Mobilizmus (lat.) v geológii znamená geotektonickú hypotézu, podľa ktorej kontinenty nie sú pevne spojené so spodnejšími časťami zemskej kôry, ale môžu sa po nich horizontálne kĺzať a pohybovať.

Prvými dôkazmi o možných rozsiahlejších horizontálnych pohyboch zemskej kôry bol objav príkrovov v Alpách, ktorý uverejnil Marcel Alexandre Bertrand. Neskôr nemecký geológ Alfred Wegener preukázal, že Afrika, Severná a Južná Amerika a Eurázia boli spojené v jednom veľkom (super)kontinente Pangea. Počas jeho života neboli jeho argumenty odborníkmi akceptované, najmä pre to, že nedokázal vysvetliť, čo by bolo hnacím motorom procesov pohybujúcich kontinentmi. Až neskôr koncom 60. rokov 20. storočia bolo pri výskume oceánskeho dna zistené, že kôra oceánov vzniká v oblasti stredooceánskych chrbtov a s jej pribúdaním je staršia kôra posúvaná ako na dopravníkovom páse smerom od stredooceánskeho chrbta. Tieto objavy viedli ku vzniku mobilistickej teórie platňovej tektoniky. Medzi mobilistické koncepcie možno priradiť aj objav bočne posuvných zlomov.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Portál vedy o Zemi