Mercosur (šp.) alebo Mercosul (port.) alebo Spoločný trh juhu (po španielsky Mercado Común del Sur - spoločný trh juhu; po portugalsky Mercado Comum do Sul - spoločný trh juhu) je regionálna obchodná dohoda (pásmo voľného obchodu) medzi juhoamerickými krajinami Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj. Vznikla v roku 1991 Dohodou z Asunciónu. Jej účelom je podporovať slobodný obchod medzi týmito krajinami. Spája vyše 220 miliónov ľudí, ktorí vyprodukujú hrubý domáci produkt vo výške približne bilióna dolárov ročne.

Má slúžiť ako protiváha k združeniu podobného charakteru NAFTA, ktoré spája štáty Severnej a Strednej Ameriky.

Zmluva z Assunciónu, podpísaná 26. marca 1991 medzi Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom, dala vznik MERCOSUR (Mercado Común del Sur – Spoločný trh Juhu). V roku 1994 bol podpísaný Protokol z Ouro Preto, ktorým sa MERCOSUR zaradil pod medzinárodné právo, môže uzatvárať zmluvy s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Hlavným cieľom bolo vybudovať do roku 2006 colnú úniu.

V súčasnosti je štruktúra MERCOSURu nasledovná:

Členské krajiny: Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Venezuela, Bolívia^[1]

Asociované krajiny: Čile, Kolumbia, Ekvádor, Peru

Pozorovateľská krajina: Mexiko

(Venezuela podpísala členstvo 17. júna 2006, a za plnohodnotného člena bola prijatá 31. júla 2012^[2])

Úradné jazyky: španielsky, portugalsky

Hlavné orgány

• Generálna rada (El Consejo del Mercado Común)
• Hlavný výbor (El Grupo Mercado Común)
• Výbor pre obchod (La Comision de Comerciao del Mercosu)
• Parlamentárna komisia (La Comision Parlamentara Conjunta)
• Sociálno- ekonomický poradný výbor (El Fóro Consuiltivo Economico-Social)
• Sekretariát (La Secretaria Administrativa del Mercosur)

Medzi hlavné ciele patrí zväčšenie národných trhov členských krajín ako základného predpokladu zrýchlenia ekonomického rastu s ohľadom na sociálnu spravodlivosť, ktoré musí zohľadňovať ochranu životného prostredia, ako aj zlepšovanie infraštruktúry medzi členskými krajinami prostredníctvom koordinácie makroekonomických politík a doplňaním sektorových politík - adakvátne napojenie člensých štátov do medzinárodnej skladby najväčších ekonomických blokov - podporovanie ekonomického a technického rozvoja členských , a tým aj zlepšenie podmienok ponuky a kvality poskytovaných statkov a služieb ako aj zlepšenie životných podmienok - zavádzanie stále rozsiahlejšej spolupráce medzi krajinami.

Hlavné úlohy do budúcnosti sú prístup na trhy, urýchlenie colného vybavovania, zabezpečnie stimulov v oblastiach investícií, produkcie a exportu - spoločná colná tarifa - zavedenie zákonodarstva v oblasti ochrany hospodárskej súťaže - efektívne riešenie sporných otázok - presadenie ( zavedenie ) legislatívy Mercosuru v člesnkých krajinách - posilnenie inštitucionálnej štruktúry - vonkajšie vzťahy Členské štáty sa rozprestierajú na 12 mil. km2 (štyrikrát viac ako Európa) kde žije viac ako 263 mil. obyvateľov. Podľa údajov wikipédie z roku 2006 členské krajiny vytvárajú spoločný HDP vo výške viac ako 2,42 biliónov USD, HDP asociovaných krajín je 2,97 biliónov USD. Celé toto zoskupenie má v súčasnosti 630 miliónov obyvateľov. Podľa svetovej banky je to 5. Najsilnejšia ekonomika na svete.

Dejiny

Mercosur bol založený v roku 1991 dokumentom nazvaným Zmluva z Asunciónu, ktorá bola neskôr, v roku 1994, nahradená vylepšenou Zmluvou z Ouro Preto.

Zmluva z Assunción predpokladala:

• uvoľnenie obehu tovaru, služieb, pracovných síl a kapitálu (spoločný trh do roku 2006)
• zavedenie spoločných colných taríf v obchode s tretími krajinami (spoločná colná tarifa bola zavedená od januára 1995 na 80% všetkých tovarov, úplná harmonizácia colných taríf mala byť dosiahnutá v roku 2006),
• koordináciu makroekonomickej a odvetvovej politiky medzi členskými štátmi,
• harmonizáciu legislatívy v členských štátoch.

Začiatky tejto organizácie však môžeme vidieť už v roku 1985, keď vtedajší argentínsky prezident Raul Alfonsin a jeho brazílsky náprotivok José Sarney podpísali Programa de Integración y Cooperación Económica Argentina-Brasil (Program spolupráce a integrácie medzi Brazíliou a Argentínou). Argentína sa stala plnohodnotným členom až v roku 2006, presne 4. júla. Bolívia, Peru, Kolumbia, Čile a Ekvádor sú pridruženými členmi tohto zoskupenia. Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti sa rovnako ako Argentíne podarí získať štatút členskej krajiny aj Bolívii.

Počas prechodného obdobia (od roku 1991 do 31. decembra 1994) boli automaticky znížené colné sadzby a od 1. januára 1995 bola vytvorená colná únia. Do roku 1997 vzájomný obchod medzi členskými krajinami vzrástol viac ako 4-krát – v roku 1997 to bolo 20.8 mld. USD. Napríklad export Argentíny do ostatných členských štátov vzrástol od roku 1993 (3.7 mld. USD) takmer trojnásobne do roku 1997 (9.5 mld. USD). V roku 1995 bola zavedená spoločná colná tarifa vo výške 0 – 20% na 80% obchodovaných tovarov. V roku 1997 bola zvýšená o ďalšie 3% na trojročné obdobie (od roku 1998 do 2001). Spoločná colná tarifa zahŕňa približne 8000 tovarov. Členské krajiny sú povinné aplikovať pravidlá o pôvode tovaru až do doby, keď bude úplne implementovaná spoločná colná tarifa. V júni 1996 podpísali predstavitelia Čile a MERCOSUR dohodu o vytvorení pásma voľného obchodu, ktorá vstúpila do platnosti v októbri 1996. Na základe tejto dohody sa zaviedla 40%-ná redukcia na 90% tovarov, ktorá bude pokračovať a bude úplne realizovaná v roku 2004. Koncom roku 1996 podpísala podobnú dohodu aj Bolívia, pásmo voľného obchodu sa začalo realizovať v roku 1997.

V súčasnom období je MERCOSUR jednou z najatraktívnejších oblastí pre zahraničných investorov. Dôvodov je niekoľko: jedny z najväčších zásob nerastných surovín na svete, infraštruktúra prebieha procesom neustálej renovácie (má približne 2 mil. km ciest, 6000 letísk, okrem toho prebehla privatizácia najväčších spoločností v tomto sektore), ekonomika je štvrtou najväčšou na svete. Vzájomný obchod členských krajín vzrástol o 300% v rokoch 1991 – 1999 (v rokoch 1980 – 1991 vzrástol len o 60%). V roku 1999 dosiahol hodnotu 20 mld. USD.

Úlohy a ciele

Úlohou colnej únie Mercosur je vyrovnať sily v svetovej ekonomike, najmä oslabiť vplyv USA a Európskej únie. V budúcnosti chce Mercosur zjednotiť celú Južnú Ameriku, uvažovalo sa aj o vytvorení zóny voľného obchodu na celom americkom kontinente, no tento nápad členské štáty odmietli na IV. Samite Američanov v Argentíne v roku 2005.

Aj ďalšie latinsko-americké štáty sa snažia o negociácie týkajúce sa zníženia resp. zrušenia colných sadzieb a ďalších prekážok obchodu s členskými krajinami MERCOSUR. Sú to najmä Venezuela a Mexiko, Bolívia (ako prvý z členov Andského spoločenstva). Počiatočné snahy o vytvorenie jednotného bloku (SAFTA – South American Free Trade Association) medzi MERCOSUR a Andským spoločenstvom už prebehli, no zatiaľ bez nejakého výrazného výsledku. Okrem toho MERCOSUR podporuje snahu o zlúčenie sa s NAFTA a vytvorenie tzv. pásma voľného obchodu Nového sveta (New World Free Trade Area). V decembri 1995 bola podpísaná Rámcová dohoda medzi MERCOSUR a EÚ, ktorá sa nazýva aj Projekt 21. storočia. Podľa tejto dohody by sa mali do roku 2005 zrušiť všetky prekážky vo vzájomnom obchode týchto dvoch významných zoskupení. Dohoda je založená na troch základných predpokladoch: spoločný politický dialóg, progresívna obchodná liberalizácia, podpora integračných snáh.

Okrem vytvorenia colnej únie a predpokladaného vytvorenia spoločného trhu v roku 2006, členské krajiny MERCOSUR sa snažia o harmonizáciu fiškálnej, monetárnej a zahraničnej politiky vo všetkých sektoroch tak, aby boli zachované adekvátne konkurenčné podmienky medzi členskými štátmi. V oblasti zahraničnej politiky sú tri významné okruhy:

1. negociácie o pásmach voľného obchodu medzi MERCOSUR a ďalšími členmi ALADI,
2. implementácia Rámcovej dohody o hospodárskej a obchodnej spolupráci medzi MERCOSUR a EÚ,
3. koordinácia s ostatnými krajinami s cieľom vytvoriť pásmo voľného obchodu od Aljašky až po Ohňovú zem.

Okrem týchto priorít, v oblasti komerčnej integrácie sa MERCOSUR sústreďuje na oblasti ako sú vzdelávanie, spravodlivosť, kultúra, doprava, energetika, životné prostredie a poľnohospodárstvo.

Problémy

Najväčším problémom spomínaného spoločenstva sú veľké rozdiely v národných ekonomikách, ktoré spôsobili krízu na začiatku tohto tisícročia. Uvažovalo sa aj o zrušení colnej únie. Problémom je aj nízka akcieschopnosť štátov Južnej Ameriky.

Referencie