A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Mestská knižnica v Bratislave bola založená 1. októbra 1900. Stav knižničného fondu je v súčasnosti takmer 300 tisíc zväzkov. Fondy Mestskej knižnice možno nájsť na troch miestach: v budove na Klariskej ulici 16, kde je v rámci úseku odbornej literatúry a študovní aj ojedinelé oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých, v budove na Laurinskej ulici 5, kde je úsek krásnej a cudzojazyčnej literatúry, a v budove na Kapucínskej ulici 1-3, kde je úsek umenovednej a hudobnej literatúry a literatúry pre mládež.
História
Prvou knižnicou prístupnou verejnosti v Bratislave bola súkromná šľachtická Aponiovská knižnica v novopostavenej budove vedľa Župného domu (dnes už neexistuje), slávnostne otvorili 13. júna 1827. V roku 1868 ju gróf Aponi presťahoval do Oponíc aj preto, že v roku 1867 na základe Justiho iniciatívy bol Aponiho palác odkúpený mestom pre potreby magistrátu.
Aponiovská knižnica pôsobila v prospech rozvoja maďarskej vlasti. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vyvstala extrémna potreba rozvoja maďarčiny, pretože úradným jazykom bola od počiatku latinčina, v rokoch 1784 – 1790 a 1849 – 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 – 1849 a maďarčina len od roku 1860. V rámci vtedajšej maďarizácie nemec Heinrich Justi získal zásluhy aj za založenie mestskej knižnice, ktorá bola oficiálne otvorená až v roku 1900.
V Bratislave už koncom 18. storočia existovala súkromná požičovňa kníh na Hlavnom námestí, ktorú otvoril kníhkupec Jozef Landes. Existovala aj knižnica spolku Občiansky krúžok (Polgári kör), ktorý vznikol v apríli 1848. V roku 1861 túto knižnicu prevzal Národný krúžok (Nemzeti kör) a knižnicu sprístupnil širšej verejnosti. V roku 1871 sa premenovali na Krúžok pokrokových občanov (Haladó kör). V roku 1894 knižnicu od spolku právne aj hospodársky odčlenili a mestské zastupiteľstvo sa v roku 1900 uznieslo, že knižnicu prevezme do svojej správy mesto Bratislava. Aby sa knižnica nerozpadla začala knižničná komisia zložená z bývalých členov spolku a mesta bojovať o štátnu a mestskú finančnú podporu. Hlavný inšpektorát múzeí a knižníc vyslal do Bratislavy svojho zástupcu, aby opodstatnenosť tejto požiadavky preskúmal. Ministerstvo kultu knižnici prisľúbilo finančnú pomoc a následne tak urobilo aj mesto.
V terajšej budove Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici č. 1 od 1. októbra 1900 v troch malých miestnostiach na prízemí tak aj Justiho pričinením sídlila Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy.
Prvenstvá mestskej knižnice v Bratislave
5" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj- Patrí medzi najstaršie knižnice na Slovensku. 1. októbra 1900 za účasti predstaviteľov bratislavského kultúrneho života, zástupcov Ministerstva kultu, kráľovskej právnickej akadémie, riaditeľa štátnej nemocnice a ďalšieho vtedajšieho bratislavského kultúrneho sveta – knižnicu slávnostne otvoril mešťanosta Tivadar Brolly. Knižnica niesla názov A Pozsony szabad király Városi Közkönyvtár – Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy. V roku 1900 bola mestská verejná knižnica zriadená len v Prahe (1891), nie však v Budapešti ani vo Viedni.
- V roku 1923 bola zriadená prvá mestská verejná čitáreň s kapacitou 100 miest na prízemí Primaciálneho paláca.
- 28. októbra 1945 vzniklo prvé samostatné oddelenie pre deti a mládež do 14 rokov na Slovensku. Bolo umiestnené na prízemí Starej radnice.
- V roku 1964 knižnica otvorila prvé špecializované pracovisko hudobnej literatúry na Slovensku.
- 8. mája 1991 začalo svoju činnosť Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých za účasti Lady Diany, princeznej z Walesu. Zameraním vynikalo minimálne v oblasti práce verejných knižníc na Slovensku.
Výber najstarších významných udalostí z histórie knižnice6
upraviť | upraviť zdroj1904 – knižnica sa presťahovala do Primaciálneho paláca. Úradné miestnosti boli v zadnom trakte na prvom poschodí, sklad kníh v troch miestnostiach v mezaníne.
1914 – po založení kráľovskej (maďarskej) Alžbetínskej univerzity vznikla aj jej univerzitná knižnica. Z mestskej knižnice, ktorej fondy sa medzitým rozrástli na 28 887 zväzkov, sa na základe rozhodnutia ministra kultu mala ich veľká časť presunúť do novovznikajúcej knižnice v univerzite spolu s riaditeľom Emilom Kumlikom. Mestský archivár Ján Nepomuk Batka mal spolu s ďalšími členmi mestskej rady výhrady proti takémuto rozhodnutiu. Nechcel dopustiť, aby sa jeho zbierky, ktoré daroval mestskej knižnici, presúvali. Batkov dar s niektorými ďalšími zväzkami teda ponechali mestu a zvyšok – asi 23 715 zväzkov previedli do univerzitnej knižnice. 28. júla 1914 však vypukla 1. svetová vojna a tak Mestská knižnica so zostatkom kníh len živorila.
Galéria
upraviť | upraviť zdroj-
Budova na Kapucínskej 1
Referencie
upraviť | upraviť zdroj- ↑ Mestská knižnica online. bratislava.sk, cit. 2020-10-09. Dostupné online. Archivované 2020-09-29 z originálu.
- ↑ www.freetech.sk. História online. mestskakniznica.sk, cit. 2020-10-09. Dostupné online.
- ↑ LUKOVÁ, Jana. Mešťanosta Prešporka Heinrich Justi online. Galéria mesta Bratislavy, cit. 2020-10-09. Dostupné online.
- ↑ a b DREZZIO. Mestská knižnica v Bratislave vznikla pre 115 rokmi online. www.skolske.sk, cit. 2020-10-09. Dostupné online.
- ↑ ŠTYRI DOSIAHNUTÉ PRVENSTVÁ V PRIEBEHU VÝVOJA OD ROKU 1900 online. Mestská knižnica v Bratislave, cit. 2020-10-09. Dostupné online. Archivované 2021-10-20 z originálu.
- ↑ Mestská knižnica v Bratislave online. www.mestskakniznica.sk, cit. 2020-10-12. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestská knižnica v Bratislave
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
