Molinizmus je filozoficko-teologické učenie španielskeho jezuitského teológa zo 16. storočia Luisa de Molinu. Snaží sa zmieriť Božiu účinnú milosť a ľudskú slobodnú vôľu.

V dôsledku prvotného hriechu môže človek kráčať za Bohom len vedený jeho milosťou, ktorá je prvotná (to popieral pelagianizmus). Človek však prvotným hriechom nestratil slobodnú vôľu (ako tvrdia niektorí protestanti a jansenisti) – Božia milosť vyžaduje spoluprácu človeka (lat. gratia adiuvans seu cooperans)

Boh teda musí mať v okamihu, keď zosiela milosť, istotu, že s ňou človek bude spolupracovať. Inými slovami: Boh má dokonalú vedomosť o tom, ako sa každý slobodne jednajúci človek rozhodne za ľubovoľných okolností. Toto poznanie sa nazýva "stredné poznanie" (lat. scientia media).

Na podporu svojho tvrdenia uvádzajú molinisti nasledujúci evanjeliový verš:

„A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň.“ (Mt 11, 23)

Podľa ich výkladu Ježiš v tomto verši (ako pravý Boh) dokázal, že vie, ako by sa Sodomčania zachovali za odlišných okolností, než aké nakoniec nastali.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Molinizmus v Catholic Encyclopedia