Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte.

Mladé Poľsko (pl. Młoda Polska) bolo označované obdobie poľskom umení okolo rokov 1890-1918. Niekedy je nazývané aj neoromantizmus.

Myšlienka Mladého Poľska

Stanisław Wyspiański, Autoportrét (1902)

Mladé Poľsko je obdobie v dejinách literatúry a umenia, ktoré sa zhoduje s tvorbou dvoch generácií - spisovateľov narodených v 60. a 70. rokoch 19. storočia. Vzniklo ako reakcia na ideologickú, filozofickú, politickú a umeleckú situáciu na konci storočia, ktorú mladé poľské hnutie vnímalo negatívne.

Dôkazom toho bol pocit všeobecne chápanej krízy hodnôt a filozofických systémov (naturalistickej a materialistickej povahy, ktoré teraz nahradili myšlienky idealistickej, fantastickej, iracionálnej povahy). Vtedajší umelci verili, že západná civilizácia už nemá ľudstvu čo ponúknuť a že svet smeruje k neodvratnej katastrofe.

Na rozšírenú náladu ohrozenia, bezmocnosti a dekadentného postoja mnohých umelcov mal vplyv aj rozpad mašinérie kapitalizmu a monarchie, ktorý bol badateľný v mnohých európskych krajinách - začali sa presadzovať socialistické myšlienky. Predstavitelia Mladého Poľska sa tiež obávali, že konanie imperialistických vládcov štátov sveta môže priviesť civilizáciu na pokraj zániku. To všetko znamenalo, že mladopoľskí umelci nedôverovali - na rozdiel od generácie svojich otcov v období pozitivizmu - starému svetovému poriadku.

Predstavitelia novej éry sa inšpirovali najmä filozofiou Schopenhauera, Nietzscheho a Bergsona (vitalizmus, intuicionizmus) - mysliteľov, ktorí okrem iného hlásali povinnosť či dokonca záväzok univerzálne "prehodnotiť hodnoty". V dielach mladopoľských umelcov možno často pozorovať aj vplyv nemoralizmu a iný pohľad na estetiku, než je ten klasický. V rokoch 1900 - 1905 došlo k umeleckým a filozofickým zmenám. Modernistická vzbura a pesimizmus začali byť druhoradé. Leopold Staff vyhlásil program aktívnej a optimistickej poézie. Obľúbenou sa stala postava svätého Františka z Assisi. Aj medzi najvýraznejšími sa prejavil odklon od náladovosti a zintenzívnenie výrazových prostriedkov.

Hlavnými centrami literárneho a umeleckého života mladého Poľska sa stali Krakov a Ľvov, na význame získalo aj Zakopané (rozvinula sa tzv. tatranská poézia, ktorej autorom bol okrem iných Kazimierz Przerwę-Tetmajer). Na druhej strane Varšava bola ochudobnená o základné kultúrne prvky, keďže situácia v nej bola po januárovom povstaní napätá. Napriek tomu však dokázala do mladopoľského umenia vniesť vynikajúcu prózu (Stefan Żeromski, Władysław Reymont) a priemernú estetiku. Mladé Poľsko bolo obdobím literárneho aktivizmu, predovšetkým básnického, publicistického a výtvarného. Na stránkach typicky mladopoľského časopisu Chimera sa objavila Norwidova poézia. Vďaka početným cestám mladopoľských umelcov do najvýznamnejších kultúrnych centier Európy (napr. Viedeň, Paríž, Mníchov) sa poľskej literatúre - ako v žiadnej inej epoche - podarilo "zosynchronizovať" s medzinárodnou tvorbou. Vzrástol aj záujem o literatúru a umenie Orientu (mimochodom, jeden zo spoločných prvkov mladopoľského a romantizmu), ktorý sa prejavil napríklad v prekladoch starovekých hinduistických eposov vrátane Mahábháraty.

Vzorom umelcov Mladého Poľska bol okrem iných ovplyvnený Witold Gombrowicz.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Młoda Polska na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa umenia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.