Mikrotelieska (niekedy označované aj peroxizómy^{[chýba zdroj}) sú membránové vnútrobunkové útvary (organely). Zúčastňujú sa na oxidácii niektorých živín. Nachádzajú sa v rastlinných aj živočíšnych bunkách.^[1] Radia sa sem peroxizómy, glyoxyzómy, glykozómy a hydrogenozómy.

Opis

Mikrotelieska sú vezikuly, ktoré majú zvyčajne kruhový tvar. Majú priemer 0,5 μm,^[1] podľa niektorých zdrojov sa ich rozmer pohybuje od 0,2 do 1,5 μm.^[2] Nachádzajú sa v cytoplazme, ale sú pozorovateľné len s použitím elektrónového mikroskopu.^{[chýba zdroj} Majú jednoduchú jednovrstvovú lipidovú membránu, ktorá ich oddeľuje od zvyšku bunky. Táto membrána je pórovitá, takže umožňuje prestup malým molekulám, napríklad sacharóze.^[1] Vo svojom vnútri obsahujú matrix rôzneho materiálu, medzi ktorý patria enzýmy a iné bielkoviny, ale podľa všetkého nemajú genetický materiál, ktorý by im umožňoval sa množiť.^[2]

Funkcia

Mikrotelieska sa účastnia na spracovaní živín, ktoré bunka príjme. Obsahujú vo svojom vnútri katalázu, oxidázu aminokyselín a iné oxidázy. Niektoré tieto oxidázy tvoria peroxid vodíka, ktorý kataláza rozkladá na vodu a kyslík. Na rozdiel od lyzozómov neobsahujú hydrolázy.^[1] Umožňujú rozklad lipidov, alkoholov a aminokyselín. Všeobecne sa účastnia detoxikácie peroxidov a u rastlín i fotorespirácie. Rôzne druhy mikroteliesok majú rôzne funkcie.

Delenie

Podľa toho, ktoré enzýmy sú prítomné v mikroteliesku, sa delia na dve hlavné skupiny: peroxizómy a glyoxizómy.^[1] Medzi zvláštne formy patria najmä glykozómy (u trypanozóm) a hydrogenozómy (trichomonád). Niektorí autori sem zaraďujú aj aminozómy a Woroninove telieska (Woronin bodies).^{[chýba zdroj}

Peroxizómy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Peroxizóm

Peroxizómy sú typické organely zelených listov a pečeňových a obličkových buniek. Podľa svojho pôvodu majú morfologické a metabolické odlišnosti. Uplatňujú sa v spracovaní sacharidov, lipidov a dusíkatých látok, významne sa účastnia oxidácie mastných kyselín. Oxidácia týchto substrátov je spojená s produkciou peroxidu vodíka, ktorý následne spracováva kataláza, ktorá zároveň oxiduje etanol na acetát.^[1]

Glyoxyzómy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Glyoxyzóm

Glyoxyzómy sú špeciálne mikrotelieska, ktoré sa nachádzajú v klíčiacich semenách olejnatých rastlín^[1] a plesni.^{[chýba zdroj} Sú podobné peroxizómom, ale obsahujú naviac i enzýmy glyoxylátového cyklu, ktoré umožňujú premenu uložených lipidov na sacharidy. Nevyskytujú sa v suchých semenách a objavujú sa tesne po začatí klíčenia, ich životnosť je však len pár dní. V období ich maximálnej aktivity tvoria až 20 % všetkých organelových bielkovín.^[1]

História

Mikrotelieska objavil Rhodin v roku 1954.^[3] O dva roky neskôr, v roku 1956, Rouiller a Bernhard publikovali prvé celosvetovo uznávané obrázky mikroteliesok v pečeňových bunkách.^[3] V roku 1965 Christian de Duve a jeho kolegovia izolovali mikrotelieska z potkanej pečene. De Duve takisto veril, že pomenovanie mikroteliesko (anglicky microbody) bolo príliš všeobecné a tak ich pomenoval peroxizómy kvôli ich vzťahu s peroxidom vodíka.^[4] V roku 1967 Breidenbach a Beevers ako prví izolovali mikrotelieska z rastlín, ktoré pomenovali glyoxyzómy, pretože obsahovali enzýmy glyoxylátového cyklu.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Microbody na anglickej Wikipédii.

Biologický portál