A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Michal IV. Paflagónsky | |
byzantský cisár | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Macedónska dynastia |
Panovanie | 1034 – 1041 |
Korunovácia | 12. apríl 1034 |
Predchodca | Roman III. |
Nástupca | Michal V. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 1010 Paflagónia |
Úmrtie | 10. december 1041 Konštantínopol |
Rodina | |
Manželka | |
Odkazy | |
Michal IV. (multimediálne súbory na commons) | |
Michal IV. Paflagónsky (*okolo 1010, Paflagónia – † 10. december 1041, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 1034 – 1041. Cisárom sa stal po smrti (zrejme vražde) cisára Romana III., keď sa oženil s jeho ženou, svojou milenkou, cisárovnou Zoe. Podľa dobových správ bol Michal bol veľmi krásny, štedrý a šikovný, ale trpel epilepsiou a bol nevzdelaný, čo viedlo k tomu, že mnohé oblasti vlády prenechal na svojho brata, ministra Jána Orfanotrofa. Ten finančnými (daň aerikon) a vojenskými reformami navrátil ríši stratenú silu, ale získal aj mnohých nepriateľov. Na východnej hranici bolo Georgiom Maniakom dobyté mesto Edessa a aspoň spočiatku boli úspešné aj boje na Sicílii. Podarilo sa mu taktiež potlačiť bulharské Deljanovo povstanie, naopak úplnú nezávislosť získala srbská Duklja. Obdobie jeho vlády je spojené aj s rozsiahlymi čistkami vedenými proti aristokratickým rodinám.[1][2][3]
Michal IV. pochádzal z rodiny roľníkov z provincie Paflagónia (iný prepis: Paflagonia). V mladosti sa mal podľa dobových správ živiť falšovaním mincí. Na cisársky dvor sa dostal prostredníctvom svojho brata, eunucha a vysokého štátneho úradníka Jána Orfanotrofa. Stal sa cisárovým komorníkom a masérom, následne aj milencom cisárovej manželky Zoe. Roman si vzťah milencov nevšímal a i napriek upozorneniam od blízkych Michala z ničoho neupodozrieval, za čo zrejme mohla Michalova epilepsia. 11. apríla 1034 však Roman za záhadných okolnosti umrel a hneď na druhý deň sa Michal, i napriek počiatočnému odporu patriarchu Alexia, so Zoe oženil. Následne pod vplyvom svojho brata Jána, ktorý sa stal ministrom financií, cisárovnú Zoe uväznil v gynaeceu (ženských palácových komnatách) a vládol sám.[1][2][3]
Už krátko po jeho nástupe musel Michal riešiť viacero vzbúr proti jeho nástupu a boje sa viedli aj na východných arabských hraniciach. Najväčším tu dosiahnutým úspechom bol zisk starodávneho kresťanského centra Edessy. V roku 1035 požiadal palermský emir Michala o pomoc, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emira boje na Sicílii pokračovali. V roku 1038 bola začatá výprava na čele s Georgiom Maniakom. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Štefan (Stefanos). V priebehu nasledujúceho roka boli vďaka Maniakovmu skvelému vedeniu dobyté mestá Palermo a Messina a podarilo sa ovládnuť takmer celú Sicíliu, avšak po tom, čo v roku 1040 roztržke medzi ním a Michalovým švagrom Štefanom bol Maniakes povolaný do Konštantínopola a uväznený. Veliteľom sa stal Stefanos, ktorého vedenie však bolo neúspešné a zmätok v byzantskej armáde využili Arabi. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z dobytých území, pričom nedobytá zostala len Messina.[2][3] V posledných rokoch svojej vlády Michal ťažko ochorel. Stále viac ho navyše trápili výčitky svedomia kvôli Romanovi a tak sa presunul do Solúna, kde prosil svätého Demetera o odpustenie. Jeho poslednou veľkou výpravou boli boje v Bulharsku, kde došlo k Deljanovmu povstaniu. Bulharskí bratranci Peter Deljan a Alusianos viedli Bulharov a vyhnali byzantskú armádu z území Bulharska. Následne sa však pohádali. Alusian dal Petrovi odseknúť nos a oslepil ho. To viedlo k oslabeniu bulharskej sily a Alusianos bol porazený. Michal krátko na to vstúpil do kláštora a 10. decembra 1041 umrel. Novým panovníkom sa stal jeho synovec Michal V., ktorého krátko pred jeho smrťou cisár s cisárovnou Zoe adoptovali.[1][3]
Referencie
- ↑ a b c Michael IV. Paflagonec. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 319.
- ↑ a b c ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 208 – 213.
- ↑ a b c d MICHAEL IV PAFLAGON In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1365. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michal IV. (Byzantská ríša)
Michal IV.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Roman III. |
cisár 1034 – 1041 |
Nástupca Michal V. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alexander III. (Byzantská ríša)
Alexios I. (Byzantská ríša)
Alexios V.
Anastasios I. (Byzantská ríša)
Anastasios II. (Byzantská ríša)
Arkadios
Artabasdus
Basiliskos
Bazil I.
Bazil II.
Constans II.
Fókas
Filippikos
Héraklónas
Hérakleios (Byzantská ríša)
Irena (Byzantská ríša)
Izák I.
Ján I. (Byzantská ríša)
Ján II. (Byzantská ríša)
Ján V. (Byzantská ríša)
Ján VI. (Byzantská ríša)
Ján VII. (Byzantská ríša)
Ján VIII. (Byzantská ríša)
Justín II.
Justinián I.
Justinián II.
Konštantín I. (cisár)
Konštantín III. (Byzantská ríša)
Konštantín IV. (Byzantská ríša)
Konštantín IX.
Konštantín V. (Byzantská ríša)
Konštantín VI. (Byzantská ríša)
Konštantín VII.
Konštantín VIII.
Konštantín X.
Konštantín XI. (Palaiologos)
Leontios II.
Lev I. (Byzantská ríša)
Lev II. (Byzantská ríša)
Lev III. (Byzantská ríša)
Lev IV. (Byzantská ríša)
Lev V. (Byzantská ríša)
Lev VI. (Byzantská ríša)
Manuel I. (Byzantská ríša)
Markian
Michal I. (Byzantská ríša)
Michal II. (Byzantská ríša)
Michal III. (Byzantská ríša)
Michal IV. (Byzantská ríša)
Michal V.
Nikefor I. (Byzantská ríša)
Nikefor II. (Byzantská ríša)
Roman I.
Roman II.
Roman III.
Roman IV.
Staurakios
Teofil (Byzantská ríša)
Theodora (11. storočie)
Theodosios III.
Theodosius I. (Byzantská ríša)
Theodosius II. (Byzantská ríša)
Tiberios II. (Byzantská ríša, 6. storočie)
Tiberios III.
Zénón (Byzantská ríša)
Zóé (Byzantská ríša)
Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk