y Tres Orientales, teda Tridsaťtri Orientálcov^[22]. V roku 1828 bol vytvorený nový nezávislý štát s názvom Uruguaj, pričom Montevideo sa stalo jeho hlavným mestom. V roku 1829 začala demolácia mestských opevnení a boli vytvorené plány na rozšírenie mesta za pôvodne opevnené mesto Ciudad Vieja. Nová časť sa mala nazývať "Ciudad Nueva", teda nové mesto. Rozširovanie mesta však prebiehalo veľmi pomaly z dôvodu udalostí, ktoré mali nastať v ďalšom období^[23].

Mesto z pohľadu kotviska lodí pred miestnym prístavom (1820).

30. roky 19. storočia boli v Uruguaji v znamení konfrontácie medzi dvoma revolucionármi Manuelom Oribem a Fructuosom Riverom. Títo pred tým bojovali proti Brazílskemu cisárstvu a po bojoch sa stali tzv. caudillo, teda de facto vládcami svojich frakcií. Politika krajiny bola rozdelená medzi Blancos (Bieli) vedených Oribem, ktorých reprezentovala politická strana Partido Nacional a Colorados (Červení), ktorých zas reprezentovala strana Partido Colorado. V roku 1838 bol Oribe donútený rezignovať z postu prezidenta, následne vytvoril povstaleckú armádu, čím sa začala dlhá občianska vojna, ktorá skončila až v roku 1851^[24].

Montevideo bolo v tomto období sužované dlhým obliehaním, ktoré trvalo od roku 1843 až do roku 1851, teda do samotného konca občianskej vojny. Mesto bolo počas tejto doby zásobované iba po mori Britmi a Francúzmi. Oribeho podporoval konzervatívny guvernér Buenos Aires Juan Manuel de Rosas. Vďaka tomu sa Oribemu podarilo obkľúčiť stúpencov strany Colorado v Montevideu, kde boli na druhej strane títo podporovaní légiami z Francúzska, Talianska, Baskicka a jednotkami z Brazílie. Až v roku 1851, keď obkľúčeným oddielom pomohli opozičné jednotky z Argentíny, ktoré bojovali proti de Rosasovi, sa obliehanie mesta skončilo a Oribe bol porazený^[25]. Avšak boje pokračovali v roku 1855, keď Blancos znova získali silu. V krajine sa tak bojovalo až do roku 1865. Potom už strana Colorado získala znova moc, ktorú si udržala až do polovice 20. storočia^[26].

Po ukončení bojov nastalo obdobie rastu a konečne začalo dlho plánované rozšírenie mesta. Už v roku 1853 bola zriadená pravidelná dostavníková linka, ktorá spájala Montevideo s vtedajším mestom Unión (toto je v súčasnosti už štvrťou samotného Montevidea), zároveň bolo vytvorené prvé pouličné osvetlenie v meste. Medzi rokmi 1854 a 1861 bola vybudovaná prvá verejná kanalizácia^[27]. V roku 1856 bolo postavené divadlo Teatro Solís. V roku 1861 boli k mestu pripojené osady Aguada a Cordón. V roku 1866 bola zriadená telegrafná linka spájajúca Montevideo s Buenos Aires. V roku 1867 bola postavená tzv. socha mieru La Paz na námestí Plaza Cagancha a most Paso Molino^[28].

V roku 1868 bola otvorená konská dráha (predchodca električky ťahaná koňmi), ktorá spájala Montevideo s mestom Unión, plážovým rezortom Capurro a priemyselnou osadou Villa del Cerro, vtedy nazývanou Cosmopolis. V tom istom roku bol otvorený aj prístavný trh Mercado del Puerto. V roku 1869 bola spustená železničná trať spájajúca štvrť Bella Vista s mestom Las Piedras. Súčasne boli v tom istom roku vytvorené nové štvrte Colón Sudeste, Nuevo París a La Comercial. Verejná vodáreň bola postavená v roku 1871, v roku 1878 bol otvorený bulvár Circunvalación, ktorý išiel skoro cez celé mesto. V roku 1885 dostal svoje súčasné meno bulvár Artigas. V roku 1881 bola pripojená ďalšia oblasť, Los Pocitos^[29].

Prvé telefónne linky boli zapojené v roku 1882 a elektrikou napájané verejné osvetlenie vystriedalo plynové v roku 1886. O dva roky neskôr bola otvorená aj dostihová dráha Hipódromo de Maroñas. O ďalší rok neskôr boli vytvorené ďalšie tri nové štvrte mesta. V roku 1891 bola vytvorená štvrť Peñarol^[30]. V nasledujúcom roku boli vytvorené štyri nové štvrte. V roku 1894 bol otvorený nový väčší prístav a v roku 1897 bola otvorená nová hlavná železničná stanica Estación Central General Artigas^[31].

20. storočie

Palacio Salvo, jeden zo symbolov rastu mesta zo začiatku 20. storočia.

Na začiatku 20. storočia imigroval do mesta veľký počet nových prisťahovalcov. Títo prichádzali predovšetkým zo Španielska a Talianska, no desaťtisíce ich prichádzali aj zo strednej Európy. V roku 1908 bolo až 30% z vtedajšej populácie mesta (ktorú tvorilo 300 000 obyvateľov) narodená v zahraničí. V tejto dekáde sa mesto rýchlo rozširovalo do všetkých strán, boli vytvorené ďalšie nové štvrte a viaceré osady a mestečká, ktoré boli vtedy samostatné, boli pohltené rozširujúcim sa Montevideom^[9].

Počas prvých dekád 20. storočia prechádzal Uruguaj rozsiahlymi sociálnymi zmenami, ktoré mali vplyv predovšetkým na mestské prostredie. Spolu s týmito zmenami sa v roku 1907 uzákonilo právo na rozvod a v roku 1932 volebné právo pre ženy^[32].

V roku 1910 sa začalo so stavbou tzv. Rambla de Montevideo, čo je najdlhší chodník na svete, ktorý meria až 22,2 kilometra. Rambla de Montevideo prechádza po celý čas popri pobreží mesta^[33]. V tomto období boli spustené elektrikou poháňané električky. V rovnakom roku prebehol aj veľký štrajk vodičov električiek, pracovníkov bánk a prístavných robotníkov. Zároveň sa zaviedol inštitút intendancie, čo je pomenovanie pre departmenty v krajine. Na ich čele stojí intendant departmentu. Intendanti sú volení občanmi. Veľmi dôležitým bolo tiež otvorenie nového prístavu v meste^[34].

V roku 1913 dosahovali hranice mesta už okraj celého miestneho zálivu. V priebehu 20. rokov bola postavená budova uruguajského parlamentu Palacio Legislativo^[35], v meste pristálo prvé lietadlo - hydroplán zo Španielska a bol položený základný kameň štadióna Estadio Centenario, kde uruguajská reprezentácia, ako aj miestne kluby získali najväčšie úspechy. Počas druhej svetovej vojny sa stal neďaleko Montevidea známy incident, keď priplával nemecký ťažký krížnik Admiral Graf Spee do 200 kilometrov vzdialeného plážového mestečka Punta del Este. Tam sa odohrala námorná bitka s britskými loďami, po ktorej musel poškodený nemecký krížnik odplávať do prístavu v Montevideu, keďže Uruguaj bol neutrálna krajina. Aby nemecký kapitán zabránil strate posádky v bitke, o ktorej bol presvedčený, že ju prehrá, rozhodol sa potopiť vlastnú loď. Vrak lode leží do súčasnosti v blízkosti Montevidea, niektoré jeho časti však už boli vyzdvihnuté a nachádzajú sa na rôznych miestach v Montevideu^[36].

V polovici 50. rokov sa Uruguaj dostal do ekonomických problémov. Pokles zaznamenalo aj Montevideo. Situácia sa zhoršila v roku 1968, kedy bol zlý stav v krajine ešte viac negatívne ovplyvnený sociálnymi a politickými násilnosťami. Krajinu sužovali incidenty ľavicovej organizácie Tupamaros^[37] a neskôr v 70. a 80. rokoch vláda vojenskej chunty. Od 60. rokov do konca vlády vojenskej chunty v roku 1985 boli vládou zavraždené stovky ľudí, prípadne stovky iných zmizli. Od roku 1974 zmizli ďalšie stovky Uruguajčanov v susednej Argentíne, kde sa k moci dostala taktiež vojenská chunta^[38]. V roku 1980 prisľúbila chunta prijatie novej ústavy. Tieto zmeny však záviseli od výsledkom referenda, ktoré však nedopadlo podľa predstáv chunty, čo ju začalo postupne oslabovať, až kým sa nezrútila, čo viedlo k návratu k demokracií. V 80. rokoch navštívil Montevideo dvakrát pápež Ján Pavol II.^[9]

21. storočie

V roku 2002 Montevideo negatívne ovplyvnila banková kríza. Po fámach o možnej insolvencii niektorých bánk nastala panika medzi občanmi Uruguaja, ktorí si začali hromadne vyberať svoje vklady. Tým vznikla hrozna krachu bánk a kolapsu celého bankového systému, na čo reagovala vláda a zmrazila všetky bankové operácie v krajine. Kríza vznikla z dôvodu veľkej závislosti ekonomiky Uruguaja na susednej Argentíne, ktorá sa sama dostala do ekonomickej krízy v roku 2001. Až 33% všetkých vkladov v krajine bolo vybraných z finančného systému. Z tohto dôvodu zostalo päť bankových inštitúcií insolventných^[39]. Montevideo, ale aj celá krajina, sa však postupne z krízy dostali, v roku 2017 mesto zaznamenalo 15 rokov nepretržitého ekonomického rastu, čím sa Montevideo stalo konzistentne mestom s najvyššou kvalitou života v celej Latinskej Amerike, keď bolo takto hodnotené desať rokov po sebe^[4][40].

• 

  World Trade Center Montevideo

• 

  Pohľad na modernú časť mesta z prístavu

• 

  Torre de las Telecomunicaciones meria 157 metrov a je tak najvyššia budova v krajine

Polohopis a prírodné pomery

Poloha mesta

Montevideo je situované na severovýchodnej strane zálivu La Plata, čo je v podstate výbežok Atlantického oceána, ktorý oddeľuje južné pobrežie Uruguaja od severného pobrežia Argentíny. Buenos Aires leží 230 kilometrov západne na argentínskej strane. Rieka Santa Lucía vytvára prírodnú hranicu medzi Montevideom a departmentom San José na západe. Na severe a východe mesta sa rozprestiera department Canelones s potokom Carrasco, ktorý tvorí východnú hranicu mesta. Morské pobrežie vytvára južnú hranicu mesta a je pokryté kamennými výčnelkami a piesočnatými plážami^[41]. Záliv Montevideo tvorí prírodný prístav, najväčší v Uruguaji a jeden z najväčších a najlepších v Južnej Amerike. Mesto križujú viaceré potoky a menšie vodné toky, ktoré sa vlievajú do Zálivu Montevideo. Všetky vodné toky sú však veľmi znečistené.

Celkový pohľad na metropolitnú oblasť Montevideo (2011).

Podnebie

Montevideo sa nachádza v miernom vlhkom subtropickom podnebí. V meste sú studené zimy (od júna do septembra), teplé letá (od decembra do marca) a nestála jar (od októbra do novembra), kedy je veľa búrok, no žiadne cyklóny. Dažďové zrážky sú pravidelne počas celého roka. Zimy sú vo všeobecnosti mokré, veterné a oblačné, sneženie je vzácne, kým letá sú horúce, vlhké a mierne veterné^[42]. Priemerná ročná teplota je 16,7 °C. Najnižšia zaznamenaná teplota bola −5,6 °C, kým najvyššia bola 42,8 °C^[43].

Vláda a politika

Formálne bolo Montevideo ako mesto vytvorené zákonom zo dňa 18. decembra 1908. Prvým starostom mesta (1909-1911) sa stal Daniel Muñoz. Mestá vo forme, v akej boli zriadené v roku 1908, boli zrušené prijatím uruguajskej ústavy z roku 1918^[44]. K ich efektívnemu obnoveniu došlo počas roku 1933 vojenskou chuntou vedenou Gabrielom Terrom, formálne však v roku 1934, keď bola prijatá nová ústava^[45]. K opätovnému zrušeniu miest došlo prijatím ústavy z roku 1952. Táto zmena však nastala až vo februári 1955. Mestá boli v zmysle novej ústavy nahradené departmentnými výbormi, na čele ktorých bola rada, ktorá pozostávala zo siedmych členov z Montevidea a piatich z ostatných regiónov^[46]. Avšak v roku 1967 došlo k opätovnému obnoveniu miest prijatím ďalšej novej ústavy, pričom tieto vydržali v prijatej forme až do súčasnosti^[47].

Montevideo bolo v roku 1990 čiastočne decentralizované do 18. oblastí. Správu každej oblasti vykonáva Zónové komunitné centrum (Centro Comunal Zonal), ktoré je podriadené Mestu Montevideo^[48]. Hranice mestských štvrtí boli vytvorené 12. júla 1993 a zákonne prijaté v rokoch 1993 a 1994. Mestská vláda Montevidea vykonáva viacero funkcií, vrátane udržiavania komunikácie s verejnosťou, propagácie kultúry, organizovania spoločenských podujatí, ochrany prírody a regulácie dopravy. Sídlom tejto vlády je Palacio Municipal z roku 1941^[49].

Ďalšie úrady ako Junta Departamental či mestský parlament vládnu departmentu Montevideo. Juntu Departamental tvorí 31 neplatených volených členov, je zodpovedná za rôzne záležitosti, od občianskych práv občanov, cez kultúrne aktivity, až po pomenovávanie ulíc. Tento orgán je tiež zodpovedný za návrhy intendanta^[50].

