Michail Timofejevič Kalašnikov - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Michail Timofejevič Kalašnikov
Michail Kalašnikov
sovietsky a ruský konštruktér strelných zbraní
Michail Timofejevič Kalašnikov
Narodenie10. november 1919
Kuria, Ruský štát (dnešné Rusko)
Úmrtie23. december 2013 (94 rokov)
Iževsk, Udmurtsko, Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Michail Timofejevič Kalašnikov

Michail Timofejevič Kalašnikov (rus. Михаил Тимофеевич Калашников; * 10. november 1919, Kuria – † 23. december 2013, Iževsk) bol sovietsky a ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsku útočnú pušku AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.

Život

Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kuria v Altajskej gubernii. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.

Michail Kalašnikov pravdepodobne v roku 1944

Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho sťažnosti vojakov na vtedajšie samopaly priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalašnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu, je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu, významný argument.

Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62 × 39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Medzi ostatnými inžiniermi a konštruktérmi, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane, bol i Hugo Schmeisser[1][2][3][4], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 nad množstvom moderných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí odolnú, nenáročnú a spoľahlivú zbraň, ktorá sa úspešne presadila v celosvetovom meradle. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul Hrdina socialistickej práce, čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní, ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.

Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.

Referencie

  1. Legendární „kalašnikov“ se prý chystá do důchodu . ceskatelevize.cz, 06.11.2009, . Dostupné online.
  2. ROTTMAN, Gordon L. The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles.  : Osprey Publishing, 1 January 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-84908-835-0. S. 9.
  3. QUESADA, Alejandro de. MP 38 and MP 40 Submachine Guns.  : Osprey Publishing, 20 July 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-78096-388-4. S. 31–32.
  4. ROSE, Alexander. American Rifle: A Biography. New York : Random House Publishing Group, 21 October 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-440-33809-3. S. 253.

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Michail Timofejevič Kalašnikov





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk