Mechovce
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) okrúhlovce (Nemathelminthes) Kmeň (phylum) hlístovce (Nematoda) Trieda (classis) Secernentea Rad (ordo) mechovce (Strongylida)
Vedecký názov
Strongylida
Synonymá
Strongyloidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Mechovce^[1][2] (iné názvy: mechovcotvaré^[3], machovce^[4][5][6], machovcotvaré, staršie háčikovce^[7], strongyláty^[8]; latinské názvy pozri nižšie) sú taxón hlístovcov.

V tradičných systémoch sú obyčajne klasifikované ako rad mechovce (lat. Strongylida, Strongyloidea, Strongylata) hlístovcov, i keď v dávnejších systémoch boli niekedy zaraďované ako súčasť radu háďatká (Anguillulata).

V novších systémoch sú mechovce klasifikované ako nadčeľaď mechovce (Strongyloidea) patriaca do radu rabditotvaré (Rhabditida), a to buď rabditotvaré v užšom alebo rabditotvaré v širšom zmysle.

Porovnaj Systematiku v článku hlístovce.

Sú to parazity homoiotermných stavovcov. Ústa sú s kutikulárnymi tŕňmi, lištami a pod., u samcov je výrazná bursa kopulatrix. Vývin prebieha buď cez medzihostiteľa – biohelminty, alebo bez neho v pôde – geohelminty. Inváznym štádiom je „larva“ tretieho instaru. Mechovce spôsobujú závažné ochorenia zvierat i človeka.

Mechovec ľudský/^[5]machovec dvanástnikový/^[9]staršie:machovec egyptský (Ancylostoma duodenale) spôsobuje tzv. banícku chorobu. Juvenilné štádiá žijú v pôde, kde je vlhko a teplo, napr. v baniach. Do tela človeka sa dostávajú často cez drobné ranky na rukách. Potom absolvujú podobnú cestu, ako hlísta detská. Pri slabšej nákaze sa prejavujú anémiou, slabosťou, krvácaním. Hromadná nákaza môže spôsobiť vážne zdravotné problémy až smrť. Podobné ochorenie človeka, ale i ďalších cicavcov (psov, mačiek a ošípaných) spôsobuje Strongyloides stercoralis. Z geohelmintov mechovec psí/machovec psí (Ancylostoma caninum) – parazituje v tráviacej sústave mačkovitých a psovitých šeliem (a vzácne i u človeka), u oviec je to Chabertia ovina, u husí Amidostomum anseris.

Na rozhraní geo a biohelmintov je zrastenec priedušnicový (Syngamus trachea). Parazituje v priedušnici hrabavých vtákov, ktoré sa nakazia buď priamo vajíčkami, alebo cez tzv. rezervoárového živočícha (obyčajne dážďovku), kde sa juvenilné štádiá hromadia, no nevyvíjajú. Pri silnejšej nákaze vtáky hynú. K typickým biohelmintom patria mechovce parazitujúce v pľúcach, napr. Müllerius capillaris (u oviec a kôz, medzihostiteľom sú slimáky) a Metastrongylus elongatus (u ošípaných, medzihostiteľom sú dážďovky). Pri hromadnej nákaze poškodzujú pľúca a zvieratá hynú.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mechovce
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mechovce

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.