Medzinárodný železničný terminál Waterloo bol postavený v roku 1993 v Londýne, vo Veľkej Británii. Projektovala ju architektonická firma Nicholasa Grimshawa, Nicholas Grimshaw and Partners Ltd.

Waterloo international je oslavovaný ako nová brána z Londýna do kontinentálnej Európy. Terminál je nie len výrazne moderný, ale taktiež sa bez akejkoľvek nostalgie vracia k veľkým železničným staniciam viktoriánskej Británie, predovšetkým k stanici v Yorku, s ktorou majú spoločný prvok, jemne zakrivenú strechu.

Veľká zasklená strecha stanice, uložená na modrých oceľových stožiaroch, sa obtáča okolo neobvykle dlhých nástupíšť. Po celej dĺžke nástupišťa sa výška a šírka strechy postupne zmenšuje. Výsledkom je stanica, ktorá zdanlivo vytláča vlaky Eurostar zo svojho južného konca, ako „zubnú pastu z tuby“.

Grimshawov pôvodný návrh predpokladal terminál (bol označený skôr za „terminál“ než za „stanicu“, lebo v tej dobe britské železnice stáli pred privatizáciou a ochotne predstierali, že sú vlastne aerolíniami)^{[chýba zdroj} ako veľmi pravidelný, pravouhlý štvoruholník. Ale železniční inžinieri a miestní plánovači trvali na tom, aby nový terminál rešpektoval zavedené zakrivenie tratí tak, ako vybiehajú z Waterloo. Grimshaw túto výzvu úspešne zvládol. Jediným negatívom je to, že cestujúcim je na pohľad na krásnu strechu odoprený, preto že sa musia zdržiavať v miestnostiach pod ňou a tak zo strechy vidia len kúsok, keď idú nastúpiť do vlaku. Hlavná časť terminálu je skrytá pod úrovňou ulice, je však starostlivo rozvrhnutá a dobre osvetlená.

• Philip Jodidio • Taschen, 2007 Architecture Now! Vol. 2
• Philip Jodidio • Taschen, 2003 Building a new Millennium

• Eurostar