A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Milankovičova teória alebo milankovičove (klimatické) cykly sú periodicky sa opakujúce systematické zmeny v príjme slnečného žiarenia, spôsobené výkyvmi v obehu Zemského telesa okolo Slnka. Tieto zmeny môžu na Zemi ovplyvňovať viacero environmentálnych parametrov, ako napríklad zmeny podnebia (zaľadnenie, globálne otepľovanie) ale ovplyvňujú aj viaceré geologické činitele ako je napr. cyklická sedimentácia[1].
Pomenovaná je podľa srbského fyzika a matematika M. Milankoviča (1879 – 1958), ktorý ako prvý počas prvej svetovej vojny podal dôkazy o existencii spomínaných cyklov. Milanković podal matematické odôvodnenie toho ako môžu súvisieť klimatické cykly s cyklickými orbitálnymi pohybmi Zeme ako je excentricita, precesia a oblikvita.
Zemská os uskutoční jeden cyklus precesie za približne 26 000 rokov. Súčasne dochádza k zmene náklonu osi medzi 22,1 a 24,5° v 41 000 ročných cykloch. Excentricita zemskej dráhy vyjadruje zmeny obežnej dráhy Zeme z eliptickej na takmer kruhovú. Cykly spôsobené týmto dejom sa opakujú každých približne 96 až 127 000 rokov[2].
Opakujúce sa cykly sú pomerne dobre zaznamenané vo fosílnom stave. Výskum ukázal, že systematicky sa opakujúce obdobia teplej a chladnej klímy pomerne výstižne zodpovedajú milankovičovym cyklom a s časom si získali podporu u veľkého množstva vedcov. Naďalej však existujú rôzne ťažkosti pri preukazovaní niektorých častí teórie. Napr. to, že cyklus ekcentricity opakujúci sa každých približne 100 000 rokov má omnoho menší dopad ako cyklus precesie a oblikvity.
Pokračovaním výskumov vrtov v ľadovcoch v Grónsku a na Antarktíde došli vedci k záveru, že na severnej aj južnej pologuli došlo za posledné 2 milióny rokov k 20 cyklom nárastu a poklesu ľadovcovej pokrývky.
Existujú aj ďalšie astronomické cykly, ktoré objavil Joseph Adhemar, James Croll a ďalší, ale ich potvrdenie bolo dlhú dobu komplikované, kvôli absencii presvedčivo datovateľných dôkazov poukazujúcich. ktoré z cyklov boli významnejšie. Až do začiatku výskumu vrtných jadier projektu Deep Sea Drilling Project, sumarizovanom v článku Haysa, Imbrieho a Shackletona v časopise Science v roku (1976)[3] nebol astronomickým cyklom prikladaný veľký význam.
Referencie
- ↑ Kusky, T., 2005, Encyclopedia of Earth Sciences. Facts On File, Inc., New York, s. 278 – 280
- ↑ Pälike, H., 2005, Orbital Variation (Including Milankovitch Cycles). in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 1. Elsevier, Amsterdam, s. 410 – 421
- ↑ Hays, J., Imbrie, J., Shackleton, N., 1976, Variations in the Earth's Orbit: Pacemaker of the Ice Ages. Science, 194, 4270, s. 1121 – 1132
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrodynamika
Astrofyzika
Astrometria
Astronómia podľa štátu
Astronómovia
Astronomické úkazy
Astronomické časopisy
Astronomické cykly
Astronomické jednotky dĺžky
Astronomické novinky
Astronomické objekty
Astronomické observatóriá
Astronomické organizácie
Červený posun
Ablácia (astronómia)
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna jasnosť kométy
Absorpčné čiary
Albedo
Alhidáda
Amatérska astronómia
Archeoastronómia
Areocentrická dráha
Asterizmus
Astrobiológia
Astrochémia
Astrofotografia
Astrofyzika
Astrometria
Astronóm
Astronómia
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Astronómia viditeľného svetla
Astronomické súradnicové systémy
Astronomický katalóg
Astronomický kongres v Prahe
Astronomický symbol
Baldetova metóda odhadu jasnosti kométy
Baryónové číslo
Beyerova metóda odhadu jasnosti kométy
Biela noc
BOOMERanG
Centrála pre kométy a planétky
Central Bureau of the International Polar Motion Service
Chronológia vesmíru
Chronologická tabuľka kozmologických teórií
Deklinácia (astronómia)
Dichotómia (astronómia)
Dissertatio cum Nuncio Sidereo
Dopplerov jav
Družica
Družicová geodézia
Ekvidenzitometrická metóda
Ekvinokcium (súradnice)
Elementy dráhy
Epocha (astronómia)
Extrafokálna metóda odhadu jasnosti kométy
Extragalaktická astronómia
Fázový uhol
Fabryho metóda odhadu jasnosti kométy
Farebný index
Flamsteedovo označenie
Galaktická astronómia
Gama astronómia
Gaussov rok
Gravitačný parameter
Hawkingovo žiarenie
Heliaktický
Heliocentrická dráha
Hertzsprungov-Russellov diagram
Historická astronómia
Holetschkova metóda odhadu jasnosti
Hubblova konštanta
Hubblovo hlboké pole
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hubblov zákon
Hvězdářská ročenka
Hviezdna veľkosť
Infračervená astronómia
Institute of Space and Astronautical Science
J2000.0
Koincidencia (fyzika)
Kondenzácia (astronómia)
Konečný osud vesmíru
Kopernikovský princíp
Kozmické žiarenie
Kozmické neutrínové pozadie
Kozmické pozadie gravitačných vĺn
KOZMOS (časopis)
Kráter
Lambda-CDM model
Letopočet
Mascon
Medzihviezdna hmota
Medzinárodný rok astronómie
Meteoritika
Mikrovlnové pozadie
Milankovičov cyklus
Mimozemský život
Modul vzdialenosti
Morrisova metóda odhadu jasnosti kométy
Multiverzum
Náboženské interpretácie Veľkého tresku
Narodenie Ježiša Krista
Nebeská mechanika
Nekonvenčná astrofotografia
Neutrínová astronómia
Noc
Nukleosyntéza (kozmológia)
Obežná dráha
Obežná rovina
Objav kozmického mikrovlnného pozadia
Objekt hlbokého vesmíru
Obloha
Optická astronómia
Označenie premenných hviezd
Pól (vesmírne teleso)
Park tmavej oblohy
Planetológia
Platónsky rok
Polárna noc
Polnoc
Poludnie
Portál:Astronómia
Pozičný uhol
Pozorovacia kozmológia
Pozorovateľská astronómia
Primárne kozmické žiarenie
Protoplanetárna hmlovina
Rádioastronómia
Röntgenová astronómia
Radiálna rýchlosť
Rektascenzia
Rocheova medza
Súmrak
Sústava astronomických konštánt
Saros
Selenológia
Sférická astronómia
Sidgwickova metóda odhadu jasnosti kométy
SIMBAD
Spacewatch
Stelárna astronómia
Svetový čas
UFO
Ultrafialová astronómia
Vývoj hviezdy
Večer
Veľká polos
Veľká skupina kvazarov
Vesmír
Vlákno (galaxie)
Vysokoenergetická astronómia
Vznik a vývoj galaxií
Vznik hviezdy
World Jump Day
Západ slnka
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zorné pole (optika)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk