Mohylov
kanál
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj, Podunajská rovina, Žitný ostrov
Okres	Komárno
Obec	Veľké Kosihy
Začiatok	Veľké Kosihy, Mohylov (orná pôda)
- poloha	Podunajská rovina, Žitný ostrov
- výška	107 m
- súradnice	47°46′55″S 17°50′53″V / 47,781974°S 17,848160°V / 47.781974; 17.848160
Ústie	Olča-Kosihy (kanál)
- poloha	Veľké Kosihy, Mohyla (les)
- výška	106 m
- súradnice	47°46′53″S 17°51′29″V / 47,781479°S 17,858051°V / 47.781479; 17.858051
Dĺžka	0,8 km
Rád toku	IV.
Hydrologické poradie	4-20-01-015
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Mohylov (do 2009 aj Maglov)^[1][2] je umelý odvodňovací kanál na južnom Slovensku v juhovýchodnej časti Žitného ostrova v obci Veľké Kosihy v okrese Komárno v povodí Dunaja. Geomorfologická kategorizácia polohy kanála Mohylov: geomorfologická oblasť Podunajská nížina; geomorfologický celok Podunajská rovina. Hydrologické poradie Mohylova: 4-20-01-015.

Opis toku

Kanál Mohylov má dĺžku 770 m so začiatkom v strede ornej pôdy rovnakého názvu Mohylov, ďalej smeruje v priamke na východ a v svojich 2/3 dĺžky jemne mení smer na severoseverovýchod až po svoje ústie do kanála Olča-Kosihy na západnom okraji lesa Mohyla, ktorého hranicu s poľom Mohylov kanál Olča-Kosihy tvorí. Kanál Olča-Kosihy ústi do kanála Holiare-Kosihy a tento sa spája s Dunajom. Kanál Mohylov nemá prítoky.

Kanál Mohylov sa začína v nadmorskej výške 107 m n. m. vo vzdialenosti cca 250 m východne od niekdajšej dnes už zaniknutej samoty s vtedajším názvom Maglyai (III. vojenské mapovanie 1875 - 1884) a končí sa v nadmorskej výške cca 106 m n. m. V celom svojom priebehu tečie cez extravilán katastrálneho územia Veľkých Kosíh.

Pôvod názvu

Názov Mohylov (pred 2009 aj Maglov) bol prenesený na odvodňovací kanál z názvu poľa Mohylov (pred 2009 aj Maglov),^[3] v priestore ktorého sa kanál Mohylov začína, preteká a tiež ústi.

K roku 1268 sa viaže listina v latinčine, ktorou Belo IV. uhorský kráľ potvrdil predaj komárňanského hradu a jeho majetkov budínskemu županovi Waltrovi, uskutočnený kráľovnou Máriou. Táto listina obsahuje viaceré toponymá a medzi inými aj názov locum Magla.^[4] Táto najstaršia dochovaná písomná podoba terénneho názvu poľa locus Magla^[5] z roka 1268 súvisí so slovom mogyla vo význame vysoké navŕšenie zeminy nad hrobmi zosnulých v predkresťanských dobách. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Mogyla ako názov geografického objektu charakterizovaného výskytom mohyly, alebo ináč spájaného s mohylou; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol názov Mogyla podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovanný do podoby → Máglya podobne ako Torysa → Tárca, Orava → Árva; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Maglov; názvoslovná autorita v roku 2009 revitalizáciou pôvodného názvu poľa štandardizovala podobu názvu → Mohylov,^[6] ktorá bola tiež v roku 2009 prenesená aj na kanál a štandardizovaná ako názov kanála. Prítomnosť spoluhlásky g v najstaršom písomnom dochovanom názve z roka 1268 pomáha datovať prevzatie názvu zo slovenčiny do maďarčiny pred prvú polovicu 12. storočia, lebo v tomto čase došlo v slovenčine k substitúcii g → h. Podľa iného výkladu pôvodu názvu toponymum Magla/Máglya vzniklo v maďarskom jazykovom prostredí s využitím maďarského podstatného mena máglya vo význame hranica, ktoré maďarčina prebrala zo slovenského podstatného mena mogyla, modifikovala jeho podobu podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny a zároveň jemne posunula aj jeho obsah.^[7]

Referencie