Mikrovlnové pozadie (iné názvy: mikrovlnné pozadie, (kozmické/vesmírne) mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie pozadia, mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie kozmického/vesmírneho pozadia, rádiové žiarenie kozmického pozadia, reliktové/reliktné (kozmické) žiarenie, zvyškové žiarenie, pozostatkové žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku.^[1] V tom čase bol vesmír vyplnený hustou a horúcou plazmou, fotóny sa neustále zrážali s voľnými elektrónmi, hmota a žiarenie mali rovnakú teplotu. Vesmír sa ale ochladzoval a po dosiahnutí teploty okolo 3 000 kelvinov sa voľné elektróny spojili s jadrami a vytvorili stabilné atómy vodíka a hélia. Hmota sa tak stala pre žiarenie priehľadná a žiarenie sa ďalej vyvíjalo nezávisle. Dnes je najvýznamnejším zdrojom poznatkov o mladom vesmíre a predmetom intenzívneho výskumu.

V súčasnosti je toto žiarenie tak posunuté k červenej časti spektra, že sa nejaví ako svetlo ale ako mikrovlny.^[1]

Podľa teórie štandardného modelu vesmíru sa 379 tisíc rokov po veľkom tresku oddelilo žiarenie od hmoty s počiatočnou teplotu okolo 3 000 kelvinov a dnes by malo mať teplotu 5 až 10 kelvinov. George Gamow, Ralph Alpher a Robert Herman takto predpovedali reliktové žiarenie už v roku 1948.

Reliktové žiarenie objavili v roku 1965 Arno Penzias a Robert Wilson, v roku 1978 za tento objav boli ocenení Nobelovou cenou za fyziku. Reliktové žiarenie v súčasnosti svojimi charakteristikami zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou okolo 2,73 K a najväčšiu intenzitu má pri vlnovej dĺžke 2 – 3 milimetrov. Objav reliktového žiarenia bol silným dôkazom podporujúcim teóriu veľkého tresku.

Referencie

Iné projekty

Astronomický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikrovlnové pozadie

Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.