A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Michail Vasilievič Frunze | |
sovietsky politik | |
Narodenie | 2. február 1885 Biškek, Kirgizsko |
---|---|
Úmrtie | 31. október 1925 (40 rokov) Moskva, ZSSR |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Michail Vasilievič Frunze |
Michail Vasilievič Frunze (rus. Михаил Васильевич Фрунзе; * 2. február 1885, Biškek, Kirgizsko – † 31. október 1925, Moskva, ZSSR) bol sovietsky politik, vojenský činiteľ a významná osobnosť ruskej občianskej vojny.
Životopis
Mladosť
Frunze sa narodil v rodine lekára rumunskej národnosti, ktorý pochádzal z Chersonskej gubernie. Najprv študoval v Alma-Ate a neskôr na Petrohradskej univerzite.
Revolucionár
V roku 1903, vstúpil do Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska. Na druhom kongrese, počas ideologického rozporu medzi Leninom a Martovom, dvoma hlavnými straníckymi vodcami sympatizoval Frunze s Leninom a jeho boľševikmi.
Dva roky po kongrese sa stal Frunze dôležitým účastníkom revolúcie v roku 1905 kedy stál v čele textilných robotníkov v Ivanove. Keď revolúcia neuspela bol Frunze zatknutý a za protištátnu činnosť odsúdený na trest smrti. Trest mu bol na poslednú chvíľu zmenený na vyhnanstvo na Sibír, kde strávil desať rokov. V roku 1915 Frunze utiekol a stal sa editorom boľševického týždenníka Iskra. Do vypuknutia februárovej revolúcie používal pseudonym Arsenij-Trifonyč.
Revolúcia
Počas februárovej revolúcie sa stal Frunze vedúcim ľudových milícií v Minsku, a neskôr sa stal prezidentom Bieloruského sovietu. Neskôr odišiel do Moskvy, a viedol ozbrojené oddiely robotníkov, aby pomohli pri zápase o kontrolu nad mestom.
Občianska vojna
Po októbrovej revolúcii sa v roku 1918 stal Frunze vojenským komisárom pre Ivanovo. Počas počiatočných dní ruskej občianskej vojny bol Frunze vymenovaný hlavou severnej skupiny armád. Potom čo Frunze porazil admirála Alexandra Kolčaka a Bielu armádu pri Omsku, poveril ho Lev Trockij (vtedajšia hlava Červenej armády) velením na východnom fronte.
V novembri roku 1920 získal Frunze Krym a vyhnal veliteľa Bielogvardejcov Piotra Vrangeľa a jeho vojenské jednotky z Ruska. Podarilo sa mu tiež zničiť Čiernu armádu na Ukrajine a nacionalistov pod vedením Simona Petľuru.
V roku 1921 bol Frunze zvolený do ústredného výboru strany a v januári 1925 sa stal predsedom revolučnej vojenskej rady. V tejto funkcii sa významne zaslúžil o zlepšenie organizácie armády. Podpora Grigorija Zinovieva spôsobila, že sa Frunze dostal do konfliktu so Stalinom.
Smrť
Frunze bol považovaný za potenciálneho následníka Lenina vďaka svojej schopnosti riešiť teoretické a praktické problémy straníckeho programu.
V polovici roka 1925 začal Frunze trpieť bolesťami brucha. Mnohokrát mu bola ponúknutá operácia, Frunze sa jej však bál a odmietal. Neskôr sa mu však jeho stav zhoršil a musel byť hospitalizovaný.
Frunze zomrel 31. októbra 1925 na otravu chloroformom pri operácii. Je možné, že za jeho smrť nesie zodpovednosť Stalin, neexistuje však na to dôkaz. Bol pochovaný pri Kremeľskom múre v Moskve. Všetci štyria lekári, ktorí Frunzeho operovali zomreli roku 1934.
Odkaz
V roku 1926 bolo mesto Biškek pomenované na jeho počesť na „Frunze“. Roku 1991 sa mesto vrátilo k pôvodnému názvu. Aj napriek tomu sa však po Frunzem pomenúvajú rôzne ulice i múzea. Frunzeho vojenská akadémia, jedna z najznámejších v Rusku, nesie jeho meno.
V moskovskom metre sa nachádza stanica Frunzenskaja, kde sa nachádza aj jeho busta.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Michail Frunze na českej Wikipédii a Michail Frunze na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk