A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
(Mesto)
| |
---|---|
| |
Symboly obce | |
Erb | Vlajka |
Zemepisné údaje | |
Štát | Belgicko |
Región | Flámsko |
Spoločenstvo | Flámske |
Provincia | Antverpy |
Okres | Mechelen |
Súradnice | 51° 01' s. š., 4° 28' v. d. |
Rozloha – Poľnohosp. pl. – Zastavané pl. – Iné pl. |
65,19 km² (2009) 56,4% 15,19% 28,41% |
Demografické údaje (zdroj: fgov.be) | |
Počet obyvateľov – Muži – Ženy Hustota obyvateľstva |
80 940 (01/01/2010) 48,86% 51,14% 1 242 obyv./km² |
Veková štruktúra – 0 – 19 rokov – 20 – 64 rokov – 65 rokov a viac |
21,16% 61,36% 17,47% |
Cudzinci | 8,02% (01/01/2008) |
Ekonomika | |
Nezamestnanosť | 11,94 % (1. 1. 2006) |
Priemerný ročný príjem | 13 910 €/obyv. (2003) |
Poloha | |
Poloha obce v provincii Antverpy | |
Ďalšie informácie | |
PSČ | 2800 |
Telefónna predvoľba | 015 |
Oficiálny web | http://www.mechelen.be |
Mechelen (fr. Malines, nem. Mecheln) je belgické mesto a správne centrum jedného z obvodov provincie Antverpy vo Flámskom regióne. Obec Mechelen okrem vlastného mesta zahŕňa bývalé obce Heffen, Hombeek, Leest, Muizen a Walem a patrí k nej i osady Nekkerspoel a Battel. S 80 176 obyvateľmi je Mechelen desiatym najväčším mestom v Belgicku.
Mechelen sa nachádza v metropolitnej oblasti známej ako flámsky diamant na pol cesty medzi Bruselom a Antverpami vo vzdialenosti asi 25 km od oboch. Leží na rieke Dijle, a preto býva označované ako „Dijlestad“.
V roku 1559 sa Mechelen stal sídlom arcibiskupstva a od roku 1962 zdieľa túto funkciu s Bruselom.
Dejiny
Archeologické nálezy, ktoré dokazujú osídlenie území medzi Bruselom, Leuvenom a Antverpami v dobe laténskej, sa koncentrujú najmä v okolí Mechelenu, kde boli pôvodne mokrade. Medzi tieto nálezy patrí 8,4 m dlhá kanoe z dubového kmeňa a osada s asi piatimi drevenými domami pri Nekkerspoele.
Územie Mechelenu pri rieke Dijle bolo osídlené aj v období Galorománov, ako to dokazuje niekoľko rímskych ruín a ciest.
V 3. - 4. storočí bola oblasť za slabnúceho vplyvu Rimanov osídlená germánskymi kmeňmi. Podľa tradície oblasť v 8. storočí pokresťančil škótsky alebo írsky misionár svätý Rumold (holandsky Rombout) a pravdepodobne tu založil aj kláštor.
V roku 1303 Mechelenu udelil mestské práva brabantský vojvoda Ján II. V tom čase sa začala aj rivalita medzi Mechelenom a Antverpami.
V 15. storočí sa Mechelen dostal pod vládu burgundského vojvodstva a nastalo obdobie rozkvetu. V roku 1473 Karol Smelý do mesta presunul niekoľko politických inštitúcii a až do Francúzskej revolúcie bol Mechelen sídlom vrchného súdu.
V neskorom stredoveku Mechelen bohatol vďaka obchodu so súknom a v prvej polovici 16. storočí za vlády Margaréty Habsburskej sa stal dokonca hlavným mestom Nizozemska (približne dnešné Holandsko, Belgicko a Luxembursko).
V druhej polovici 16. storočia prudko poklesol politický vplyv Mechelenu, pretože veľa vládnych inštitúcií bolo presunutých do Bruselu. Stratu politickej moci však vynahradil vzostup v cirkevnej hierarchii – roku 1559 sa stal Mechelen sídlom arcibiskupstva, a teda duchovným hlavným mestom Nizozemska. V roku 1572 počas osemdesiatročnej vojny mesto vypálili a vyplienili Španieli. Po tejto udalosti muselo byť mesto prestavané. V tomto období tu začala výroba nábytku, ktorá pretrváva dodnes.
V roku 1781 nariadil cisár Jozef II. Habsburský zbúranie mestských hradieb. Na ich mieste je dnes vnútorný cestný okruh.
19. storočie znamenalo nástup priemyslovej revolúcie. V roku 1835 bola otvorená prvá železničná trať v Európe medzi Bruselom a Mechelenom, ktorý sa stal belgickým železničným uzlom. To viedlo k rozvoju rôznych odvetví kovospracujúceho priemyslu, okrem iného železničného strojárenstva, ktoré je v meste dodnes.
Pamiatky
- Katedrála svätého Rumolda (Sint-Romboutskathedraal) bola postavená v 13. - 16. storočí v štýle brabantskej gotiky. Jej veža má výšku 97 m (hoci pôvodné plány počítali s výškou 167 m) a je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Má dve zvonkohry, každú so 49 zvonmi.
- V meste sa nachádza niekoľko ďalších kostolov, ako napr. Sint-Janskerk (kostol sv. Jána), Kerk van Onze-Lieve-Vrouw-over-de-Dijle, baroková bazilika Basiliek van Onze-Lieve-Vrouw-van-Hanswijk alebo Sint-Pieter en Pauluskerk (kostol sv. Petra a Pavla).
- Na námestí Grote Markt sa nachádza radnica a početné historické domy. K budove radnice patrí bývalá gotická tržnica so súknom (Lakenhal) a zvonica (Belfort) zapísaná ma zozname svetového dedičstva.
- Klein Begijnhof a Groot Begijnhof (malý a veľký dvor bekýň) boli v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Palác Margaréty z Yorku, nevlastnej starej matky Karola V., má gotickú fasádu a slúži ako divadlo.
- Palác Margaréty Habsburskej, tety Karola V., bol pôvodne sídlom vrchného súdu a dnes slúži ako justičný palác. Jeho renesančné záhrady sú prístupné verejnosti.
Významné osobnosti
- Margaréta z Yorku (1446 - 1503), burgundská vojvodkyňa
- Margaréta Habsburská (1480 - 1530), habsburská miestodržiteľka v Nizozemsku, dcéra Maximiliána I. Habsburského, rímskeho cisára, a poručníčka Karola V.
- John Heywood (1497 - cca. 1575), anglický básnik
- Karol V. (1500 - 1558), rímsky cisár, žijúci do 17 rokov v Mechelene
- Rembert Dodoens (1517 - 1585), botanik, bylinkár a lekár
- Philippe de Monte (1521 - 1603), renesančný hudobný skladateľ
- François René Mallarmé (1755 - 1835), francúzsky politik žijúci v exile v Mechelene, kde i zomrel
Partnerské mestá
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mechelen
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mechelen na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk