Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1919 alebo Rašínova menová reforma bola menová reforma, ktorá mala za cieľ oddeliť česko-slovenský peňažný obeh od ostatných častí bývalého Rakúsko-Uhorska. Hlavným architektom tejto menovej reformy bol minister financií Alois Rašín. Jeho úlohou sa stala stabilizácia vojnou rozvrátenej česko-slovenskej ekonomiky.

Problém predstavovala predovšetkým Rakúsko-uhorská banka, ktorá vydávala do obehu miliardy bankoviek, aby inflačnými peniazmi splatila vojnové dlhy. Znamenalo to ale úplné znehodnotenie úspor.

• osamostatniť peňažný obeh
• zlikvidovať inflačné peniaze, ktoré boli dané do obehu počas prvej svetovej vojny
• vytvoriť novú česko-slovenskú menu - Korunu česko-slovenskú
• založiť menovú politiku na maximálnom zhodnotení meny – teda na zvyšovaní jej kúpnej sily
• spojiť korunu so zlatom – zlatý štandard

V noci z 25. na 26. februára boli uzavreté hranice a bol zastavený všetok pohyb osôb a tovaru cez hranice, vrátane poštového styku. V dňoch od 3. do 9. marca bolo uskutočnené okolkovanie rakúsko-uhorských bankoviek a namiesto rakúsko-uhorskej koruny bola zavedená koruna česko-slovenská v pomere 1 : 1. Okolkované bankovky bolo potom až do júla 1920 možné vymeniť za nové česko-slovenské bankovky.

Reforma bola uskutočnená kolkovaním bankoviek. Bola okolkovaná polovica predloženej hotovostí. Okolkovaná hotovosť zostala v obehu. Druhá polovica bola zadržaná ako nútená štátna pôžička. Boli vydané vkladné listy, teda vládne dlhopisy, ktoré boli vystavené na meno a boli neprevoditeľné. Týmto spôsobom sa stiahlo z obehu asi 34 % obeživa.

Zároveň bol vyhotovený súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, cenných papierov a vkladov. Tento súpis bol podkladom pre dávku z majetku a z prírastku majetku. Úlohou tohto opatrenia bolo eliminovať aktíva a majetok, ktorý bol inflačného pôvodu. Dávky boli výrazne progresívne a mali za cieľ odčerpať finančnú bezhotovostnú kúpnu silu a zdaniť vojnových zbohatlíkov.

V apríli 1919 bola zavedená koruna česko-slovenská - peňažná jednotka nového česko-slovenského štátu. Proti tomuto označeniu protestovalo množstvo historikov, ktorí namietali, že tento názov nemá oporu v českých dejinách. Navrhovali iné označenia – napr. sokol, říp a pod.

Súčasne s tým sa pripravovali podmienky na zavedenie zlatého štandardu. Ústrednou úlohou bolo vytvorenie potrebných zlatých rezerv - zlatého pokladu štátu. Jedným zdrojom boli dobrovoľné dary (94-tisíc zlatých mincí a medailí, 64 kg rýdzeho zlata) a výnos štátnej pôžičky v zlate, striebre a cudzích valutách. Tak sa získalo 3 300 kg rýdzeho zlata, 272 000 kg rýdzeho striebra. Pôžička bola splatená do roku 1926.

Vykonanie aj výsledok reformy je dodnes považovaný za obdivuhodný. Česko-slovenská koruna sa stala jednou z najstabilnejších mien v Európe.

Problematickou okolnosťou bola skutočnosť, že v čase priebehu reformy neboli ešte ukončené versailleské mierové rokovania a stanovené definitívne hranice ČSR. Preto bola v niektorých oblastiach osídlených národnostnými menšinami reforma bojkotovaná.

• Česko-slovenský frank
• Menová reforma v Česko-Slovensku
• Koruna česko-slovenská

• Prehľad okolkovaných česko-slovenských bankoviek (katalóg, galéria a ďalšie informácie) (po česky)
• František Vencovský: Tři měnové reformy pro jednu generaci (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá měnová reforma (1919) na českej Wikipédii.