Na čele Mesta Montevideo stojí intendant Montevidea, ktorý je volený na päťročné funkčné obdobie. Prvý intendant bol zvolený už v roku 1909. Funkcia intendanta je v podstate na druhom mieste po centrálnej vláde krajiny. Zaoberá sa predovšetkým otázkami týkajúcimi sa departmentu a koordinuje prácu samosprávy^[51].

• 

  Torre Ejecutiva, sídlo prezidenta republiky

• 

  Palacio Legislativo, sídlo parlamentu

• 

  Sídlo Intendencie Montevideo

• 

  Najvyšší súd Uruguaja

Územné členenie

V roku 2010 bolo Montevideo rozdelené na 8 politických častí, tzv. "Municipios", ktoré sú rozdelené podľa písmen od A po G (v rámci španielskej abecedy). Na čele každej časti stojí starosta ("alcalde"), ktorý je volený občanmi, ktorí sú registrovaní v príslušnom volebnom obvode. Toto členenie sa podľa vyjadrenia predstaviteľov mesta Montevideo zameriava na podporu politickej a administratívnej decentralizácie v meste, s cieľom prehĺbiť demokratickú účasť občanov na riadení mesta a jeho častí^[52].

Väčšiu dôležitosť má členenie mesta na iné územné jednotky, ktoré sa nazývajú "barrios". Týchto je 62 a sú to tak mestské štvrte, ako aj predmestia. Mnohé z týchto barrios boli v minulosti samostatnými obcami, ktoré boli oddelené od Montevidea, no neskôr v priebehu rastu mesta boli pohltené a stali sa jeho súčasťou. Iné barrios vyrástli vedľa nových priemyselných oblastí. Každá z týchto štvrtí má vlastnú identitu, geografické umiestnenie a sociálno-kultúrne aktivity. Veľmi dôležité barrio je Ciudad Vieja, ktorú tvorí pôvodne opevnená najstaršia časť mesta. V tejto štvrti sa nachádzajú najvýznamnejšie budovy koloniálnej éry, ako aj prvých dekád nezávislosti^[53].

Demografia

Vývoj počtu obyvateľov

V roku 1860 malo Montevideo 57 913 obyvateľov vrátane bývalých otrokov pôvodom z Afriky. V roku 1880 sa populácia mesta zvýšila štvornásobne vďaka migrácií z Európy. V roku 1908 už populácia narástla na 309 331 obyvateľov. V priebehu 20. storočia pokračovalo mesto v prijímaní masívneho počtu európskych prisťahovalcov. Posledná prisťahovalecká vlna prebehla medzi rokmi 1945 a 1955^[9].

Na základe sčítania obyvateľov z roku 2011 má Montevideo 1 319 108 obyvateľov, pričom celková populácia Uruguaja má iba tesne viac ako 3 milióny obyvateľov. Ženy tvoria 53,4% a muži 46,6% obyvateľstva. Posledné desaťročia dochádza k miernemu úbytku obyvateľstva. Príčinou je nižšia pôrodnosť a menší stupeň prisťahovalectva^[54].

Pôvod obyvateľstva

Prisťahovalci sa začali do mesta masívnejšie sťahovať už v polovici 19. storočia. Práve vďaka nim niekoľkonásobne narástol počet obyvateľov mesta už pri konci tohto storočia. V prvých desaťročiach 20. storočia začala veľká imigračná vlna z Európy, predovšetkým zo Španielska a Talianska. Po týchto krajinách nasledovali prisťahovalci z Francúzska, Nemecka, Holandska, Anglicka, Írska, Poľska, Maďarska, Grécka, Ruska, Chorvátska či Libanonu. Do mesta prišli tiež veľké počty Arménov a Židov^[55]. Posledná väčšia prisťahovalecká vlna prebehla po skončený druhej svetovej vojny^[56].

Náboženstvo

Štát je oficiálne oddelený od cirkví od roku 1916. Najväčšie zastúpenie v Montevideu má rímskokatolícka cirkev, pričom tomu tak je od založenia mesta. Rímskokatolícka arcidiecéza Montevideo bola založená v roku 1830 ako apoštolský vikariát. Na riadnu diecézu bol vikariát povýšený v roku 1878. Na metropolitnú arcidiecézu ju povýšil pápež Lev XIII. v roku 1897. Jedná sa o jedinú arcidiecézu v Uruguaji. Na jej čele stojí prímas katolíckej cirkvi v krajine. Hlavným chrámom diecézy je Metropolitná katedrála Montevideo^[57]. Ostatné náboženstvá, ktoré majú v meste väčšie zastúpenie sú rôzne protestantské cirkvi, Umbanda a Judaizmus. V súčasnosti sú však mnohí obyvatelia mesta aj ateisti a agnostici^[58].

• 

  Metropolitná katedrála je hlavný katolícky kostol v meste

  Zdroj:
  Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

  ---