A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Michel Ney | |
francúzsky vojvodca a maršal | |
Narodenie | 10. január 1769 Saarlouis, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 7. december 1815 (46 rokov) Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Commons | Michel Ney |
Michel Ney (* 10. január 1769, Saarlouis, Nemecko – † 7. december 1815, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky vojvodca a maršal.
Životopis
Pochádzal z mestečka Saarlouis v Lotrinsku. V čase jeho narodenia bolo už Lotrinsko súčasťou Francúzska, v tomto regióne sa ale používala aj nemčina. Jeho otec Pierre Ney (1738 – 1826) bol chudobný remeselník, živil sa výrobou medených sudov. Jeho matkou bola Margarethe Grewelinger (1739 – 1791). Michel vyštudoval na Collège des Augustins. Pracoval ako notár a neskôr ako správca baní a hút. Mladého muža však viac ako úradná kariéra lákala armáda.
Vojenské začiatky
V roku 1787 vstúpil k husárom, teda k ľahkej jazde. V rokoch 1792 – 1794 slúžil v radoch revolučnej Severnej armády (Armée du Nord), s ktorou sa zúčastnil bitky pri Valmy a bitky pri Neerwindene. Ney bol ranený pri obliehaní mesta Mainz. Jeho bojové schopnosti viedli v auguste 1796 k jeho povýšeniu na brigádneho generála. V decembri 1800 bojoval aj v bitke pri Hohenlindene pod generálom Moreauom. Od septembra 1802 velil francúzskym vojskám vo Švajčiarsku a vykonával aj diplomatické povinnosti. Už v revolučnej armáde prejavil svoje vlohy pre velenie v boji, pre bojovú stratégiu a taktiku, medzi vojakmi bol veľmi populárny. Jeho vojaci ho vtedy prezývali „la rougeaud“ (teda: červenolíci) nielen pre jeho farbu vlasov, ale aj pre jeho diabolsky smelú povahu.
V roku 1800 sa Ney stal divíznym generálom. a v roku 1804 ho Napoleon Bonaparte spolu s ďalšími 17-timi generálmi povýšil na maršala. Napoleon ho považoval za spoľahlivého vojaka a dôveryhodného muža. Aj keď mal Ney pôvodne republikánske presvedčenie, stal sa oddaným stúpencom Napoleona.
V napoleonských vojnách
Od roku 1805 sa účastnil tretej koaličnej vojny viedol VI. zbor. V jeho čele porazil vojská arcivojvodu Ferdinanda pri Günzburgu. Vyznamenal sa ale hlavne v bitke pri Elchingene 14. októbra 1805, čo neskôr umožnilo Francúzom obkľúčiť bavorské mesto Ulm. Napoleon mu na znamenie vďaky udelil titul vojvodu z Elchingenu. Vo štvrtej koaličnej vojne sa vyznamenal najmä v bitke pri Jene (14. októbra 1806). Naďalej úspešne viedol VI. zbor. V roku 1808 bol vyslaný do Španielska, kde mal potlačiť rozširujúce sa protifrancúzske povstanie. Pre plnenie náročnejších úloh mu však chýbal taktický rozhľad a ako podriadený sa správal niekedy dosť problematicky. Jeho konflikt s veliteľom armády na Pyrenejskom polostrove André Massénom prerástol až do otvoreného konfliktu, a tak bol Ney odvolaný a stiahol sa do ústrania.
Na vrchole slávy
V roku 1812 sa opäť pripojil k Napoleonovi na jeho ťažení do Ruska. Cisár mal však podmienku, aby Ney spolupracoval so svojimi kolegami maršalmi a obmedzoval jeho impulzívne akcie v bitkách. Prevzal velenie III. zboru Veľkej armády. Vyznamenal sa v bitkách pri Smolensku aj pri Borodine, kde mu bol po boji predaný titul kniežaťa moskovského. Okrem toho ho Napoleon poctil aj prívlastkom „le brave des brave“ – „najstatočnejší zo statočných“. V bitke pri Borodine vraj vystúpil na parapet reduty, aby osobne velil svojim mužom pomedzi svištiace guľky a granátové črepiny. Po neúspešnom ťažení sa ujal velenia zadného voja. Heroicky kryl so svojimi mužmi ústup hlavnej časti Napoleonových síl a odrážal neustále ruské útoky. Jeho voj mal na začiatku okolo 10 000 mužov, zatiaľ čo na konci ich ostalo par stovák. Ney pri posledných útokoch vzal mušketu a osobne bránil predné línie pred útočiacimi Rusmi. Podľa legendy šírenej vo vlastnej autobiografii bol posledným francúzskym vojakom, ktorý opustil Rusko.
V roku 1813 velil v bitke pri Bautzene, ale neuskutočnil Napoleonom zamýšľaný obchvat spojeneckých vojsk. Stiahol sa do Sliezska, tu ho však donútili ustúpiť Prusi. Po bitkách pri Lützene, Weisenfelse a Lipsku sa vrátil do Francúzska, aby sa zotavil. Keď Napoleona začali tlačiť späť do Francúzska, ostal s ním. Krátko po páde Paríža 31. marca 1814 sa trocha prekvapivo prezentoval ako hovorca maršalov a odporučil Napoleonovi abdikovať. Na trón dosadený kráľ Ľudovít XVIII. ho za odmenu nechal vo všetkých funkciách a hodnostiach. Ney bol na čele VI. vojenského okrsku a bol menovaný za guvernéra Besançonu.
Po návrate Napoleona Bonaparta z Elby verejne prisľúbil, že ho zatkne a dovedie kráľovi v železnej klietke. Možno to myslel úprimne, ale po stretnutí s Napoleonom na juhofrancúzskom pobreží mu napokon ponúkol svoje služby a tiahol spolu s ním na sever do Paríža. Svoje posledné víťazstvo vybojovali spolu pri ťažení Belgickom. Ney bojoval v bitke pri Quatre-Brass 15. júna ktorej neúspešný priebeh umožnil spojenie Angličanov a Prusov. 18. júna 1815 bojoval v bitke pri Waterloo. Počínal si veľmi statočne, bolo pod ním zabitých niekoľko koní, takže pokračoval v boji ako pešiak so špinavou tvárou a uniformou roztrhanou na franforce. Na konci boja viedol do rozhodujúceho útoku aj Starú gardu, tento pokus o prielom však zlyhal.
Súd a poprava
Aj napriek odporúčaniam priateľov emigrovať sa rozhodol ostať vo Francúzsku. 3. augusta 1815 bol zatknutý, 4. decembra bol postavený pred vojenský súd a 6. decembra 1815 bol odsúdený za vlastizradu na trest smrti. 7. decembra 1815 bol zastrelený popravčou čatou v Luxemburských záhradách. Aj v poslednej chvíli potvrdil svoju povesť chladnokrvného vojaka, keď si odmietol dať zaviazať oči a požiadal o možnosť dať čate sám povel k výstrelu. Bol pochovaný na parížskom cintoríne Père-Lachaise.
Rodinný život
Jeho manželkou bola Aglaé-Louise Auguié (1782 – 1854), dcéra bývalej komornej kráľovnej Márie Antoinetty. Mali spolu štyroch synov. Synovia neskôr uverejnili jeho pamäti.
Literatúra
- KOVAŘÍK, Jiří: Maršál Ney, Napoleonův nejstatečnější. Třebíč : Akcent, 2007, 540 s. ISBN 978-80-7268-410-6
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michel Ney
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michel Ney na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk