A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mods (odvedené od modernists, modernisti) je označenie pre subkultúru, hnutie alebo skupinu ľudí, ktoré bolo známe v šesťdesiatych rokoch 20. storočia vo Veľkej Británii. Tvorili ho najmä príslušníci nižšej strednej triedy, ktorí sa neskôr stali symbolom módy tzv. swingujúceho Londýna.[1]
Vznik, konflikty a transformácii hnutia
Mods vznikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Za mods boli označovaní najmä príslušníci mladšej generácie (označenie mods ako protipól trad), ktorí holdovali móde, modernému džezu a jazde na skútroch. Prvýkrát sa mods spomenuli v kontexte subkultúry v knihe Colina MacInnesa „Absolute Beginners“.[1] Existuje niekoľko špekulatívnych teórii o pravom vzniku tohto hnutia. Filozoficky sa mods radili zväčša ku existencionalistom a prichádzali do stretu s beat generation. Protipólom mods boli rockers. Mods sa vyznačovali elegantným štýlom obliekania, ktoré malo parodovať malomeštiacku konformitu. Rockers holdovali koženým bundám v kombinácii s bielymi košeľami a drsným imidžom. Medzi hnutiami dochádzalo ku konfliktom, ktoré vyústili do pouličných bitiek. Tieto bitky inšpirovali ku vzniku diela Mechanický pomaranč. Mods pohltilo v roku 1966 psychedelické hnutie, čo rozvinulo ešte viac eleganciu v obliekaní o farebné saká rôzneho druhu. Okrem toho psychedélia rozdelila mods do niekoľkých podskupín : art school mods, scooter mods a mainstream mods. Transformácia teda zároveň subkultúru roztrieštila a ortodoxných mods zradikalizovala. V roku 1967 väčšina mods prešla k hnutiu hippies, ale ortodoxní hard mods sa stali predchodcami skinheads splynutím s černošskými rude boys, ktorí boli zameraní na ska, rocksteady a blue beat.[chýba zdroj Skinheads sa zaradili k robotníckej triede a znakmi tejto novej subkultúry boli vyholené hlavy, klobúky a košele. Ku radikalizácii na nacistickú ideológiu tak, ako to dnes poznáme, prišlo postupne až v sedemdesiatych rokoch vďaka prehlbujúcej sa kríze.
Hudba
Mods počúvali zo začiatku džezovú hudbu, no neskôr sa preorientovali na garážový rokenrol, freakbeat a bigbít. Išlo zväčša o menej známe kapely než dominujúci The Beatles, ktorí uprednostňovali najmä rockers. Vlajkovou kapelou mods boli The Who a okrem nich taktiež The Yardbirds, The Kinks, Small Faces, Georgie Fame, Spencer Davis Group, The Animals, Downliners Sect, Pretty Things a ďalší.
Mods vo filme
Subkultúru najviac preslávil film Michelangela Antonioniho Zväčšenina v roku 1966, zo súčasných filmov ho paroduje ale zároveň reflektuje Austin Powers.
Návraty mods
V druhej polovici sedemdesiatych sa vizážou podobnou Small Faces, Kinks a The Who priblížili The Jam, Secret Affair, The Chords alebo Purple Hearts, ktorých štýl spolu s filmom Quadrophenia (1979, réžia Frank Roddam) vzkriesil hnutie mods. Novodobý odkaz mods priniesli britpopové a indie rockové skupiny (najmä Oasis a Blur).
Referencie
- ↑ a b HRABALÍK Petr: "Mods" in ceskatelevize.cz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk