A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Miguel Juárez Celman | ||||||||
| | ||||||||
| 5. prezident Argentínskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 12. október 1886 – 6. august 1890 | ||||||||
| Viceprezident | Carlos Pellegrini | |||||||
| ||||||||
| Bývalý guvernér Provincie Córdoba | ||||||||
| V úrade 17. máj 1880 – 17. máj 1883 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 29. september 1844 Córdoba, Argentínska konfederácia (súčasná Argentína) | |||||||
| Úmrtie | 14. apríl 1909 (64 rokov) Arrecifes, Argentína | |||||||
| Politická strana | Národná strana Národná autonomistická strana | |||||||
| Profesia | právnik | |||||||
| Národnosť | argentínska | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Elisa Funesová | |||||||
| Deti | Miguel Clara Elisa | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Miguel Juárez Celman (multimediálne súbory) | ||||||||
Miguel Ángel Juárez Celman (* 29. september 1844, Córdoba – † 14. apríl 1909, Arrecifes) bol argentínsky politik a právnik. V roku 1886 sa stal 5. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 10. prezidenta krajiny. Pred tým pôsobil ako guvernér Provincie Córdoba.
Životopis
Narodil sa v meste Córdoba, kde aj študoval na jezuitskej škole. Následne v roku 1869 úspešne absolvoval štúdium práva. O tri roky neskôr sa oženil s Elisou Funesovou, sestrou Clary Funesovej, ktorá bola manželkou Julia Argentina Rocu. Do politiky vstúpil už v mladosti, najprv pôsobil v senáte provincie Córdoba a neskôr aj ako poslanec vo federálnom parlamente. V roku 1880 sa stal na tri roky guvernérom svojej domovskej provincie. V tejto pozícii vyslal v roku 1880 provinčné vojsko do Buenos Aires, aby podporil zvoleného prezidenta Rocu, proti ktorému sa vzbúrili politici z provincie Buenos Aires. Ako guvernér presadzoval rozvoj provincie, boli budované nové školy, nemocnice, či cestná infraštruktúra. Už ako guvernér vystupoval silno za oddelenie cirkvi od štátu. Postupne sa stal jedným z najsilnejších spojencov prezidenta Rocu. Vďaka tomu získal podporu Rocu, aby kandidoval na funkciu prezidenta za Národnú autonomistickú stranu. V roku 1886 tak Juárez Celman vyhral prezidentské voľby, ktoré však boli poznačené mnohými volebnými podvodmi, čo bolo typické pre všetky voľby vo vtedajšej Argentíne.[1]
Úradu sa ujal 12. októbra 1886 s tým, že jeho program mal spočívať v podpore európskeho prisťahovalectva a rozvoji školstva. Ešte z čias, kedy bol guvernérom však bol Juárez Celman známy ako pomerne autoritársky politik, čo sa ukázalo veľmi rýchlo, keď chcel úplne ovládnuť Národnú autonomistickú stranu. Kvôli tomu sa dostal do konfliktu s bývalým prezidentom Rocom, ktorý stranu ovládal. Ako prezident často zasahoval do fungovania provincii, ak ich guvernéri nekonali podľa jeho predstáv. Následne aj oficiálne predstavil svoju predstavu, ktorá spočívala v tom, že prezident by mal mať absolútnu moc nad krajinou. Juárez Celman bol presvedčený, že celú krajinu je potrebné zmeniť podľa európskeho vzoru, nechal preto v Buenos Aires budovať množstvo nových budov, ktoré mali dať mestu európsky výzor. Spočiatku sa mu ekonomicky darilo, no v roku 1890 bola krajina ekonomicky vo veľmi zlom stave a kvôli tlačeniu nových peňazí začala inflácia. Zahraničný dlh tým pádom rapídne vzrástol, zároveň sa znížila miera exportu a znížili reálne mzdy. Voči Celmanovi sa tak postavila pomerne silná opozícia zložená z rôznych skupín. Na čele opozície stáli politik Leandro Alem[2] a bývalý prezident Bartolomé Mitre. Ten dokázal získať veľkú podporu aj vo vojsku a v júli 1890 začala revolúcia zvaná tiež revolúcia roku 90, alebo tiež revolúcia z parku.[3] Alem a Mitre však mali rozdielne záujmy, kým Alem sa snažil o skutočnú revolúciu a zmenu, Mitre sa chcel hlavne dostať späť k moci. Alem tak vyšiel proti prezidentovi sám so svojou milíciou a bol tak ľahko porazený. Mitre sa totiž ešte pred tým dohodol s bývalým prezidentom Rocom, že Celmana vystrieda kompromisný kandidát Carlos Pellegrini s tým, že v ďalších voľbách podporí Roca práve Mitreho. Celman tak bez podpory Rocu abdikoval a v auguste 1890 sa prezidentom stal skutočne vtedajší viceprezident Pellegrini.[4] Po nútenom odchode z funkcie sa Juárez Celman úplne stiahol z politického života a odišiel na svoj statok pri Buenos Aires. Zomrel v apríli 1909 v meste Arrecifes pri Buenos Aires, následne ho pochovali v hlavnom meste.[5]
Referencie
- ↑ Miguel Juárez Celman . biografiasyvidas.com, . Dostupné online.
- ↑ Leandro N. Alem . elhistoriador.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2017-10-04 z originálu.
- ↑ Alem y la Revolución del Parque . elhistoriador.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2017-10-04 z originálu.
- ↑ Carlos Pellegrini . elhistoriador.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2013-09-04 z originálu.
- ↑ Miguel Juárez Celman . buscabiografias.com, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miguel Juárez Celman
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alois Eliáš
Andrij Mykolajovyč Ševčenko
Anita Ekbergová
Anton Janitor
Arthur Fallot
Augustín Brychta
Bogdan Mitrea
Bujar Nishani
Clarence William Nelson
Dave Andreychuk
Doug Brochu
Dušan Šimočko
Dušan Taragel
Eddie Tolan
Edita Egerová
Enrico Fermi
Erika Eleniaková
François Boucher
František Hrnčíř
František Lipták
Greer Garsonová
Halsey (speváčka)
Hillel Furstenberg
Horatio Nelson
Ian Wallace
Igor Janev
Ivan Stanislav
Ivica Vastić
Ján Lazorík
Ján Paulíny-Tóth
Ján Perenčaj
Ján Valach (lekár)
Ján Zibrín
Jacques Charles François Sturm
James Cronin
Jerry Lee Lewis
Jon Fosse
Jorgos Dalaras
Josef Kadraba
Julia Gillardová
Juraj Šimek
Karol Branislav Halenaj
Kurt Nilsen
László Bíró
Larry Linville
Lech Wałęsa
Lorenzo Baldisseri
Ludwig von Mises
Luis de Molina
Mária Ďuríčková
Mária Homolová
Mário Radačovský
Marek Škamla
Margita Černáková
Matej Ftáčnik
Michal Novák
Michal Václav Anderle
Michal Vaľo
Michelangelo Antonioni
Michelangelo Merisi da Caravaggio
Michelle Bacheletová
Miguel de Cervantes
Miguel de Unamuno
Miguel Juárez Celman
Miguel Serveto
Nicolás Pereira
Nikolaj Alexejevič Ostrovskij
Oto Okoličány
Otto Schwartz
Per Mertesacker
Peter Šloser
Peter Dennis Mitchell
Peter Michal Bohúň
Peter Sámel
Peter Schutz
Pompilius Pirrotti
Rainer Weiss
Rudolf Dobiáš
Ruslan Ľubarskij
Scott Weinrich
Sebastian Coe
Silvio Berlusconi
Silvio Piola
Stanislav Balko
Stanley Kramer
Táňa Kuzmová
Theo Jörgensmann
Tintoretto
Tomáš Straňovský
Tomaž Pengov
Trofim Denisovič Lysenko
Václav Neumann
Viliam V. (Bavorsko)
Vladimír Vašíček
Zdenko Trebuľa
Zuzana Gindl-Tatárová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
