Medzibunkové kontakty sú štruktúry tvoriace spoje medzi bunkami v mnohobunkovom organizme. Možno ich rozdeliť na:

• zonula occludens
• tesné spojenia (angl. tight junctions)
• zonula adhaerens
• macula adhaerens (dezmozóm)

Zonula occludens

Spojenie, v ktorom sa vonkajšie membrány buniek k sebe tesne približujú a utesňujú tak medzibunkový priestor. Do tejto skupiny patrí tzv. štrbinové spojenie (angl. gap junction), kde membrány sú na malej ploche vzájomne veľmi blízko, ale je medzi nimi tenká štrbina – zaisťuje metabolické a elektrické prepojenie buniek.

Tesné spojenie

Ide o pravé spojenie, ktoré zvyšuje súdržnosť buniek v rámci jednotlivých tkanív; typický je pre endotel špecializovaný na transport molekúl.

Zonula adhaerens

Ide o voľné spojenie s miernym priblížením membrán susediacich buniek. Vnútorné strany membrán v tomto spojení sú vystužené cytoskeletom. Takisto slúži ako mechanické spojenie buniek.

Dezmozóm

Je to útvar v tvare disku s pomerne širokou medzibunkovou štrbinou, v ktorej je uložený denzný materiál rozdeľujúci ju symetricky na dve časti. Spojenie je posilnené systémom cytoplazmatických filamentov cytoskeletu. Hlavnou úlohou dezmozómu je zaistenie veľmi pevného mechanického vzájomného spojenia buniek a nachádza sa najmä v mechanicky najviac namáhaných tkanivách.

Zdroje

• KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)